streda 21. mája 2014

dejiny filmu

1. Prerozprávajte dej ukážky - 3b

2. Typy záberov: podľa veľkosti (v. celok až v. detail), podľa uhla snímania - 2b

3. Pohyby kamery: statický záber, jazda, spolujazda, nájazd/odjazd, ručná kamera, žeriav,

panoráma, sklon/zdvih, letecký záber) - 2b

4. Intertextuálne zábery: úvodný, vložený, záber ponad rameno/krížový pohľad, záber z

pohľadu postavy, reakčný záber - 1b

5. Spájanie záberov (výskyt filmovej interpunkcie): ostrý strih, titulok, roztmievačka/

zatmievačka, zvlnenie, rozostrenie/zaostrenie, prelínačka, stieračka - 1b

6. Typy strihu: lineárny, analytický (vnútri scény), krížový, paralelný, montáž, rapidmontáž,

flashback (retrospektíva) - 2b

7. Osvetlenie: realistické, romantické, expresívne, „temné“, „surreálne“ - 1b

8. Farebnosť: čiernobiele, farebné, kolorované, tónované zábery - 1b

9. Typy zvuku: diegetický (zdroj v deji: dialógy, ruchy) / nediegetický (efekty, hudobný

soundtrack, voiceover); synchrónny/asynchrónny; kontrapunktický/paralelný - 2b

10. Názov filmu a meno režiséra - 2b

11. Téma a žáner: hlavné problémy a konflikty, žánrové zaradenie filmu - 2b

12. Krajina a obdobie vzniku filmu - 2b

13. Uveďte, do akého štýlu/tendencie/smeru/školy sa film obvykle radí a aké sú

charakteristické znaky tohto štýlu/tendencie/smeru/školy - 2b

14. Popíšte pozitíva a nedostatky vo výučbe predmetu – 1b

Poznámky: V otázkach 1-9 analyzujete premietanú ukážku. Snažte sa zapamätať si dej čo

najpodrobnejšie. Uvažujte v súvislostiach – viaceré oblasti na seba nadväzujú (vložený záber

je príkladom analytického strihu). Vychádzajte z popisu deja a snažte sa zachytávať presné

situácie, kedy dochádza k použitiu prvku alebo k jeho zmene (napr. kedy sa začne kamera hýbať,

kedy zaznie zvukový efekt, kedy a koho/čo zobrazuje detail) a aký je význam použitia tohto

prvku. Nestačí vymenovávať (odpovede typu „v ukážke je aj statický záber aj nájazd aj ručná

kamera“). Príklady uvedené pri jednotlivých otázkach slúžia na základnú orientáciu, nemusia byť

kompletné, vychádzajte zo študijnej literatúry. Na nejasnosti v otázkach sa pýtajte pred skúškou a

pred odovzdaním vypracovania, kým ešte môžete ovplyvniť svoje výsledné hodnotenie.

http://www.youtube.com/watch?v=sIBc6UKc7Q0
Zverejnil o Žiadne komentáre:

pondelok 19. mája 2014

TaDMK

Teória a dejiny masovej komunikácie II. – letný semester (poznámky)




Ako vedu vymedzil masovú komunikáciu Berger, pokúšal sa vysvetliť javy s výrobou a produkciou a jej účinkami. V súčasnosti sa uplatňuje kvantitatívny model výskumu masovej komunikácie. Pre masové médiá je dôležitá základná rozdielnosť v prístupoch.


Kľúčové výrazy – médiocentrický a sociocentrický, kultúrny a materiálny

Médiocentrický - cieľom sú médiá – prisudzuje viac autonómie. Médiá chápeme ako príčinu zmien v spoločnosti. Médiá sú vo vleku technologických vymožeností. Má sklon reagovať na každú zmenu.


Sociocentrický – odraz pohybu v spoločnosti, nie len politických, ale aj ekonomických udalostí. Má dve poňatia. 1. Sústreďuje sa na kultúru a myslenie.
2. Materiálne podmienky.


Štyri prístupy:
1 – médiokulturálny – venuje hlavnú pozornosť obsahu a prijímaniu mediálnych inforomácií a je podmienený bezprostredným prostredím


2 – mediomaterialistický – venuje pozornosť politicko-ekonomickým aspektom samotných médií.


3 – sociokulturálny – vplyv rôznych spol. faktorov, teda na mediálnu produkciu a jej prijímanie a funkciu, ktorú určuje


4 – sociomaterialistický – chápe médiá ako odraz alebo dôsledok pohybu v spoločnosti


Z tohto poňatia vyplývajú rôzne teórie:
1 – sociálnovedecká
2 – normatívna
3 – prevádzková
4 – každodenná


Sociálnovedecká: všeobecné tvrdenia o povahe a fungovaní a účinkoch masovej komunikácie. Sú založené na systematickom skúmaní médií a ďalších relevantných zdrojov, ktoré médiá ovplyvňujú.


Normatívna: zaoberajú sa skúmaním a predpisovaním, ako sa majú médiá správať. Ako majú reprezentovať isté hodnoty.
Podstatná časť výskumu je aplikovať normy spoločenského a kultúrneho správania sa médií. Normatívne teórie, ktoré si spoločnosť vo vzťahu k médiám vytvorila je možné obvykle nájsť v mediálnej politike, zákonoch, etických kódexoch. Sama o sebe nie je objektívna, je možné skúmať ju podľa objektívnych sociálno-vedeckých teórií.


Prevádzková: je produktom ľudí pracujúcich v médiách. Vychádza z praktických predstáv, ktorými sa riadia mediálni praktici. V mnohých prípadoch sa prekrýva s normatívnou. Zväčša ide o praktické poznatky, možno ju tiež identifikovať vo veľkých organizáciách. Lepšia organizácia skúseností. Nie je kodifikovaná, obvykle má svoju štruktúru a trvanie a ovplyvňuje správanie sa ľudí. Tieto teórie skúmal Eliot, Katz, Touchmanová. Sú schopní objaviť nejaké zákonitosti.


Každodenná, intuitívna: ide o užívanie médií a posolstiev, ktoré nám médiá dajú. Odkazujú na vedomosti, ktoré máme s nimi spojené. Umožňujú pochopiť, čo sa vlastne deje. Ako médium zapadá do každodenného života, ako by sme mali vnímať posolstvá médií, aké sú rozdiely medzi jednotlivými typmi obsahov a pod.
Podľa týchto teórií by sme mali byť schopný vytvoriť nejaké rozhodnutia a súdy. Táto schopnosť spätne pôsobí na médiá. Podľa toho sa ponuka médií zvykne prispôsobovať publiku. Malo by nás to učiť rozlišovať fikciu od skutočnosti, vnímať propagandu a čítať skryté významy.
Posledné dva smery ústia do myšlienky, že masová komunikácia je to, čo si ľudia myslia, že to je.


Roviny komunikácie:
Táto teória vychádza z lingvistickej teórie – Sauserre.
Myšlienka – termín – zvuk – šumy – zvuk – termín – myšlienka (vyjadrovanie myšlienok) (Laswelov vzorec?)
Komunikácia je úspešná, ak sa obe myšlienky, oba vnemy zhodujú. Myšlienka.... myšlienka = rovnaké.


Vnútorný interakčný plán – prvý a druhý
Prvý – ktorý dávam na vedomie okoliu
Druhý – čo si v skutočnosti myslím, nedávam ho najavo, na tomto je postavená teória reality šou.


Jednotlivé roviny komunikácie:
1. rovina komunikácie – intrapersonálna – ktorá prebieha v našom vnútri (najspodnejšia)
2. rovina komunikácie – interpersonálna – rozprávame sa s niekým
3. rovina komunikácie – skupinová komunikácia
4. rovina komunikácie – medziskupinová
5. rovina komunikácie – inštitucionálna
6. rovina komunikácie – masová komunikácia (napr. referendum, keď sa k problematike môžu vyjadriť všetci)


Pojmy, modely a komunikácia:
Lineárny, interakčný, transakčný model


Lineárny model komunikácie ( prenosový model) nedokáže zachytiť správanie sa účastníkov komunikačného aktu a prispôsobiť sa výmene názorov. Hovorenie a počúvanie sa v tomto prípade považujú za deje, ktoré prebiehajú v rôznych časoch – dva samostatné akty. Je to jednosmerný model ( akt) komunikácie (TV, rozhlas). Westley, Maclean – rozšírili tieto modely.














Spravodajská hodnota udalosti - týchto teórií je veľmi veľa, najjednoduchšou je prečo sa novinári..........
  1. Teória – všetko čo je NAJ
Graf konzumného vysielania
6:30 – 7:30 - Prísluchový čas – je to ranné, rozhlasové vysielanie- počasie, servis, to čo ľudia potrebujú vedieť ked vstanú. ROZHLAS
7:30 – 12:00 - vysielací čas pre ľudí, ktorí sú doma, alebo čítame, je to najlepší čas na tlačovky a udalosti, ktoré sa stihnú do poobedia spracovať, TLAč 1
12:00 – 13:00 – rekapituluje sa čo sa stalo doobeda a informuje o tom čo ešte nasleduje v ten deň. ROZHLAS
13::00 – 18:00 TLAč 2
18:00 – 19:00 – spravodajský čas ROZHLAS
Okolo 22:00 – zostrih spravodajstva, TELEVÍZIA
Prežívame
  • Viazaný čas – prežívam teraz v škole lebo je mi to predpísané
  • voľný nedisponibilný – prestávka,
  • voľný disponibilný – máme voľný čas, ale do ničoho sa aktívne nepustím, len prečkávam
  • voľný výberový – je to najdôležitejší čas v oblasti plánovania, pretože tento čas využívam tak ako mne vyhovuje, k nikomu nie som viazaná, k tomuto času
Televízia- správy : domáce a zahraničné spravodajstvo
Domáce = politika, sociálne veci, ekonomika, kultúra, školstvo, šport, zdravotníctvo...
Zahraničné - časť spravodajstva sa preberá z agentúrneho výmenného servisu, ponúkajú sa nám len krajiny, ktoré sú vo svete dôležité svojím postavením, napr. vôbec nevieme čo je nové v Litve, ale vieme že Američania trpia obezitou. Dôležitá je aj blízkosť, lebo krajiny, ktoré sú nám blízke sa do spravodajstva dostanú iné nie.
Ak raz správa prekročí spravodajský prah, zvyčajne funguje nejaký čas v tom spravodajstve, hned neskončí.
Čím vyšší sociálny status človeka, tým nižšia hodnota udalosti aby si ma médiá všimli – pri známych ľudoch rozoberáme všetko a aj nás to viac zaujíma ako u obyčajných.
Personalizácia udalosti – ak je udalosť spojená s konkrétnym človekom o to rýchlejšie sa dostane, ľudia sa s ňou vedia stotožniť.
Táto teória má samoregulujúci charakter lebo sa riadi záujmami publika.


