MANAŽMENT
– VEDA, TEÓRIA A PRAX
Významy
pojmu manažment:
Manažment
ako praktická činnosť: predstavuje
druh práce alebo sústavu aktivít, ktoré manažéri vykonávajú
na dosiahnutie cieľa.
Manažment
ako vedná disciplína: predstavuje
naakumulovaný a logicky usporiadaný súbor poznatkov o princípoch,
metódach a postupoch riadenia.
Manažment
ako skupina ľudí: predstavuje
označenie ľudí, ktorých poslaním je plniť manažérske funkcie.
Definície
manažmentu:
Koontz-
Weihrich:
„Manažment
je proces
tvorby a udržovania prostredia, v ktorom jednotlivci pracujú
spoločne v skupinách a účinne dosahujú vybrané ciele.“
Donnelly:
„Manažment
je proces koordinovania činností skupiny pracovníkov, realizovaný
jednotlivcom alebo skupinou ľudí za účelom dosiahnutia určitých
výsledkov, ktoré nie je možné dosiahnuť individuálnou prácou.“
Manažment
= efektívne a
účelné využívanie zdrojov na dosiahnutie výsledkov.
Manažment
= robiť veci
prostredníctvom iných ľudí.
Manažment
= umenie presne
vedieť, čo treba urobiť, a ako to urobiť najlepším spôsobom.
Podstata
manažmentu:
Manažment
ako vedná disciplína = naakumulovaný
a logicky usporiadaný súbor poznatkov o princípoch, metódach a
postupoch riadenia organizácií, ktoré sú vypracované na základe
empírie a výsledkov iných vied.
Definovanie
základných pojmov:
Podnik,
Funkcie podniku, Podnik ako systém, Systém riadenia podniku, Zložky
systému riadenia
PODNIK:
- samostatný subjekt podnikateľskej činnosti
- vykonáva svoju činnosť pravidelne, pod svojím obchodným názvom, na vlastnú zodpovednosť
- hospodári na vlastný účet
- snaží sa dosiahnuť zisk.
FUNKCIE
PODNIKU:
a)
základné:
- výrobná,
- odbytová,
- zásobovacia,
- ochranná, ...
b)
vedľajšie:
- výskum nových výrobkov,
- vývoj technologických postupov,
- vývoj výrobných zariadení,
- opravárenská činnosť, ...
PODNIK
AKO SYSTÉM:
Vstupy
(normy,
predpisy, materiál, energie, pracovná sila...)
prostredie podnik
Výstupy
(výrobky,
služby)
SYSTÉM
RIADENIA PODNIKU:
- jednota riadiaceho a riadeného systému
Riadiaci
systém (systém riadenia):
- jeho úlohou je vykonávať riadenie riadeného systému podniku
- základným prvkom sú ľudia – usmerňujú, pôsobia na riadený systém
Riadený
systém (objekt riadenia):
- systém, ktorý je riadený, usmerňovaný riadiacim systémom
- základným prvkom sú ľudia – vykonávajú činnosti dané riadiacim systémom
ZLOŽKY
SYSTÉMU RIADENIA:
- riadiace činnosti
- metódy riadenia
- nástroje riadenia
- technické prostriedky riadenia
Vývoj
manažmentu:
Začiatok
19. stor.:
-
nezáujem
o skúmanie a rozpracovanie (teoretické) otázok riadenia
-
objektívne podmienky (charakter a rozvoj výroby, malá
koncentrácia výroby, voľná konkurencia, ...)