Interakčný model veľmi rýchlo nahradil lineárny preto, že slabinou lineárneho je, že nezachytáva kontext. Dochádza k striedaniu pozícií (hovoriaci, počúvajúci – počúvajúci, hovoriaci). V tomto modely sa stále hovorenia a počúvanie považuje za dva oddelené akty, ktoré sa neprekrývajú, a ktoré daná osoba nevykonáva súčasne.


Transakčný model považuje komunikáciu za transakčný proces, kde každá osoba funguje súčasne ako poslucháč a vysielač. Transakčné poňatie považuje každú osobu za vysielateľa a poslucháča zároveň, teda súčasne komunikujúcu i prijímajúcu obsah. Vníma všetky prvky komunikácie za vzájomne závislé. Z toho vyplýva aj tzv. kontext komunikácie, ktorý do značnej miery určuje význam verbálnych posolstiev.


Kontext má najmenej 4 hľadiská:
Fyzické – hmotné, konkrétne prostredie
Kultúrne – životný štýl, hodnoty...
Sociálno-psychologické – súvisí s postavením vo vzájomnej interakcií a formálnosťou situácie, emocionálnym rozmerom
Časový kontext – určitá pozícia istého signálu v prebiehajúcom slede udalostí






Malá encyklopédia new speaku – Vladimír Just


Čím je správa jednoznačnejšia tým skôr sa stane zaujímavejšia pred adresáta.
Súzvuk, čím väčší význam má pre môj život tým viac sa o ňu budem zaujímať.
Kontinuita úzko súvisí s prahom pozornosti.
Čím má národ elitnejšie postavenie vo svete, tým viac sa o neho zaujímame.
Personalizácia, ak môžeme udalosť identifikovať cez konkrétnu osobu, stáva sa pre nás udalosť prístupnejšou.
Negativita, čím je udalosť negatívnejšia, tým skôr sa stane správou.
hypotézy : 1. Aditívna- čím viacej hodnôt spravodajských sa strene pri jednej udalosti, o ot skôr sa udalosť stane správou.
2.Komplemenarity – ak udalosti niektorí faktor spravodajskej hodnoty chýba, tie ostatné musia byť výraznejšie aby nahradili chýbajúci faktor.
















Modely komunikácie


Pracujeme so štyrmi modelmi komunikácie:


  1. Prenosový – nezaujíma nás kontext, vychádza z Lasswellovho modelu.
  2. Prijímový – nezaujíma nás prenos informácie, je najradikálnejší odklon od prenosového modelu, vychádza z kritickej analýzy, zo semiotiky a analýzy diskurzu. Obsah komunikátu je vždy zakódovaný nejakým vzorcom = žánrový vzorec, kvôli potencionálnemu príjemcovi je zabodovaný návod ako má príjemca komunikát prijať. Interpretatívne spoločenstvá a pri vnímaní je dôležité publikum. O význame komunikácie rozhoduje publikum.
3. Rituálový – dôraz na moment. Náboženské obrady, prenos omše, napr. deň otvorených dverí- zamerané nie na ľudí ale na osobnosti, dôležitou vecou je zviazanosť publika, inak by ten rituál nemal zmysel, závisí od symbolov v kultúre v ktorej sme zvyknutí sa pochybovať, nejde o šírenie informácií v priestore ale o sústredenie publika.


4. Propagačný- opiera sa tiež o záujem publika, upútanie pozornosti je najdôležitejšou úlohou tohto modelu, publikum je v tomto prípade množinou svedkov a nie príjemcami informácie, aby vysielatelia upútali pozornosť tak pracujú s emóciami.
Je ústretový k celebritám – osobám, ktoré potrebujú upútať pozornosť. Je to proces s nulovou výhrou, zisk jedného je stratou iného, pretože môžem vnímať len jedno médium. Čas ktorým disponuje publikum je konečný- ohraničený.
Táto komunikácia existuje len v prítomnosti, nemá históriu a budúcnosťou sa zaoberá len preto, aby podčiarkla prítomnosť.
Pútanie pozornosti je cieľ sám o sebe, hodnotovo je neutrálny a bez významu.
Forma a technika prevažujú nad obsahom.


Miera intenzifikácie fyzického a duševného potenciálu je priamoúmerná intenzite v rámci procesu fotosyntézy.




Analýza médií vychádza z troch tradícií :
  • štrukturálnej – opiera sa o sociológiu, obsahuje historický, právny, ekonomický náhlad, predmetom záujmu sú inštitúcie..., skúmame účinok sociálnej štruktúry a obsahu na mediálne publikum, ak sa venujeme účinkom médií potom vychádzame z analýz súhrnných dát získaných z osobitných výskumov, ide o kvantitatívne metódy analýzy
  • behaviorálny prístup a predovšetkým korene psychológií – obsahom je jedinec, teda individuálne ľudské správanie, je to užívanie masových médií
  • psychologický – opiera sa o experiment, sociologický variant sústreduje sa na správanie sa sociálnych skupín, vychádza z reprezentatývnych analýz, pri štúdiu mediálnych inštitúcií sa ako metodika najčastejšie používa pozorovanie, jednou z foriem takéhoto výskumu je obsahová analýza
  • kulturálny prístup – vychádza z humanitných odborov a to hlavne z antropológie a sociolingvistiky, využíva sa ku štúdiu významov a jazyka, k podrobnému skúmaniu sociálnych kontextov, má sklon k mediocentrickému pohľadu a citlivo vníma rozdiely medzi jednotlivými druhmi médií, vníma tiež rozdielne prostredie tvorby a skúma spôsoby vnímania mediálnych posolstiev, zaujíma sa skôr o zvláštne ako o všeobecné, z metód výskumu dáva prednosť hlbkovej obsahovej analýze- je kvalitatívna a je pre spoločnosť a človeka charakteristická


Štruktúra komunikácie
Dialogická forma komunikácie- na vytvorenie informácie si potrebujeme my vymienať nejaké poznatky a to v nádeji, že spracovaním poznatkov sa vytvára nová informácia
Diskurzívna - aby sa uchovali informácie, rozdeľujú ľudia existujúce informácie s tým, že takto rozdelené informácie sa lahšie vzoprú entropickému pôsobeniu prírody, neurčitosť pri prínose správ ku ktorej dochádza znížením rozlíšení prvkov správ.
Aby mohol vzniknúť dialóg musíme mať k dispozícii informácie, ktoré sa medzi nami nazbierali z predchádzajúcich diskurzov.
Aby mohol vzniknúť diskurz musí ten čo informáciu rozdeľuje disponovať informáciou vytvorenou na základe dialógu = ani diskurz ani dalóg nemôžu existovať samostatne.
Každý dialóg možno považovať za sériu diskurzov zameraných na výmenu.
Každý diskurz možno pokladať za časť dialógu.
Ak použijeme sémantické kritériá, rozdeľujeme druhy komunikácie do troch tried.
  • Faktická informácia – sú to indikatívy
  • Normatívna – imperatívy
  • Estetická – obtatívy


Fluser rozlišuje 4 modely diskurzu:


  • Divadelný diskurz – vysielač je pamäť v ktorom je informácia ktorú možno rozdeliť, kanálmi sú materiálne nosiče kódov. Prijímače sú pamäte v ktorých sú informácie. Prijímateľ a šíriteľ informácie sú tvárou v tvár.
  • Pyramídový model diskurzu – vysielač je pamäť ktorá šíri nejaký obsah komunikácie, kanál 1 spája tvorcu komunikácie s RELé – sú to pamäte, ktoré prekódujú obsah informácie avšak aby zamedzili šumu tak pred daľším šírením informácie si obsah informácie overujú u pôvodcu, až overenú info šíria ďalej avšak kanál 2 nedovoľuje ďalšie overenie info. Príkladom takejto štruktúry diskurzu je komunikácia v armáde. Takáto forma diskurzu je charakteristická pre politické strany.
  • Stromový diskurz – nikto sem nevstupuje ako Relé aby overil info ale vstupuje sem .... , informácie sa krížia, vysielačom je zdroj, prichádza k rozkladu a prekódovaniu info, tu sa info prijíma, prekóduje a presunie k ďalšiemu dialógu. Charakteristické je, že nemá určených konkrétnych prijímateľov.
  • Amfiteatrový diskurz – ide o divadelný diskurz z ktorého sa odstráni konkálna stena, info sa šíri všetkými smermi, bolo to charakteristické v koloseu, platí táto forma pre tlač a televíziu, vysielač akoby vznášajúci sa v priestore vysiela info. Kanály nespájajú vysielač s prijímateľom, jeden pre druhých je už neviditeľný, viditeľné sú len kanály, vnútri takejto štruktúry sa ľudia nepoznajú.




Rozlíšenie dvoch foriem dialógov
  • Kruhový dialóg – pracuje na princípe hľadania spoločného menovateľa všetkých informácií, ktoré sú uložené v pamäti účastníkov diskurzu a tohto spoločného menovateľa treba pozdvihnúť na kvalitatívne vyššiu úroveň. Sú zriedka úspešné a zriedka vedú k vytváraniu novej info.
  • Sieťový dialóg – ide o difúznu formu komunikácie, pričom táto forma komunikácie tvorí sieť, ktorá je jej základom a pohltí všetky info ktoré sú šírené medzi ľudmi a to nielen tie info, ktoré považujeme za kvalitatívne vyššie ale aj klebety ..., nové info vznikajú spontánne a to ako deformácia disponibilných info vznikaním šumov. Verejná mienka – priestor, v ktorom vznikajú takéto info. Niektoré časti tohto sieťového dialógu sú merateľné, vždy otvorené na rozdiel od kruhových. Tieto dialógy sú úspešné vždy.


Závery : Fluser uvažuje že divadelné diskurzy a kruhové dialógy sú v kríze a už nemôžu úspešne fungovať, pyramídové sú stále dôležité, scénu akoby ovládli stromové diskurzy a to hlavne kvôli technickému pokroku, za najlepší považuje amfiteatrový – najlepšie pracovateľný. Na skúške bude Fluser – rozdiely dialógov a diskurzov


Štruktúra mediálnych systémov vo svete


Existujú 3 charakteristiky mediálnych systémov
  • Stredomorský model – polarizovano- pluralitný model – ovpyvňuje Francúzsko, Grécko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko- dlho tam pretrvávala forma diktatúry, novinový priemysel tu je charakteristický nízkymi nákladmi tlače, pričom väčšia tlač tlače je orientovaná na politické elity. Z hľadiska politického paralerizmu má silný vplyv, žurnalistika je orientovaná komentátorovo, elektronické médiá sú ovládané parlamentným alebo vládnym systémom. Systém politiky prevláda nad vysielaním čiže je silne pod politickým vplyvom. Profesionalizmus obsahov sa vyznačuje nízkou profesionalitou. Je tu silná intervencia štátu, štát dotuje tlač v Tal. A vo Fr., existuje tu obdobie cenzúry.
  • Severo – stredoeurópsky – demokraticko korporativistický model.
Patrí sem Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Holandsko, Nórsko, Švédsko a Švajčiarsko. Novinový priemysel je charakteristický vysokými nákladmi a veľmi skorým rozvojom tlače. Hovoríme o vonkajšom pluralizme, tradícia silnej tlače politických strán, posun k neutrálnej komerčnej tlače, systémy vysielania s výraznou autonómiou, existuje tu vysoká profesionalizácia a zároveň inštitucionálna samoregulácia. Charakteristický silný vplyv štátu avšak s dodržiavaním zásad slobody slova, silná dotácia tlače najmä v severných krajinách, silné vysielanie verejnej služby.
  • Severoatlantický – liberálny model komunikácie, VB, USA, Kanada a Irsko. Tlač so strednými nákladmi avšak so skorým rozvojom masového nákladu pri komerčnej tlači. Existuje neutrálna komerčná tlač, informačná žurnalistika, profesionálny model riadenia vysielania, je podriadený odborníkom, formálne autonómny systém, vysoká profesionalizácia a neinštitucionalizovaná autoregulácia. Uloha štátu je nízka, v mediálnom systéme dominuje trh až na vysielanie verejnej služby vo VB a v Irsku.


Fenomén zábavy v masmédiách
Filozofické a sociálne reflexie kultúry v masmédiách
Neal Postman, Gerhard Schulz, Peter Berger, Sigmund Bauman
Infotainment – odovzdávanie obsahu so zvláštnym prvkom
Masová komunikácia- nepretržitá spotreba, produktom masových médií je tovar, úloha masových médií má 2 smery




Neil Postman – redukuje celú americkú kultúru na televíziu, americká televízia predvádza americký charakter, pre neho je komerčná televízia strašidlom, ktoré ohrozuje ducha, zotierajú sa hranice medzi politikou a zábavou, filmové hviezdy sa dostávajú na pozície politických kandidátov
Johan Heuzing– pokladá inštinkt hravosti za element ľudskej kultúry, podľa neho sú všetky ľudské činnosti ,, hravé“, masová kultúra pramení z hravosti masy, ľudskej potreby, podľa triadického členenia rozlišujeme vysokú – úrejavuje sa vitalita, kreativita a spontánnosť, nízku a strednú kultúru
Kvótové programy – 40%domácej produkcie- verejnoprávne médiá
Sigmund Bauman –
Proces homogenizácie je nevyhnutným javom spoločnosti, masmédiá sú len prenášateľom
Peter Berger – opísal 4 tváre globálnej kultúry:
1. Kultúra ,,Davos“ – tvorí ju elita businessmanov cestujúcich po svete, je to kultúra jupis – ľudí, ktorí sa pohybujú v businesse, vedia si užívať voľný čas, charakt. Je spätosť s potrebami, používajú elektroniku, obliekajú sa rovnako, vyznávajú rovnaké hodnoty, správajú sa neformálne a vyznávajú rovnaký humor.
  1. Univerzitná klubová kultúra – pramení v elitných vysokých školách v amerike, predstavuje hodnoty a ideológiu západnej inteligencie, výsledkom činnosti je vytváranie nadácií, akademických sietí, mimovládnych organizácií, pričom cieľom týchto org. sú kultúrne cieľe.
  2. Kultúra Mcword – Barbra – americký typ kultúry, vyznáva rovnaké formy stravovania, rovnaké trendy módy, šíri sa po celom svete, prejavuje sa aj vo vyznávaní
  3. Evanjelický protestantizmus – v krajinách, kde bol ešte donedávna vnímaný ako nepriateľský, charakterizovaný vysokým sebavedomím. Kultúrna revolúcia. Prísne dodržiava protestantskú etiku.
Koncept masového človeka – Chosé Ortega Gazet – hovorí o davovom človeku, Maršal Mcluhan hovorí o masovom človeku, Herbert Marcus – jednorozmerný človek, Hannah Arentová – atomizovaný jedinec
Rozvoj industrializácie vytvoril podmienky pre vznik ideológie masovosti, odbúrava sa chápanie priestoru, čas a priestor dostáva nový rozmer, nová erá sa chápe ako éra s možnosťou veľkovýroby produktov kultúrneho priemyslu, veda sa začína zaoberať kvantitatívnymi javmi, vznikajú doktríny rovnosti a slobody – všeobecnosť a voľnosť práva a bezplatné vzdelanie, revolúciou sa zmenili podmienky priemyselné, ľudia strácajú svoje zvyky a osvojujú si zvyky proletariátu, strácajú sa osobné vzťahy. V tomto období sa začína používať masa, voči sebe sa stavajú 2 triedy, trieda zamestnávateľov a proletariátov, formuje sa stredná trieda- lekári, vlastníci malých podnikov, právnici, učitelia. V tomto období vzniká tlač pre všetkých. Predstava masovej spoločnosti sa vyvinula po 2 sv. vojne .
MASA – je veľký súbor ľudí, má prevažne zápornú podobu, chýba jej poriadok a nie je diferencovaná.
Akceptácia masy vznikla na liberálno- idealistickej kultúre.
Priestor pre každého jednotlivca, industrializácia vytvorila voľnočasový priestor na vytváranie kultúry, ľudskej aktivity.
,,Davový človek“ je uvedený v diele Zbura davov – hovorí že pre davového človeka je char. impulzívne správanie sa, inštinkty vytvárajú z ľudí barbarov. Masová spoločnosť nastoluje diktát nekultúrnosti, elita je potláčaná a masa uprednostňuje svoje záujmy. Masová spoločnosť oslobodzuje človeka, ale v určite miere ho zbavuje identity, robí z nás rovnakých jedincov. Dav je dôsledkom úplne nového typu spoločnosti, ktoré vytvorili 3 základné princípy – liberálna demokracia, vedecké experimenty a vedecká industrializácia. Davový človek je zodpovedný za úpadok kultúry a morálky a že je aktívnym činiteľom týchto zmien.
Podľa Gazetu davový človek je - Masový konzumenti – pohodlní, bezohľadní, vulgárny.. Bezmyšlienkovo konzumuje technický pokrok.
Podľa Mcluhana – masový človek – je ovplyvniteľný a meniteľný médiami Médiá sú extenziou človeka, umožňujú mu chodiť, počuť rýchlejšie, médiá sú samé správou, ktorá formuje človeka. Médium je posolstvo – jeho kniha.
Jednorozmerný človek Herberta Marcusa je dôsledkom industrializoanej spoločnosti a to preto, že technika umožnila materializovať ideály ale tak za cenu znehodnocovania vyššej kultúry. Masový človek je podľa neho produktom masovej kultúry je súčasťou homogenizovaného publika, toto publikum vzniklo ako dôsledok nových funkcií médií. Jednorozmerný človek zvíťazil nad prírodou, uspokojovaním každej túžby sa vnútorne zotročil a stratil motiváciu hľadať pravdu, stal sa súčasťou jednorozmernej civilizácie, hovorí o ríši šťastného vedomia – všetky naše želania a túžby sú splnené.
Hannah Arentová – atomizácia jedinca je zapríčinená rozpadom tradičnej rodiny, jedinec je začlenený do spoločenstva, ale je osamotený. Jednotlivci sú podľa nej izolovaný a dezorientovaný, prevláda tzv. odosobnený prístup bez ambície presadzovať sa ako osobnosť.


Výskum mediálnych účinkov

Pôsobenie médií vo všeobecnosti zahŕňa vplyv dopad a účinky médií.
Dopad – najvšeobecnejší pojem, zahŕňa vplyv aj účinky.
Vplyv- pôsobenie obsahov ale aj existencie médií.
Účinok – určité typy ponúkaných odkazov.
Mediálna účinnosť- výkonnosť médií.
Moc médií – všeobecný potenciál- schopnosť pôsobiť.
2 základné pohľady – 1. Kultivačný prístup – vychádza z prenosového modelu komunikácie – záver- ovplyvňujú alebo kultivujú publikum, príklad- predvolebná kampaň medzi úspechom a neúspechom politickej strany. Médiá sú schopné kultivovať postoje príjemcov.
  1. etnografický prístup – vychádza z etnografického poňatia komunikácie, publikum je aktívnym činiteľom v masovej komunikácii, médiá sú súčasťou rovnakého sociálneho kontextu ako publikum. Publikum pôsobí aj samo na seba prostredníctvom médií.