-
rozšírený názor, že riadenie je umenie, ktoré závisí od
jednotlivých osôb a neexistujú v ňom zákonitosti
Vývoj
kapitalizmu:
-
rast zložitosti a tým významu riadenia
Priemyselná
revolúcia (2/2 19. stor.):
-
začiatky skúmania manažmentu
Koniec
19. stor.:
-
nevyhnutnosť prechodu od empírie k vede
-
rast záujmu o rozpracovanie teoretických a praktických
otázok riadenia
-
prví „pionieri“ – praktici, usilujúci sa o vedeckosť
riadenia (ASME, Taylor, Fayol)
20.-te
roky 20.- teho stor.:
-
význam psychológie a sociológie v manažmente
Po
2. svetovej vojne:
-
výrazný
rast záujmu o vedecké skúmanie manažmentu
celosvetová konkurencia, kybernetika (Wiener),
všeobecná teória systémov (Bertalanfy)
-
veľký záujem o manažment
– džungla
(Koontz)
Manažment
a spoločnosť:
Manažérov,
podniky a ich okolie ovplyvňujú:
- Vnútorné faktory
- Vonkajšie faktory
- priame
- nepriame
ŠKOLY
MANAŽMENTU
Školy
manažmentu:
- Klasická (tradičná) teória manažmentu
- Behavioristická (neoklasická) teória manažmentu
- Moderná teória manažmentu
- Pragmatický prístup k manažmentu
Klasická
škola manažmentu:
Charakteristika
-
nestarali sa o človeka, vnímali ho ako živý stroj
-
posudzujú organizácie ako uzatvorený systém
Hlavné
smery
-
„Vedecké riadenie“ (tzv. taylorizmus)
-
Procesný prístup k riadeniu
-
Byrokratický prístup
VEDECKÉ
RIADENIE
(tzv. „taylorizmus):
Charakteristika
- zameranie na racionálnu prípravu a výkon výrobných a obslužných procesov na najnižších úrovniach podniku (pracovné miesto, dielňa)
Hlavní
predstavitelia
Frederik
Winslow TAYLOR (1856 – 1915)
Henry
L. GANTT (1861 – 1919)
Frank
B. GILBRETH (1868 – 1924)
Henry
FORD (1863 – 1947)
Tomáš
BAŤA (1876 – 1932)
Frederik
Winslow TAYLOR:
- zaviedol: normovanie práce, materiálnu motiváciu
- 4 prínosy:
1.
vytvoril vedu o riadení
2.
vedecký výber a výcvik pracovníkov
3.
dosiahnutie harmónie spolupráce medzi vedúcimi a robotníkmi
4.
rozdelenie práce a zodpovednosti medzi vedenie a robotníkov
Henry
Laurence GANTT:
-
vyvinul grafické metódy (Gantové diagramy)
-
zaviedol vyplácanie prémii
Henry
FORD:
-
centralizovaná
hromadná výroba a decentralizovaný predaj, prúdová výroba na
linke, systém starostlivosti o zákazníka
-
inovácie v organizácii a riadení priemyselnej veľkovýroby, tzv.
„fordizmus“. Ide
najmä o:
a)
hromadnosť,
b)
technická normalizácia,
c)
pásová výroba.
Tomáš
BAŤA:
Hlavné
princípy Baťovho systému riadenia:
-
Osobná zodpovednosť za vykonanú prácu
-
Pocit hrdosti a príslušnosti k podniku
-
Samospráva a účasť pracovníkov na zisku podniku
-
Pozornosť ku mladej generácii a permanentné vzdelávanie
-
Nákup základných surovín priamo od výrobcu, keď to bolo cenovo
najvýhodnejšie
-
Predaj vo vlastných predajniach
-
Vedúce posty – vlastní „odchovanci“
Baťove
plánovanie:
Základ
– polročné plány (zima, leto); polročný plán – týždenný
plán – denný plán
-
denný plán predpisoval plánovaný denný objem výroby dielne
-
pracovný rok 253 pracovných dní = 253 denných plánov
-
výsledok – prepojenie výroby a predaja
Baťová
cenotvorba:
Cieľ:
cena nižšia ako konkurenčná
-
stanovená cena bola taká nízka, aby bol zisk z predaja pri 1 páre
malý a uspokojivý pri veľkých 100 tisícových sériách
Baťovské
ceny:
- všetky čísla označujúce cenu obuvi deviatkou Þ podvedome je tovar lacnejší
PROCESNÝ
PRÍSTUP K RIADENIU:
Charakteristika