Základné kritériá pre identifikáciu typov predpokladaných účinkov :
  • Časový rozmer
  • Otázka či je účinok vyvolaný priamo alebo či bol sprostredkovaný
  • Aspekt zámernosti alebo nezámernosti
  • Povaha účinku
  • Koho sa táto zmena týka
  • Aká intenzívna zmena je
Rozdelenie účinkov z hľadiska trvania
  • Krátkodobé
  • Dlhodobé
Z hľadiska zámernosti:
  • Intencionálne – plánované – ovplyvniť niekoho- kampane, cieľom je snaha o istú kontrolu.
  • Neintencionálne – neplánované – účinky mediálneho násilia, agresívne správanie, erotické obsahy na konanie spoločnosti
Z hľadiska intencity
  • Silné
  • Slabé
  • Obmedzené
  • Silnejúce
  • Potvrdzujúci účinok
  • Spätný účinok – na mieste udalosti sa dá ovplyvniť priebeh
Účinky podľa povahy
  • Kognitívne- médiá zanechávajú nejakú informáciu, ponúkajú podnety na základe ktorých je možné niečo sa naučiť
  • Citové – vplyv médií na prežívanie a emocionálne rozpoloženie, vyvolávajú smútok, nostalgiu, strach, zúrivosť.
  • Fyziologické reakcie- pri sledovaní filmov môže dôjsť k zvyšovaniu tepu, husej kože...
  • Behaviorálne – vplyv médií na zjavné správanie členov publika, napr. spotrebiteľské správanie, politické...
Z hľadiska
  • Konštruktívne - pozitívne
  • Deštruktívne – negatívne
  • Organizačno- inštrumentálne – prakticky využiteľné rady, vyvolávajú napr. relácie pre kuchárov, servisy
  • Relaxačné
  • Komunikačné


Habitualizácia – obrnenie voči niečomu, napr. násiliu v médiách
........ - prílišné zjednodušovanie, bývajú z nej obviňované spravodajstvo...
Agenda setting – médiá ovplyvňujú to o čom ľudia premýšľajú aj to ako o tom uvažujú, podľa toho si vytvárajú programy
Lavínový účinok – médiá môžu vytvoriť falošnú predstavu o realite a potom ovplyvňujú postoje recipientov
Povzbudzujúci účinok- predpokladaná schopnosť spravodajstva ovplyvniť kritériá, na základe ktorých sa potom ostatní rozhodujú
Stáčsky efekt
Katarzia – citové uvoľnenie
Bumerangový efekt – mediálny obsah vyvolá opačnú reakciu aká bola zamýšľaná
Sekundárna viktimizácia – stav kedy sa istá osoba stane obeťou trestného činu a vdaka tomu aj stredom záujmu médií, tým sa stáva obeťou druhýkrát
Napodobňovanie – z médií si berieme správanie a to napodobňujeme aj v reálnom živote, väčšinou je to negatívne, získavame návod ako konať trestnú činnosť


Historické hľadisko
4 etapy:
  • Etapa silných účinkov médií – viaže sa na obdobie až po 40. Roky a prekrýva sa s frankfurtskou školou, vidí médiá ako veľmi silný nástroj moci, pracuje s predstavou priameho pôsobenia médií na publikum a hovorí že médiá majú až narkotizujúcu moc . Teória podkožného vpichu – lebo sa nám dostane až pod kožu, publikum je obeť a vzťahy sú vždy atomizované. V európe výrok – médiá sú mocné = začali sa používať pre reklamu a neskôr boli zneužívané, cieľom bolo využiť médiá k dosiahnutiu nejakej zmeny.
  • Etapa slabých alebo obmedzených účinkov- kedy sa objavuje snaha oddémonizovať, trvala od 50. Rokov až po prvú polovicu 60. tych rokov, publikum sa začalo deliť na elitu a na masové publikum. Médiá majú len malú možnosť vyvolávať zmenu postoja a tiež rovnaké vplyvy vyvolávajú rozdielne účinky. Prehnané je sústredenie sa na možný okruh účinkov. 4 teórie – dvojstupňového toku komunikácie – najprv zdroj – názorový vodca ( odborník) – masové publikum.... teória inovácie- je založená na 4 krokoch- inovácia- nová info, interpersonálna komunikácia, prenos do sociálneho systému, trvanie v čase. Teória persuázie – ovplyvňovanie presviedčanie prostredníctvom vzorom, snaha elity dostať čosi pod kontrolu, pričom komunikátor musí mať – atraktivita, kredibilita, moc. Slub je vždy presvedčivejší ako hrozba. 3 metódy presviedčania- humor, opakovanie, atraktivita alebo sex.
Teória užitia, uspokojenia- osamelí ľudia vnímajú médiá ako istého spoločníka aby počuli hlas.
  • Etapa silnejúcich účinkov – do 70.tych rokov, Neumanová - dlhodobé účinky, poznávacie procesy, kontext, motivácia publika, kolektívne fenomény. Skúma akým spôsobom spracovávajú a formulujú médiá obsah. Teórie – agenda setting- umelo vytvárané témy o čom a ako premýšľať, vyberajú témy o ktorých budú informovať verejnosť, skúmanie príčin uprednostňovania tém. Špirála mlčania –masové médiá, interpersonálna komunikácia.
Spoločnosť hrozí izoláciou všetkým ktorí sa odlišujú. Benvegon efekt- dopyt po tovare stúpa pretože ho majú aj ostatní. Lastminutewin, undergoing efekt – podporiť slabšieho, snobský efekt- pokles dopytu po tovare lebo ho majú už všetci , je to snaha o nemasovosť. Teória vedomostnej priepasti- popiera to, že médiá dokážu vyrovnať priepasť medzi prijímaním informácií ľudí. Dôvody existencie vedomostnej priepasti – rozdiely v množstve získaním informácií, kultúrny kapitál, sociálny kapitál, rôzne selektívne mechanizmy, povaha masovej komunikácie sa orientuje na jedincov s vyšším statusom. Vedomostnú priepasť môžu znižovať vek, záujmy... stropový efekt – hovorí o prepoklade, že ľudia s vyšším vzdelaním po čase prestanú prijímať informácia a menej vzdelaní ich potom dobehnú. Analýza Georga Gegnera – médiá ovplyvňujú vnímanie skutočnosti okolitého sveta, predpokladá, že médiá oslabujú zmysel recipientov pre realitu čím viac pozerajú televíziu – kultivačná analýza – 3 kroky – kvantitatívny monitoring .... násilia, vznik teórie kultivácie, zasadenie teórie kultivácie do koncepcie kultúrnych indikátorov.
  • Etapa dohodnutého vplyvu médií – kladie sa pozornosť na mediálne texty, publikum a mediálne organizácie. Nový pohľad – sociálno-konštruktivistický – najvýznamnejším účinkom médií je vytváranie nových obsahov.


Spoločenská zodpovednosť médií
Spol. zodp. médií je rozpracovaná do 2 základných teórií:
1. Štyri teórie tlače
2. Rozvojová a demokraticko - participačná teória


Metodicko - výskumný kabinet MVK existoval v ČSR. Celý výskum médií sa realizoval
cez akademickú pôdu ( charakter akad. výskumu -roztrieštenosť, neucelenosť)
Problém na SR je, že nemá mediálnu politiku. Výskum médií - je v celej histórii médií (nie je to len aktuálny výskum!)
Každé médium by malo mať samoregulatívne rámce. Slov. rozhlas prijal chartu BBC - je to súbor pravidiel, kt. sa majú správať pracovníci BBC. Chartu BBC prebral rozhlas. Ako pravidlá pre vysielanie a spravodajstvo ich prebral Slov. rozhlas a neskôr STV. Charta je na stránke STV. - napr. sa nesmie robiť rozhovor s odsúdeným tak, aby sme s nim prejavili ľútosť, nesmie sa robiť rozhovor s väzňom na úteku - redaktor nesmie posudzovať mieru viny. STV má prísny zákaz natáčať kamerou, keĎ o tom druhá strana nevie. Druhá strana má právo vedieť, v akom kontexte sa výpoveď - info použije - Autorizácia výpovede.
Teória spol. zodpovednosti sa objavuje v McQuailovi, ktorý ako prvý sumarizuje východiská. McQuail: ''Médiá majú záväzky k spoločnosti a vlastníctvo médií je vecou verejnou. ''
U nás je to zákon - Krížové vlastníctvo médií (ak vlastním TV, nemôžem vlastniť rozhlas)
McQuail: '' Novinové info majú byť pravdivé, presné, slušné, objektívne a relevantné.''
''Médiá majú poskytovať priestor ako fórum na zverejňovanie myšlienok.''
Médiá by mali byť slobodné, mali by dodržiavať etické kódexy etické kódexy a pro-
fesionálne zásady. Za istých okolností môže spoločnosť voči médiám zasiahnuť a to vo verejnom záujme spoločnosti - v príapade jadrovej katastrofy, že o tom budú hovoriť všetky médiá) - to je na SR.
Takéto východiská sa nepremietli do mediálnej práce.. Až v 60. tych rokoch sa uplatňujú etické kodexy.
V r. 1983 bola v Prahe pod patronátom UNESCO konferencia, z kt. vyšla dokument - Medzinárodné zásady žurnalistickej etiky. McQuail PREBERÁ 1O zásad v oblasti spravodajstva (z tohto dokumentu):
1. pravda a presnosť
2. nestrannosť a nepredpojatosť
3. rešpektovanie súkromia jednotlivca
4. nezávislosť na parciálnych záujmoch
5. zodpovednosť k spoločnosti a verejnému blahu.
6. zodpovednosť k zákonom
7. slušnosť a dobrý vkus


Štyri teórie tlače
1. Teória hovorí o tzv. Autoritatívnom systéme médií a vychádza z hist. odkazu, že vláda je neomylná. Médiá nesmú spochybniť vládu, jej postupy a jej rozhodovanie. Médiá by mali byť podriadené vláde - ekonomicky aj politicky. Verejnoprávne médiá u nás sú podriadené vláde ekonomicky aj politicky (nominantov do rád schvaľuje parlament). Médiá by nemali urážať väčšinu, dominujúce morálne a etické hodnoty. Cenzúra ako nástroj na presadenie tejto problematiky je ospravedlniteľná - prípustná. Krajnými bodmi v tejto teórii sú: - útoky na štátnu správu sú neprípustné
- odchýlky od týchto stanov alebo morálnych kódexov by sa mali posudzovať ako trestný čin (Bielorusko). Autoritatívny nie je synonymum totalitného. Autorit. systém môže presadzovať aj parlamentná forma vlády, otázka je,do akej miery má moc parlament.
Totalitarizmus má črty:
- existuje len 1 oficiálna ideológia
- existuje len 1 masová strana
- vládny monopol na médiá
- centrálne riadená ekonomika
- silný policajný dozor v spol., silné postavenie ozbrojených zložiek


2. Teória - Teória o liberálnom systéme (teória slobodnej tlače) - je založená na rešpekto-
vaní slobodnej vôle. Zaoberal sa ňou John Milton. Sloboda znamená - slobodu morálky neobmedzenú zákonom, sloboda intelektuálna - bez cenzúry, sloboda politická, bez tyranie.
Tlač by mala byť voľným trhom myšlienok, najlepšie myšlienky budú uznávané, najhoršie potláčané. V podstate ide o rozšírenie základných práv jednotlivca na slobodu názoru, slova, náboženstva a zhromažďovania. Jednotlivcovi dovoľuje slobodné vyjadrovanie a spoločnosti umožňuje dozvedieť sa, o čo sa jej členovia usilujú. Slobodná tlač bola vnímaná ako podstatný prvok slobodnej a racionálnej spoločnosti.
Slobodný tok info a mediálnych tovarov, slobodná kritika liberálnych teórií - nie je možné bez regulácie narábať s médiami. Problém potláčania slobody informácií trhom. Trh nezaručuje slobodnú výmenu info.
Samotná sloboda prejavu ešte nezaručuje demokraciu.
3. Teória - Teória o sovietskom systéme médií / Leninová teória.
Presadzuje sa v spol., kde neexistuje sloboda tlače. Celý východný blok fungoval do r. 1989 na tomto systéme.


Lenin definoval funkcie tlače:
1. Agitácia - úlohou tlače je agitovať, vplýva sa na verejnú mienku.
2. Propaganda- vplyv na spoločenské vedomie. Celá spol. stojí za jedným cieľom.
- sivá - nie je na prvý pohľad nápadná
- čierna - nič nezakrýva (je priama)
- biela propaganda - je pozitívna
3. organizácia - vplyv na spoločenskú aktivitu
4. upevňovanie verejnej mienky- za predpokladu, že sa verejná mienka nekríži s ideológiou. Hlavné princípy teórie boli, že médiá mali fungovať v službách a záujmoch robotníckej triedy.
Existuje spoločné vlastníctvo médií, bez súkromného kapitálu. Právo uplatňovať cenzúru a iné legálne postupy a prostriedky na zabránenie publikovaniu protispoločenských obsahov.
Každý má právo verejne šíriť myšlienky, ale každá osoba v spol. má právo tie myšlienky kritizovať a zakázať ich (Lenin) - ide v podsate o ich zákaz, takže sa šíria len tie myšlienky, v súlade so sovietskym režimom - ideológiou. Ide o objektívne a komplexné informovanie v súvislosti s Marxistickými - Leninovskými princípmi.
4. Teória - Teória o spoločenskej zodpovednosti tlače - zostavil ju McQuail.
Médiá majú záväzky voči spoločnosti. Vlastníctvo médií je vecou verejnou.
Novinoví správy majú byť : slušné, pravdivé, objektívne. Médiá by mali poskytnúť fórum na vyjadrovanie myšlienok. Médiá by mali byť slobodné a samoregulovateľné - t.j dodržiavať etické kódexy a zásady profesionality. Za istých podmienok musia strpieť zásah spoločnosti do svojich mediálnych obsahov. (v prípade mimoriadnych udalostí - katastrofa)


Kniha Beáta Slobodová – mediálny výskum predstavitelia a prístupy školy
Mcquail – demoratická a rozvojová participačná teória
  • 1 rozvojová teória médií
  • Spočíva v kritike, pričom vychádza z analýzy medzinárodného toku informácií
  • Vychádza z toho, že existuje základný rozdiel medzi vyspelosťou jednotlivých krajín, východ – západ ale aj Afrika s Aziou – poeurópštovanie veľmi citeľné
  • Hovorí o zásadách, quotové programy – každý vysielateľ musí zabezpečiť rozvoj národnej kinematografie –aby európu nezahltili len americké programy, malo by byť rozšírené nie len na kultúrnu tvorbu, ale aj na publicistiku a spravodajstvo
  • Hovorí že je potrebné zbaviť sa tejto nevyrovnanosti – stále o tom hovoriť
  • Hovorí , že je potrebné odstrániť monopolizáciu súkromnú aj štátnu a ešte koncentráciu vlastníctva, odstrániť vonkajšieho toku informácií
  • Musí existovať pluralita informačných zdrojov a kanálov, ktorý zabezpečuje duálny systém – verejné a súkromné médiá
  • Problematika slobody informácií a šírenia info – aj u nás sú problémy
  • Sloboda novinárov – problém v Bielorusku, Rusku, Maďarsku, v Čechách... sloboda je neoddeliteľná od zodpovednosti
  • Hovorí o vytvorení kapacít pre rozvojové krajiny- infraštruktúra priemyslu, aby ho mohla každá krajina využívať pre svoj prospech
  • Na to aby sa to mohlo splniť je potrebné aby všetky krajiny rešpektovali národnú identitu a právo tejto krajiny informovať o svojich záujmoch
  • Uznanie práva každého štátu, informovať svet o svojich záujmoch ale na princípe rovnosti, spravodlivosti a vzájomnej výhodnosti
  • Uznanie práva na informačnú politiku verejnosti etnickým a spoločenským skupinám a ich aktívnu účasť na šírení informácií


Demokraticko participačná teória hovorí že:
  • pri posudzovaní politiky má vždy dve stránky pozitívnu a negatívnu
  • musíme otvárať všetkým skupinám spoločnosti účasť na spoločnom živote
  • všetky médiá a mediálna politika by sa mala podieľať na šírení demokracie a kultúrnych hodnôt
  • verejnosť sú občania, teda ľudia pracujúci v priemysle si s nimi nemôžu robiť čo chcú
  • dobrá teória tlače by nemala byť časovo obmedzená, mala by byť jednoduchá a komplexná, nemala by ignorovať publikum ale ani komunikačné hľadisko
  • dobrá teória neuprednostňuje jeden špecifický systém
  • problém vzťahu ekonomického a kultúrneho kapitálu – Fiske a Bourdier – hovoria, že medzi šíriteľom kultúry existuje cirkulácia kapitálu, v diele Odlišnosť popisoval druhy spoločenských tried- dominantné, stredné, ľudové. Tvrdil, že dostupnosť kultúrneho kapitálu a schopnosť ich dešifrovať tieto hodnoty je sociálne podmienená pričom
každý jednotlivec si chce pomocou kultúry vytvoriť vlastnú identitu, utvára si ju ta, že sa chce odlíšiť od ostatných
túto odlišnosť považuje tento filozof za vzťahovú vlastnosť- lebo existuje iba na základe vzťahu k iným. Priznáva človeku nejaké aktivity a vôľové schopnosti. Nepovažuje človeka za pasívneho nejakej skupiny. Je aktívnym jednotlivcom a v social. Priestore v ktorom sa pohybuje sa snaží dosiahnuť svoje ciele. Hovorí, že konzumovanie kultúry je dynamické. Ak sa nejaká činnosť objaví v dominantnej triede, môžu túto činnosť preberať aj iné triedy stredné, hovorí o tom, čo sa stane ak dominantná trieda tieto činnosti opustí. Platí to aj naopak- ak sa stredná trieda zaujíma o nejakú činnosť, môže sa ňou začať zaoberať aj dominantná trieda. Hovorí, že existuje nejaká previazanosť medzi kultúrnym a politickým kapitálom. Ľudia, ktorí majú nejaký kultúrny kapitál, nemusia patriť do patričnej triedy. B. si všimol, že kapitál má sklon kumulovať sa a jedna z jeho foriem sa môže premeniť na inú- investícia do vzdelania sa premieňa na kultúrny kapitál. Kým dochádza k hierarchizácii spoločnosti, pričom vyššie triedy sa odlišujú, existuje tu frakcia- majú vyšší ekonomický kapitál. Strednú triedu tvorí buržoázia, zamestnanci štátnej správy, remeselníci, majú veľké množstvo kultúrnych vzťahov, kult kapitálu, ale chýba im sociálny kapitál – siete soc. Vzťahov. Ľudové triedy podľa B nedisponuje žiadnym významným kapitálom. Je odkázaná na výber nevyhnutného pričom mu usudzuje , že príslušníci akceptujú, že sú ovládaní, ale zároveň sa vymedzujú do strednej triedy. Na základe jeho diferenciácie možno odlíšiť aj formy kultúry. B hovorí, že dominantné triedy sú vyššie kultúrne triedy. Stredné triedy konzumujú kultúru nižších vrstiev, pričom tvrdí, že je to preto, lebo stredné vrstvy neovládajú kódy vyšších tried, nemajú dostatočný symbolický kapitál – nerozumejú umeniu. Masová kultúra je podľa tejto koncepcie typickou kultúrou stredných vrstiev , ktorá žije aktívnym spoločenským životom a vyhľadáva oddych. Ludové vrstvy sú podľa B založené na princípe virility – oceňovanie fyzickej sily. Kult kapitál je vedomosť, ktorá plynie z kultúrnej kvality prostredia – záleží na tom, v akom prostredí človek vyrastá, je to um, ktorá si človek v rodinnom prostredí osvojí. Deti z vyššej triedy majú väčší kultúrny potenciál ako deti z nižších tried. Kultúrny kapitál existuje v 3 formách:
  • vtelený – intelektuálne a telesné dispozície človeka získané v období dospievania
  • objektivizovaný – sú to kultúrne artefakty – sochy, diela
  • inštitucionalizovaný – sú to akademické tituly, vedecké hodnosti, intelektuálny kapitál


Kultúrny kapitál nie je všeobecný , ale je spojený s konkrétnou osobou, s jej názormi a správaním. V tomto smeruje zohráva dôležitú úlohu habitus človeka a spoloč. Vrstva z ktorej človek pochádza. Habitus je systém určitých dispozícií, ktoré podmieňujú naše konanie, pričom pochádzajú z prežitého a prejavujú sa vo vnímani, konaní, myslení. Získava sa v priebehu socializácie a sú trvalou vlastnosťou človeka.