-
skúmanie podniku tak z hľadiska objektu jeho riadenia, ako aj z
hľadiska činností vykonávaných subjektom riadenia (manažérom)
-
vypracovanie hlavných manažérskych funkcií tvoriacich obsah
manažmentu
-
hlavný predstaviteľ Henry
FAYOL a jeho:
a)
orientácia na človeka ako subjekt riadenia
b)
riadenie firmy ako celku a formulovanie princípov
BYROKRATICKÝ
PRÍSTUP:
Charakteristika
- dôraz na existenciu presne určenej formálnej organizácie, pri ktorej je jednoznačne určená hierarchia právomoci a spôsob fungovania
- hlavný predstaviteľ Max WEBER a jeho:
- vypracovanie „Teórie byrokratického riadenia“
- vytvorenie tzv. ideálnej administratívnej organizácie
Závery
klasickej školy manažmentu:
-
treba vylúčiť iracionálne prvky (radosť, zlosť)
-
formálne vzťahy
-
efektivita Þ prispôsobenie členov definovaným úlohám
-
motivácia Þ finančné stimuly
-
presná špecifikácia prác Þ vyhýbanie sa chybám
-
kontrola
-
úzka špecializácia Þ vyššia produktivita
-
potreba pravidiel a vedenie nadriadenými
-
zdrojom prikazovacej moci je vrcholové vedenie
Kritika
klasickej školy manažmentu:
-
absolutizácia formálnej štruktúry organizácie
-
neosobné chápanie organizácie ako mechanického aparátu
fungujúceho podľa predpisov
-
posudzovanie organizácie ako uzatvoreného systému
ŠKOLY
MANAŽMENTU
Škola
medziľudských vzťahov (behavioristická):
-
kritika „Klasickej školy manažmentu“
-
prudký rozvoj v období pred 2. sv. vojnou
-
zdôrazňovanie psychologicko-sociálnej stránky organizácie
-
pozornosť venovaná predovšetkým ľudskému komponentu
-
manažment obohatila o psychologické správanie ľudí
Základné
princípy:
-
organizácia nie je iba technický a ekonomický, ale aj sociálny
systém
-
jednotlivca motivujú nie len ekonomické stimuly, ale aj rôzne
sociálne a psychologické faktory
-
produktivita práce súvisí so spokojnosťou pracovníkov
-
dominantné miesto patrí neformálnym pracovným skupinám
-
zdôrazňovanie skôr demokratických ako autoritatívnych štýlov
vedenia ľudí
-
riadenie vyžaduje , aby vedúci mali nielen odbornú spôsobilosť,
ale aj sociálne schopnosti
-vytvorenie
efektívnych komunikačných kanálov medzi rozličnými úrovňami
hierarchie
Hlavní
predstavitelia:
Mary
Parker FOLLETOVÁ
Chester
BARNARD
Elton
MAYO
Abraham
MASLOW
Douglas
Mc GREGOR
Mary
Parker FOLLETOVÁ:
- ako prvá zdôvodnila
nevyhnutnosť riadenia z hľadiska psychologických aspektov- pozornosť venovala otázkam konfliktov
- manažéri a robotníci by sa mali pokladať za partnerov – za súčasť spoločnej skupiny
Chester
BARNARD:
-
zaoberal sa otázkami motivácie ľudí
-
4 motívy vplývajúce na ľudí:
1.
materiálne
2.
nemateriálene
3.
pracovné podmienky
4.
duševné
Elton
MAYO:
- otec teórie medziľudských
vzťahov- výskum v Hawthorne spoločnosti Western Electric Company Þ Výsledok: dokázal neopodstatnenosť základných princípov klasickej teórie manažmentu; rozhodujúci vplyv na rast produktivity práce robotníka nemajú hmotné, ale psychologické a sociálne faktory (pozitívne vzájomné vzťahy v skupine)
Abraham
MASLOW:
- chápe človeka ako organizmus, snažiaci sa uspokojiť ľudské potreby
Vymedzil
2 princípy motivácie:
- každý človek v pracovnom procese je motivovaný uspokojovaním neuspokojených potrieb
- existuje určitá hierarchia týchto potrieb
Maslowová
hierarchia potrieb: (Fyziologické
potreby sú na dne pyramídy)
1.