Fiske – sa zaoberal televíznym vysielaním a komunikáciou, jeho dielo Čítanie televízie, televízna kultúra, Objasnenie populárnej kultúry.
Spochybnil B teóriu. Tvrdí, že kultúrny kapitál nie je tak previazaný s ekonomickým kapitálom. To relativizuje vplyv inštitúcie kultúrneho priemyslu ktoré síce môžu získať kontrolu nad výrobou kultúrnych artefaktov ale nemôže získať kontrolu na spotrebou. Zaviedol termíny význam a potešenie, pričom hovorí že tieto významy nemožno vlastniť. Sú to zvláštne kvality kultúrnych komunít, ktoré nerozlišujú medzi producentami a príjemncami kultúrnych hodnôt. Tieto komodity nazýva aj textami. Hovorí, že ,,texty“ nie sú ,, kontajnery“ na prenos významov ale by mali významy asociovať. Masmediálny text je potom v tomto význame výsledkom čítania a potešenia príjemcov. Tvrdí, že významy a potešenie cirkulujú v kultúrnom kapitáli, pričom tento kultúrny kapitál je nezávislý od ekonomického. Popularitu považuje za meradlo trhu do akej miery dokáže daná podoba kultúry uspokojovať túžby konzumentov. Populárna kultúra nie je priemyselným produktov ale sústavou diskurzov, v ktorej sa stretávajú najrôznejšie záujmy. Štruktúra diskurzov môže byť ovládajú špecifickými skupinami a vždy bude hovoriť o vzťahu medzi konzumentom a tvorcom. Prítomnosť aktívneho publika spôsobuje, že dokáže publikovať aj ,, zakázané potešenie“ a subverzívne významy. Produkčné sídlo vytvorí nejakú komoditu, tú predá nejakému konzumentovi, ktorý nie je publikum ale vysielacia spoločnosť. V kultúrnom kapitáli sa tento program stáva textom podľa Fiskeho, pričom publikum po prijatí tohto textu sa stáva producentom významov a potešení, teda novými komoditami, a zase dochádza k cirkulácii. V kultúrnom kapitáli nie sú žiadny konzumenti. Produkujú a reprodukujú sa tieto významy v neprestajnom procese, ktorý nazývame kultúrou.
Je viac vysielateľov ako výrobcov programov. Ak produkčné sídlo vyrobí komoditu predá ho ako akokoľvek iný produkt konzumentov..
Ak bol predtým komoditou teraz mení svoju funkciu, podľa Fiskeho sa program stáva producentom a to preto lebo program na seba priláka publikum tak sa stáva producentom publika, ktorú potom vysielateľ predáva ..
V kultúrnom kapitáli sa takto vysielaný program stáva textom, pričom publikum z tohto textu vyrába nejaké významy. V kultúrnom kapitáli nie sú žiadny konzumenti, pretože tu dochádza k cirkulácii významov a potešení. Tento proces produkcie a reprodukcie sa podľa F. nazýva kultúrou.


Vplyv posmodermizmu na mediálne štúdiá, teória simulácie a hyperreality Jeana Baudrillarda.

Fázy vývoja znaku a obraz a technický obraz u Vilema Flusera
Postmodernizmus má k tradícii ironický vzťah, nenahrádza kultúrne štruktúry žiadnou inou štruktúrou. Postmodernizmus akoby len búral. Vysoká kultúra sa potvrdzuje vo svojich kvalitách len vo vnútri systému, nevie presvedčiť o svojich vyšších kvalitách. Neexistuje žiadne objektívne kritériá podľa čoho by sa dalo určiť čo je vyššia a nižšia kultúra. Vkus a estetické hodnoty sú dobovo a esteticky podmienene a vždy sú ovplyvnené konsenzom. Postmoderná kultúra rezignuje na estetiku súčasného človeka ktorý vyznáva vyššiu kultúru. Postmoderna nie je érou avantgárd. Postmodernizmus je pluralistický a uznáva najmodernejšie štylistické a výrazové prostriedky. Postmoderný kultúrny tvorcovia sa usilujú do významov ktorý táto kultúra šíri vznášať dvojitý kód. Týmto eklektickým spôsobom kódovania sa vytvára palimpsest dielo, ktoré môže recipient vnímať inak ako len prvoplánovo. Typickým prvkom postmoderného umenia sú citácie, plagiát atď, ktoré odkazujú na inú vrstvu, iný kód. Pre postmodernú kultúru je typický šok, zážitok. Nekonzumujú sa len filmy, ale aj zrežírované udalosti, katastrofy, skutočnosť. Skutočnosť sa v tomto období stáva materiálom použiteľným aj v spravodajstve a to preto lebo vyvoláva pocit vzrušenia a môžeme o ňom hovoriť ako o zábavnom produkte. Masmediálne spravodajstvo v súčasnosti stráca vecnú rovinu a čoraz vo väčšej miere sa zaoberá emóciami, vyhľadáva dramatické momenty aby mohlo publiku vytvárať ilúziu prítomnosti. Dramatické situácie majú otvorený koniec nie sú uzatvorené, publikum ale aj televízny tvorcovia nevedia povedať čo bude Ďalej ale postačuje im že sú prítomní. Takáto koncepcia zozábavňovania je v rozpore s prenosom informácií. Publikum je odťahované od správy s cieľom aby participovalo na zážitku. Je to preto, aby sa divák stal aktérom. Takáto dramatizácia reality vytvára hyperrealitu, prípadne sa stiera hranica medzi realitou a fikciou. Televízne spravodajstvo plní voči realite riadiacu úlohu a to preto že len udalosť ktorá sa dostala cez všetky brány do spravodajstva má nejakú hodnotu nejaký význam. Spravodajstvo sa stáva kritériom skutočnosti.




Fázy vývoja znaku a obrazu
Koncom storočia sa zaoberal problematikou vzťahu v ľudskej kultúre a hovorí že znak v súčasnosti vytvára realitu. Znak je simulakrum teda nemá priamy vzťah k realite ale simuluje ju, stáva sa tzv. klonovanou realitou, ktorá napokon realitu vyhubí. Masmédiá a počítače vytvorili nový typ spoločnosti, ktoré komunikujú medzi sebou bez vzťahu k realite. Médiá, ktoré boli kedysi prezentátormi skutočnosti sa stávajú tvorcovia hyperreality. Táto hyperrealita je nám ponúkaná reálnejšie ako realita. Ak bol v minulosti obraz ilúziou dnes do obrazu vstupujeme. Dnes sa obraz stáva realitou. Tak ako platí dnes platilo aj v minulosti že znak zastupuje realitu. Ak predtým nahrádzal realitu, a zastupuje ju tak dnes ju vytvára. B hovorí, že v postmodernom svete je originálom reprodukcia sama. Už nehovoríme o originály a kópii, pretože kópia je kópiou kópie. Simulakrá ako reprezentanti sa stali modelmi, podľa ktorých sa posudzuje skutočný svet. B. nehovorí, že masmédiá začali meniť svet, hovorí že médiá nahradili svet, sami sa stalo svetom. Ako príklad tejto virtuality hovorí o perzskej vojne.
Obraz a technický obraz u Vilema Flusera
Podľa neho je obraz plochou, ktorá má význam. Tieto plochy nadobúdajú v histórii mnoho rôznych foriem – kresby, fotky, filmy.. vzhľadom na to že ich je strašne veľa tak sa objavili úvahy že by mal existovať systém znakov, ktoré ich vymedzuje v podstatných rysoch. preto hovorí, že by sa obrazy mali rozlišovať podľa technológie vzniku a podľa toho nakoľko obraz zjavne demonštruje status obrazu. Chápe predtechnický obraz ako symbol skutočnosti, zatiaľ čo technické obrazy sú priamo symptómy spoločnosti. Zdôrazňuje úlohu aparátu pri vzniku technických obrazov a dynamicko- mocenský vzťah medzi aparátom a užívateľom. Ten sa z programu aparátu zaoberá bez toho aby mal možnosť pochopiť to.


24. mája prvý termín, 28. Druhý termín o 9:00




Franfurtská škola
Zaoberala sa masovou kultúrou a pôsobili v nej kritici masovej kultúry, išlo o sociológiou, ktorý sa označovali do kritickej teórie spoločnosti.
Ich východiskovým myšlienkový potenciálom bola nemecká klasická filozofia, postoje Nicheho, Webera, Freuda. Naj. Predstavitelia Teodor Adorno, Marx Horkheimer, Herbert Marcus, Jurgen Habermas, Erich Fron, Fridrick Polk, Leo Levental, Walter Benjamin.
Myšlienkovo sa hlásia k tradícii obhajujúcej estetickú reflexiu. Počiatok tejto školy sa spája s ústavom sociálnych vied ktorý vznikol v 1923 vo franfurkte. Vedúci Marx Horkheimer.
Smerovanie výskumu zamerané na pôsobenie kapitálu, ekonomiky... v centre záujmu tejto školy bol človek a jeho emancipačné procesy. Zaoberal sa tento ústav problematikou rodiny a autority. Vznik a vývoj sa spája s fenoménom kultúrneho priemyslu. Ide o úsilie presadiť sa na trhu kultúrnymi artefaktmi, ktoré akceptuje percipient.
Zaoberali sa problematikou hudby, mydlových opier, kultúrnym priemyslom.
Tí čo odišli z franfurtskej školy, sa hlásia k birminghamskej škole – na čele Hogard, ako prvý riaditeľ pôsobil pozornosť na kultúrne štúdiá. Neskôr pribudli mediálne štúdiá ako samostatný vedný odbor. Okrem Hogarda mal prínos aj Raimond Wiliams, ktorý sa postarali o rozvoj semiotickej analýzy ako spôsobu výkladu kultúrnych štúdií.
Potom riaditeľ Stuart Hall, ktorý nasmeroval výskum médií na oblasti rodu, triedy, ideológie rasovej rovnosti a etnickej rovnosti a to v kontexte masových médií. Úlohu médií vnímali predstavitelia ako hegemonizujúcu a priestor na uplatňovanie nárokov videli v oblasti populárnej modernej kultúry. Hallovým osobným prínosom bola teória znakov a ich významu. V 80, a 90 rokoch sa zaoberá na textovú analýzu, pričom je reprezentovaná ideológiou Louisa ... text je vnímaný ako silná entita, ktorá núti čitateľa k preferovanému čítaniu. Prichádza k oslabeniu názoru že text ma vysoký formatívny potenciál textu.
Torontská škola komunikácie
Hovorí sa jej aj torontská mediologická škola, ktorá sa zaoberá technologickým determinizmom. Ide o mediocentrickú teóriu, podľa ktorej dominantné médiá determinujú dobovú mentalitu a fungovanie v spoločnosti. Recipient podľa tejto teórie odráža podobu sveta podľa prevládajúceho média. Mcluhan tvrdí že každá zmena je podmienená technologicky, médium nie je len forma komunikácie ale aj obsah, posolstvo. Predchodca Mcluhana bol Harold Inis, ktorý formuloval teóriu o význame médií pre istý typ spoločnosti. Je považovaný za zakladateľa torontskej školy ale za naj predstavitela je Mclun.
Glasgowská škola
Vznikla na katedre sociológie, išlo o akademické zoskupenie, ktoré sa orientovalo na výskum médií. Objavila sa tu posledná novina z hľadiska metódy rozboru textu – kritická analýza diskurzu. Išlo o prepojenie analýzy mediálnych obsahov s procesom vnímania. Súčasne proces vnímania a interpretácie mediálnych posolstiev. Je považovaná za najvychytenejšiu školu na svete. Vedie ju teraz Greg Philo, ktorý sa zaoberá otázkou politickej reklamy, migrácie, mentálnych chorôb.













Zverejnil o Žiadne komentáre:

streda 14. mája 2014

Informa Informatika paradajka paprika

Pomocný program na spravovanie súborov, zmenu atribútov, definovanie kľúčových slov atď. sa nazýva:
Adobe Bridge
Nástroj na zväčšenie alebo zmenšenie oblasti v APS je
Lupa
Je možné pomocou nástroja obdĺžnikový výber označiť oblasť štvorcovú?
Áno, s klávesou shift
Ak potrebujeme odznačiť oblasť, použijeme klávesovú skratku
CTRL+D
Pre správne natočenie obrázka použijeme nástroj:
Pravítko
Pri práci v camera raw sa:
Vždy môžeme vrátiť k pôvodnej fotke
Filter korekcia objektívu sa používa na
Úpravu súdkovitého skreslenia
Pre klonovanie označenej oblasti pri retušovaní obrázku použijeme nástroj:
Klonovacie razítko
Paleta história uchováva údaje o:
posledných vykonaných krokoch
Informácie o súbore sa nazývajú:
Metadáta

Pri retušovaní fotky pomocou viacerých vrstiev
zmeníme krytie retušovanej vrstvy
Zverejnil o Žiadne komentáre:

utorok 6. mája 2014

The ballad of green berets – sgt. Barry sadler



free bird lynryd skynyrd



wild and young and free



Money to Blow (feat. Drake & Lil Wayne) Birdman



offpsrings – something to believe in



Machinehead – bush



buddy holly - weezer



how´s it going to be – third eye blind



Get on up – the esquires


Mickey – toni basil

Home Edward Sharpe & The Magnetic Zeros

Cliffs of Dover Eric Johnson
  • Jessica The Allman Brothers Band
  • F.C.P.R.E.M.I.X. The Fall of Troy
  • Psychobilly Freakout Reverend Horton Heat

    Paranoid android – radiohead


uninstall – chiaki ishikawa


blackwater park - opeth


tighten up – the black keys


battle for the sun – placebo


re-wired – kasabian


skinny love – bon iver

Kiss – Is that you?


Black forever – wasp


  • Cheap Sunglasses ZZ Top
  • Rock 'n' Roll Women Whitesnake
  • Pretty Fly for a Rabbi "Weird Al" Yankovic
  • Dimension Wolfmother
  • Joker and the Thief Wolfmother
  • Here I Go Again Whitesnake
  • Smells Like Nirvana “Weird Al” Yankovic
  • Owner of a Lonely Heart Yes
  • Say It Ain't So Weezer
  • My Name Is Jonas Weezer
  • Cherry Pie Warrant
  • There She Goes Again The Velvet Underground
  • I’m Waiting for the Man The Velvet Underground
  • Domino Van Morrison
  • Baby Please Don't Go Van Morrison & John Lee Hooker
  • La Grange ZZ Top
  • Ice Cream Man Van Halen
  • Stuck in a Moment You Can't Get Out Of U2
  • One U2
  • Dear Mr. Fantasy Traffic
  • The Low Spark of High-Heeled Boys Traffic
  • Seven Nation Army The White Stripes
  • Breakdown Tom Petty and The Heartbreakers
  • She's Not There (stereo underdub) The Zombies
  • I Remember When I Loved Her The Zombies
  • Hang On Sloopy TheYardbirds
  • Heart Full of Soul The Yardbirds
  • Feel Your Love Tonight Van Halen
  • Love Reign O'Er Me The Who
  • I Can See for Miles The Who
  • Dead Leaves and the Dirty Ground The White Stripes
  • Starship Trooper Yes
  • Guide for the Married Man The Turtles
  • Like the Seasons The Turtles
  • Take It or Leave It The Strokes
  • Reptilia The Strokes
  • Don't Come Around Here No More Tom Petty and The Heartbreakers
  • 1979 The Smashing Pumpkins
  • Beast Of Burden The Rolling Stones
  • Blitzkrieg Bop (single version) Ramones
  • Let's Dance Ramones
  • Hit That The Offspring
  • Pretty Fly (For a White Guy) The Offspring
  • Time Is on My Side The Rolling Stones
  • I'll Go Crazy The Moody Blues
  • Wild Child The Doors
  • And My Baby's Gone The Moody Blues
  • Frustration The Mamas & the Papas
  • Ava Adore The Smashing Pumpkins
  • Got a Feelin' The Mamas & the Papas
  • Dream a Little Dream of Me The Mamas & the Papas
  • Catch Me Now I'm Falling (original extended edit) The Kinks
  • No Sugar Tonight/New Mother Nature The Guess Who
  • American Woman The Guess Who
  • I Am the Walrus Bono & Secret Machines
  • L'America The Doors
  • London Calling The Clash
  • Train in Vain The Clash
  • Don't Tell Me No The Cars
  • All Mixed Up The Cars
  • Sick Again Jimmy Page & The Black Crowes







Journey – Don´t stop believing




If You Want to Sing Out, Sing Out Cat Stevens

Johnny Nash - "I Can See Clearly Now" (1972)

 K'naan - "Wavin' Flag" (2009)

Inner Circle - "Bad Boys" (1993)

  1. No Woman, No Cry - Bob Marley & the Wailers
  2. Israelites - Desmond Dekker & the Aces
  3. Stir It Up - Bob Marley & the Wailers
  4. Pressure Drop - Toots & the Maytals
  5. The Harder They Come - Jimmy Cliff
  6. One Love - Bob Marley & the Wailers
  7. 54-46 That's My Number - Toots & the Maytals
  8. Satta Massagana - The Abyssinians
  9. Funky Kingston - Toots & the Maytals
10. Montego Bay - Freddie Notes & The Rudies
11. Many Rivers To Cross - Jimmy Cliff
12. Marcus Garvey - Burning Spear
13. Legalize It - Peter Tosh
14. Redemption Song - Bob Marley & the Wailers
15. Here I Come - Dennis Brown
16. Get Up, Stand Up - Bob Marley & the Wailers
17. Rudy Got Soul - Desmond Dekker & The Aces
18. The Tide Is High - The Paragons
19. Three Little Birds - Bob Marley & the Wailers
20. Everything I Own - Ken Boothe
21. Night Nurse - Gregory Isaacs
22. You Don't Care - The Techniques
23. Vietnam - Jimmy Cliff
24. Rivers Of Babylon - The Melodians
25. Police & Thieves - Junior Murvin
26. Buffalo Soldier - Bob Marley & the Wailers
27. Red Red Wine - UB40
28. Cherry Oh Baby - Eric Donaldson
29. (I Am) The Upsetter - Lee "Scratch" Perry
30. Sitting & Watching - Dennis Brown
31. Jammin' - Bob Marley & the Wailers
32. Wear You To The Ball - U-Roy & The Paragons
33. Two Sevens Clash - Culture
34. I Shot The Sheriff - Bob Marley & the Wailers
35. Armagideon Time - Willie Williams
36. 007 Shanty Town - Desmond Dekker & The Aces
37. A Love I Can Feel - John Holt
38. Revolution - Dennis Brown
39. Queen Majesty - The Techniques
40. Natty Rebel - U-Roy
41. Loving Pauper - Dobby Dobson
42. Natural Mystic - Bob Marley
43. Equal Rights - Peter Tosh
44. Rocksteady - Alton Ellis & The Flames
45. Do The Reggay - Toots & the Maytals
46. Don't Stay Away - Phyllis Dillon
47. Baby Why - The Cables
48. One Blood - Junior Reid
49. Iron Lion Zion - Bob Marley & the Wailers
50. Book Of The Rules - The Heptones
51. Telephone Love - JC Lodge
The Wolves Ben Howard
  • Slow Show The National
  • Still Boy Kashmir
  • Boy with a Coin Iron & Wine
  • The Man Comes Around Johnny Cash
  • The Beginning ONE OK ROCK
  • Waiting Truce
  • Time of Dying Three Days Grace
  • 5. März Megaherz
  • Cloud Connected In Flames
  • Make a Move Lostprophets
  • Fallen Angels Black Veil Brides
  • We're Not Alone coldrain
  • Underground Gob
  • New Disease Spineshank
  • Enemy Sevendust
  • Time Is Running Out For The Taking
  • Drag Me Down Lansdowne
  • Can't Break Me Down Exilia
  • Jars Chevelle
  • Breakdown Random Hero
  • Generation Simple Plan
  • The Antidote Story of the Year
  • Freakshow Random Hero
  • Honey Random Hero
  • Make Me Wanna Die The Pretty Reckless
  • The War Is Over TRUSTcompany
  • Tausend neue Lügen Oomph!
  • Wasteland 10 Years
  • Diamond Eyes (Boom-Lay Boom-Lay Boom) Shinedown
  • Move Your Body My Darkest Days
  • Far From Over Rev Theory
  • Deliver Us In Flames
  • Savior Skillet
  • Just Tonight The Pretty Reckless
  • Far From Home Five Finger Death Punch
  • Wait Earshot
lacoka nostra – top3 or top 10