Fyziologické potreby; 2. Potreba istoty a bezpečia – životné
potreby
3.
Potreba spolupatričnosti – potreba vzťahov
4.
Potreba uznania; 5. Potreba seberalizácie – potreby osobného
rozvoja
Douglas
McGRAGOR:
- zaoberal sa motiváciou a
vedením ľudí- vypracoval „Teórie X a Y“ (rozdelil ľudí do 2 extrémnych skupín , ktoré označil ako X a Y, pričom každá skupina ľudí daného typu má určité vlastnosti a podľa toho je potrebné použiť daný štýl vedenia)
Teória X: je odvodená od Taylora, tvrdí, že ľudí motivujú peniaze a príkazy manažéra
TeóriaY: optimistická teória, vychádza z teórií Eltona Maya
Moderná
škola manažmentu:
-
nadobudnutie interdisciplinárneho charakteru
Charakteristika
-
technický rozvoj a konštruovanie počítačov
-
vznik teórie systémov a kybernetiky
-
snaha uplatňovať v manažmente metódy operačnej analýzy
Hlavné
smery:
- Rozhodovací – podstatou riadenia je rozhodovanie
Herbert
SIMON:
-
chápal organizáciu ako systému, v ktorom sú ľudia „mechanizmami
robiacimi rozhodnutia“
-
použitie matematických metód a výpočtovej techniky v rozhodovaní
-
Rozlišuje 2 druhy rozhodovania:
a)
programovateľné
b)
neprogramovateľné
2.
Matematický
-
riadenie ako systém matematických modelov
-
využívanie matematiky,
operačnej analýzy, operačného výskumu
na rozhodovanie manažéra
C.
W. CHURCHMAN:
-
predstaviteľ operačnej analýzy
-
sústredenie sa na vypracovanie matematických modelov pre
najčastejšie sa vyskytujúce úlohy
v riadení podniku
v riadení podniku
- Systémový
- javy sú chápané komplexne v ich vnútorných i vonkajších súvislostiach
- vznik „Všeobecnej teórie systémov a kybernetiky“
Ludwig
von BERTALANFFY:
- „Všeobecná teória systémov“ = zobrazenie sveta ako množiny systémov a procesov v nich
Norbert
WIENER
-
zakladateľ kybernetiky
-
analógia medzi činnosťou strojov a nervovou sústavou
Pragmatická
škola manažmentu:
- rozšírená v americkom
manažmente- analýza, zhodnotenie a zovšeobecnenie kladných i záporných skúseností manažérskej praxe
- zmes názorov a odporúčaní, odvodených z praxe riadenia
- Prínos: vypracovať a na základe praktických skúseností formulovať odporúčania pre manažérske činnosti
Peter
Ferdinand DRUCKER:
-
prvý formuloval koncepciu manažmentu ako umenia
-
Manažéri musia vykonávať tieto základné činnosti:
-
určenie cieľov
-
organizačné
činnosti
-
motivácia a
komunikácia
-
kontrola a
hodnotenie
-
zabezpečenie kvalifikačného rastu pracovníkov
-
dôraz na význam tímovej práce pre riadenie
-
nevyhnutnosť väzieb stratégie a organizačnej štruktúry riadenia
-
riešenie vzťahu centralizácie a decentralizácie
-
rozpracovaná koncepcia „Riadenie podľa cieľov“ (MBO –
Management By Objectives), tzn. aby bol cieľ stanovený správne.
Podstata:
Vrcholové
riadenie podniku formuluje dlhodobé strategické ciele, o ktorých
informuje pracovníkov – nižší stupeň.
- zaviedol pojmy: „knowledge
workers“ (pracovníci založení na znalostiach) „management by
objectives“ (riadenie podľa cieľov)Kenichi OHMAE
strategické myslenie sa má sústrediť najmä na 3C
customers (zákazníci) – nájsť, získať a udržať si vhodných zákazníkov a dbať o ich priazeň a obľubu
competitors (konkurenti) – dôležité je dokonale poznať konkurenciu, nájsť ich silné aj slabé stránky a vedieť to využiť na získanie strategických výhod
company (vlastný podnik) – poznatky o zákazníkoch a konkurencii použiť na rozvoj podniku
Thomas J. PETERS a Robert H. WATERMAN
Výskum:
- 62 svetových podnikov (IBM, HP, General Motors, McDonald)
- 6 ukazovateľov: kritérium dlhodobého rastu firmy (rast aktív, rast kmeňových akcií, pomer hodnoty trhových a účtovných pohľadávok); kritérium návratnosti vloženého kapitálu (priemerný čistý príjem z celkového kapitálu, priemerný zisk
z akcií, priemerný zisk z predaja)
Vypracovali 8 charakteristických znakov (vlastností) vynikajúcich a inovujúcich podnikov:
- Zameranie na aktívne
konanie
- Blízke spojenie so
zákazníkom
- Autonómnosť a
podnikavosť
- Zvyšovanie produktivity
práce prostredníctvom ľudí
- Držanie sa činností,
pri ktorých vznikajú hodnoty firmy
- Držanie sa toho, čo
firma pozná a vie
- Jednoduchá organizačná
štruktúra a malý riadiaci aparát firmy
- Simultánne spojenie
centralizovaného decentralizovaného riadenia
MANAŽÉRSKE
FUNKCIE – ROZHODOVANIE
Funkcie
manažmentu:
-
analýza manažmentu ako procesu postupne v čase sa striedajúcich
etáp (cyklus riadenia),
-
typické skupiny činností vedúceho pracovníka v procese jeho
práce,
-
relatívne oddelené, ale ucelené časti pracovnej činnosti v
riadení,
1.
Plánovanie
2.
Organizovanie
3.
Zabezpečenie a udržanie personálu
4.
Vedenie ľudí
5.
Kontrolovanie (Klasifikácia
manažérskych funkcií podľa Koontza)
Podstata
a význam rozhodovania:
„Na jednej strane je
rozhodovanie tým najfantastickejším prejavom biologickej aktivity,
na druhej strane niektoré jeho dôsledky napĺňajú hrôzou celé
ľudstvo.“
(C. West CHURCHMAN)-výber alternatívneho priebehu činností
- „činnosť, ktorá určuje a analyzuje problém ako predmet riešenia, určuje možné varianty riešenia a podľa určitého kritéria vyberá najvýhodnejší spôsob riešenia problému“
Znaky
rozhodovania:
-
existuje možnosť výberu,
-
výber riešenia je vedomý,
-
výber je cieľavedomý,
-
výber riešenia sa uskutočňuje podľa určitých kritérií,
-
výber sa končí konaním.
Klasifikácia
rozhodovacích procesov:
I. Podmienky rozhodovania
(informovanosť
v rozhodovacom procese). Informácie o 3 základných
prvkoch rozhodovania:- alternatívy
(možné voľby pri rozhodovaní)
- stavy okolia
(súbor situácií, resp. vonkajších vplyvov, ktoré môžu
nastať a ovplyvňujú problém)
- úžitkovosť
alternatív pri jednotlivých stavoch okolia
1.
rozhodovanie v podmienkach istoty
2.
rozhodovanie v podmienkach neistoty (rizika)
3.
rozhodovanie v podmienkach neurčitosti
II.
Postup rozhodovania:
- Programové rozhodovanie
-
problémy rozhodovania, pre ktoré je známy program (jednoznačne
určený postup ) riešenia
-
opakujúce sa a rutinné problémy
-
nižšie riadiace úrovne
2.
Neprogramové rozhodovanie
-
riešenie nového rozhodovacieho problému, ktorý nie je vyjadrený
presným modelom postupu => tvorivosť
III.
Závažnosť a zložitosť rozhodovacích procesov:
- Strategické rozhodovanie
- formulácia cieľov a postupov na dosiahnutie cieľov
- najdôležitejšie rozhodnutia
- organizácia ako celok
- dlhšie obdobie
- Taktické rozhodovanie
- účinnosť prostriedkov v danej etape
- situácia blízkej budúcnosti
- Operatívne rozhodovanie
- bežné rozhodnutia s krátkodobým dosahom, orientované na plnenie taktických rozhodnutí do 1 roku (plány na deň, zmenu, ......)
IV.
Subjekt rozhodovania:
- Individuálne rozhodovanie
- potreba rýchleho rozhodnutia
- jednoduché problémy
- individuálna zodpovednosť
- subjektivizmus
- Kolektívne rozhodovanie
-
zložité problémy
-
kolektívna zodpovednosť
-
synergický efekt
Proces
rozhodovania:
- Identifikácia problému
- Stanovenie alternatívnych postupov
- podmienky určitosti
- podmienky rizika
- podmienky neurčitosti
- Hodnotenie alternatívnych riešení (odvíja sa od „podmienky rizika“)
- Výber alternatívy
- Implementácia rozhodnutia
- Kontrola a vyhodnotenie
Metódy
rozhodovania:
- Empirické
- Matematicko-štatistické
- Heuristické
PLÁNOVANIE
Obsah
a podstata plánovania:
-
východisková funkcia
-
projektovanie budúceho stavu
-
plánovanie na rôznych stupňoch riadenia
Plánovanie
= stanovenie
budúcich cieľov a vhodných
prostriedkov na ich dosiahnutie.
Zahŕňa
činnosti:
- Príprava
- Tvorba
- Implementácia
Význam
plánovania:
-
určuje ciele, činnosti a zdroje,
-
umožňuje identifikáciu budúcich príležitostí,
-
určuje rozsah úloh,
-
zjednocuje úsilie manažérov,
-
umožňuje rozvíjať intelektuálnu aktivitu manažérov,
-
rozvíja schopnosť uvažovať o súčasnosti.
Prvky
plánovania:
Ciele
- špecifické
budúce stavy, ktoré majú byť dosiahnuté
Akcie
- prostriedky
alebo činnosti, ktoré pomáhajú dosiahnuť stanovené ciele
Zdroj
- obmedzenia,
ktoré musí manažér pri plánovaní akcií brať do úvahy
Implementácia
- určenie
pracovníkov a ich úloh, ktoré sú zamerané na realizáciu plánu
Proces
plánovania:
Analytický
proces – zvažovanie
východísk; analýza možností; analýza príležitostí
Iteračný
proces – postupné
overovanie; vracanie sa k východiskám; ujasňovanie cieľov
v novej situácii
Sociálny
proces – komunikácia;
zjednocovanie; koordinácia
Kroky
plánovania:
-
definovanie cieľov
-
generovanie a vyhodnotenie možností
-
identifikácia činností
-
zoradenie činností, návrh postupov
-
identifikácia a spôsob zaistenia zdrojov
-
vyhodnotenie návrhu plánu
-
príprava plánu opatrení a harmonogramov
-
monitorovanie a kontrola
Druhy
plánovania a plánov:
A)
Podľa časového hľadiska
dlhodobé
(strategické)
- východisko činnosti podnikov
- viac ako 5 rokov
strednodobé
- most medzi strategickým a každodenným plánovaním
- časový horizont: 1 - 3 roky
krátkodobé
- špecifické úlohy
- menej ako 1 rok
B)
Podľa objektov riadenia
celkové
- plánovanie podniku ako celku
čiastkové
- plánovanie jeho jednotlivých častí
C)
Podľa hľadísk
funkčné
- súvisí s procesom riadenia
inštitucionálne
- súvisí s organizačnou štruktúrou riadenia
Metódy
plánovania:
-
nástroj stanovenia budúceho stavu podniku
Klasifikácia
metód:
Metódy
expertného odhadu (úsudok,
odhad, intuícia)
- odhad vedúceho
- dotazníková metóda
- brainstorming
- metóda DELPHI
Štatistické
metódy
- indexová metóda
- metóda extrapolácie trendu
- metódy štatistickej analýzy
ORGANIZOVANIE
Význam
pojmu organizácia:
-
organizácia ako objekt,
-
organizácia ako vlastnosť objektu,
-
organizácia ako vnútorné usporiadanie objektu.
Podstata,
funkcie a obsah organizovania:
Podstata
– organizovanie
je proces rozdelenia celkovej úlohy podniku na jednotlivé činnosti
a ich opätovné spojenie do útvarov
Poslanie
organizovania - stanoviť
úlohy ľudí, ktorí vo vymedzenej oblasti práce a v čase
zabezpečujú potrebné činnosti v záujme plnenia cieľov
Obsah
organizovania
- identifikácia činností
potrebných na zabezpečenie plnenia cieľov,- priradenie príslušných činností jednotlivým vykonávateľom pri zabezpečení racionálnej deľby práce,
- zoskupenie vymedzených činností do celkov (útvarov) a priradenie k nim príslušných manažérov,
- stanovenie úloh, právomoci a zodpovednosti jednotlivcom a útvarom,
- zabezpečenie koordinácie činností ľudí a útvarov smerujúcej k realizácii plánovaných cieľov.
Obsahové
zameranie procesu organizovania
Objectives
(ciele)
Specialization
(špecializácia)
Coordination
(koordinácia)
Authority
(právomoc)
Responsibility
(zodpovednosť)
Úlohou
organizovania je zabezpečiť stanovené ciele
pomocou špecializácie
a následnej koordinácie
činností a ľudí prostredníctvom vymedzenia ich právomoci
a zodpovednosti.
Organizačná
štruktúra riadenia podnikov
(charakteristiky, klasifikácia)
=
množina prvkov (štruktúrnych jednotiek) a vzťahov medzi nimi
Hlavné
stránky (charakteristiky) OŠR
- Konfigurácia (tvar) a členitosť
- Spôsob organizačného členenia
- Deľba rozhodovacej právomoci
- Druhy útvarov a usporiadanie vzťahov
- Formalizácia
Členenie
OŠR podľa druhov útvarov a vzťahov medzi nimi
- Líniová OŠR – iba líniové útvary
Výhoda:
zásada jediného vedúceho
Nevýhoda:
zaťaženie líniových vedúcich
- Štábna OŠR
- diferenciácia odborných funkcií riadenia (špecializované odborné útvary)
- riadiace pôsobenie prichádza od viacerých pracovníkov
Výhoda:
uplatnenie deľby a špecializácie riadiacej práce
Nevýhoda:
rozpor so zásadou jediného vedúceho
- Kombinovaná OŠR
- líniovo-štábna OŠR
Výhoda:
uplatnenie špecializácie a odbornosti v riadení odbremenenie
líniových vedúcich
Nevýhoda:
nadmerné zväčšenie štábneho aparátu sťažuje pružné
riešenie úloh
- cieľovo - programová OŠR
- dôraz na integráciu rozličných druhov činností potrebných na splnenie určitej komplexnej úloh (projektu)
Projektová
OŠR
- z OŠR sa vyčlení pre účely projektov osobitná projektová zložka zložená zo špeciálnych projektových skupín
- vedúci projektu preberá komplexnú zodpovednosť za projekt
- riešenie náročných komplexných jednorázových úloh, ktoré sú časovo obmedzené (rozsiahle inovačné projekty, veľké investičné celky, zložité a rozsiahle výskumné úlohy)
Maticová
OŠR
- zjednotenie úsilia
rozličných odborníkov na riešení určitej úlohy (projektu) ich
sústredením do tímu ako dočasnej a pružnej organizačnej formy- dvojitá podriadenosť
- úlohy pre podnik mimoriadne dôležité, rozsiahle, s trvalejším charakterom a sú náročné na centrálnu starostlivosť
- veľké podniky s rozsiahlymi inovačnými programami
Princípy
tvorba OŠR:
-
princíp podriadenosti organizačnej štruktúry riadenia cieľom
podniku,
-
princíp efektívnosti,
-
princíp adaptívnosti,
-
princíp oddelenia strategických funkcií riadenia od operatívnych,
-
princíp minimalizácie počtu stupňov riadenia,
-
princíp optimálneho rozpätia riadenia.