52. Blackheart Man - Bunny Wailer
53. Nanny Goat - Larry & Alvin Marshall
54. Unchained - Bob Andy
55. Tenement Yard - Jacob Miller
56. Ba Ba Boom - The Jamaicans
57. I'm Still In Love With You - Alton Ellis
58. Pass The Kutchie - The Mighty Diamonds
59. Wonderful World, Beautiful People - Jimmy Cliff
60. Mama Africa - Peter Tosh
61. Fade Away - Jr. Byles
62. How Could I Leave - Dennis Brown
63. Soon Forward - Gregory Isaacs
64. Trenchtown Rock - Bob Marley & the Wailers
65. Westbound Train - Dennis Brown
66. Cool Rasta - The Heptones
67. My Conversation - Slim Smith & The Uniques
68. You Can Get It If You Really Want - Jimmy Cliff
69. Now That We Found Love - Third World
70. Talk About Love - Pat Kelly
71. I Need A Roof - The Mighty Diamonds
72. 1865 (96 Degrees In The Shade) - Third World
73. Declaration of Rights - The Abyssinians
74. War Inna Babylon - Max Romeo
75. Big Ship - Freddie McGregor
76. Waiting In Vain - Bob Marley & the Wailers
77. Guess Who's Comming To Dinner - Black Uhuru
78. I Can See Clearly Now - Johnny Nash
79. What One Dance Can Do - Beres Hammond
80. Crying Over You - Ken Boothe
81. Someone Loves You - JC Lodge
82. Sonny's Lettah - Linton Kwesi Johnson
83. What Kind Of World - The Cables
84. Rain From The Sky - Delroy Wilson
85. Everything Crash - The Ethiopians
86. Love Me Forever - Carlton & The Shoes
87. Johnny Too Bad - The Slickers
88. Love Is My Religion - Ziggy Marley
89. Monkey Man - Toots & the Maytals
90. War - Bob Marley & the Wailers
91. Can I Change My Mind - Alton Ellis
92. Duppy Gunman - Ernie Smith
93. Zungguzungguguzungguzeng - Yellowman
94. Black Cinderella - Errol Dunkley
95. Have Mercy - The Mighty Diamonds
96. Tumblin Down - Ziggy Marley & The Melody Makers
97. My Boy Lollipop - Millie Small
98. Hold Me Tight - Johnny Nash
99. Angel - Shaggy & Rayvon
100. Dreadlocks In Moonlight - Lee "Scratch" Perry
Van Halen - Jump
    a-ha - Take on me
  • when in rome - the promise
    the champs - tequila
    rose royce - car wash
    toni basil - mickey
    joy division - love will tear us apart
    aerosmith - walk this way
    she bop- ...
    sonic syndicate - ...
    royal republic - ...


Začiatok konverzácie: 30. December 2012
    scream - glay exile
    i wish - morning musume love machine - morning musume everything - MISIA final distance - utada hikaru
    sreep - stone temple pilots
    *creep
    Lisa Miskovsky - Still Alive
  • N.W.O. - ministry
  • slither - velvet revolver
    kick out the jams - mc5
    heavy rotation - AKB48
    FINAL DISTANCE - Utada Hikaru
    evolution - ayumi hamasaki
    planetarium - ai otsuka
    wonderwall
    dont bring me down - electric light orchestra
    helmet - in the meantime
    hush - deep purple
    balls to wall - accept
    queen - stone cold crazy
    9 p.m. (till i come) - atb
    i found u - axwell
    [[326134990738733]]
    [[218595638164996]]
    [[250128751720149]]
    would - alice in chains
    legs - zz top
    white zombie - more human than human
    fripside - only my railgun
    kiseki - boa
    amazing kiss - boa
    x japan - jade
    killswitch engage - the end of heartache
    all time low - somewhere in neverland
    far east movement - like a g6
    tears for fears - shout
    beck - loser
    the way - fastball
    peter, paul, mary - leaving on a jet plane
    collective soul - the wrold i know
    u2 - mysterious ways
    soundgarden - fell on black days
    exodus - piranha
    iron maiden - the trooper
    childish gambino - heartbeat
    iron maiden - the wicker man
    :bean:
    :batman:
    :psy:
    semisonic - closing time
    vertical horizon - everything you want
    m - ayumi hamasaki
    grip! every little thing
    baby dont cry - namie amuro
    ill be missing you - p. diddy
    summertime - dj jazzy jeff ft. the fresh prince
    dr. dre - nothing but a g thang
    ice cube - check yo self
    grandmaster flash ft. the fuirous five - its nasty
    butthole surfers - pepper
    butthole surfers - top ten
    hole - celebrity skin
    azumi hamasaki - evolution
    mathew sweet- girlfriend
    everclear - i will buy you a new life
    eve 6 - inside out
    skid row - 18 and life
    alice in chains - man in the box
    billy idol - rebel yell
    twisted sister - i wanna rock
    blue oyster cult - dont fear the reaper
    max romeo - war Ina Babylon
    Sean Paul - temperature
    Junior Reid - One blood
    Gregory Isaacs - Night Nurse
    nirvana - top ten
    weezer - say it aint so
    guns n roses - top ten
    pearl jam - better man
    the cure - friday im in love
    cowboys from hell - pantera
    nightwish - top ten
    spin doctors - two princess
    oasis - top ten
    tim mcgraw - truck yeah
    the killers - runaways
    angela - shangri-la
    moloko - the time is now
    avenged sevenfold - welcome to the family
    britney spears - i wanna go
    judas priest - breaking the law
    foghat - slow ride
    mephiskapheles - mephiskapheles
    save ferris - come on eileen
    closer - the urge
    reel big fish - beer
    vasoline - stone temple pilots
    big mountain - baby, i love your mountain
    buju banton - champion
    bob marley - one love
    diana king - shy guy
    bob marley - could you be loved
    van morrison - caravan
    blink 182 - dammit
    heart - barracuda
    matisyahu - king without a crown
    dennis brown - revolution
    burning spear - marcus garvey
    sean paul temperature
    the all-american rejects - gives you hell
    lynryd skynryd - free bird
    jimmy cliff - the harder they come
    eddy grant - electric avenue
    buju banton - champion
    shaggy - oh carolina
    motorhead - overkill
    system of a down - aerials
    beutral milk hotel - in the aeroplane over the sea
    portishead - glory box
    third eye blind - semi-charmed life
    eddy grant - electric grant
    ub40 - red red wine
    the techniques - you don`t care
    jimmy cliff - the harder they come
    matisyahu - king without a crown
    the goo goo dolls - iris
    weezer - buddy holly
    radiohead - paranoid android
    fun - we are young
    the black key - tighten up
    santigold - disparate youth
    ceasars - disparate youth
    gregory isaacs - night nurse
    diana king - shy guy
    (j)
    (k)
    the temper trap - sweet disposition
    kasabian - fire
    shaggy - it wasnt me
    junior reid - one blodd
    johny nash - i can see clearly now
    nirvana - about a girl
    massive attack - unfinished symphony
    sarah mclachlan -adia
    sarah mclachlan - buildinig a mystery
    gin blossoms - found out about you
    far east movement - like a g6
    calvin harris - feel so close
    wiz khalifa - black and yellow
    yeah yeah yeahs - maps
    radiohead - black star
    sufjan stevens - chicago
    emf - unbelievable
    soft cell - unbelievable
    ben e. king - stand by me
    the knack - sharona
    blue moon - marcels
    santana smooth ft rob thomas
    neutral milk hotel - in the aeroplane over the sea
    what i`ve done - linkin park
    arctic monkeys - i bet you look good ont he dance floor
    ra ra riot - boy
    collective soul - shine
    sheryl crow - if it makes you happy
    nirvana - about a girl
    smoke on the water - deep purple
    nazareth - hair of the dog
    kaoma - lambada
    the black keys - tighten up
    the ting tings - shut up and let me go
    the temper trap - sweet disposition
    peter bjorn and john - young folks
    train - 50 ways to say goodbye
    run dmc - its like that
    radiohead- paranoid android
    two door cinema club - i can talk
    grand funk railroad - were an american band
    jethro tull - aqua lung
    aerosmith - sweet emotion
    abba - our last summer
    grizzly bear - knife
    editors - munich
    iggy pop - the passanger
    blink182 - adams song
    a day to remember - all i want
    millie small - my boy lollipop
    ub40 - red red wine
    diana king - shy guy
    gregory isaacs - night nurse
    george thotogod - bad to the bone
    micheal jackson - you are not alone
    usher - my way
    micheal jackson - in the closet
    aerosmith - crazy
    blink 182 - first date
    amy mcdonald - this is the love
    metallica - memory remains (and top 10 if still doesnt have it)
    cream - sunshine of your love
    santigold - disparate youth
    phoenix- 1901
    scissor sister - laura
    breaking benjamin - i will not bow
    extreme - more than words
    madona - vogue
    lenny kravitz - american woman
    counting crows - round here
    Jamiroquai - Deeper Underground
    phil collins - easy lover
    hanson - mmmbop
    mariah carey - honey
    britney spears - sometimes
    dropkick murphys - im shipping up to boston
    the clash - white riot
    the cramps - fever
    suicide - ghost rider
    barry white - youre the first the last my everything
    metric - help im alive
    tokyo police club - juno
    the hold steady - make it with chu
    explosions in the sky - your hand is mine
    Coyote Theory - Taking Over The World
    foxy - get off
    creedence clearwater revival - have you ever see the rain?
    van halen - panama
    scorpions - still loving you
    owl city and carly rae jepsen - good time
    alanis morisette - you oughta know
    alice in chains - no excuses
    bush - glycerine
    red hot chilli peppers - tell me baby
    Bingo Players ft. Far East Movement - Get Up (Rattle)
    lumines - hey ho
    Robert miles- children
    the champs - tequila
    thin lizzy - the boys are back in town
    debby boone
    - you light up my fire
    toni basil - mickey
    frankie goes to hollywood - relax
    surface - the first time
    next - too close
    carcass heartwork
    sepultura - beneath the remains
    van halen - panama
    journey - wheel in the sky
    coolio - gangsta`s paradise
    toni basil - mickey
    --------------------------------- party mix: Showtek - Slow Down (Original Mix)
    TJR - Whats Up Suckaz (Original Mix)
    Bombs Away - Party Bass (Cristopher P Remix)
    Qulinez - Troll (Sick Individuals Remix)
    Funke∆z - Parasomnia (Original Mix)
    Enertic - Lion (Original Mix)
    Nicky Romero Ft. Krewella - Legacy (Save My Life)
    DJ Velchev Pavel - Summer (Radio Edit) ----------------------------------------
    eminem - stan
    the black keys - lonely boy
    franz ferdinand - no you girls
    caesars - spirit
    modest mouse - dashboard
    mmmbop - hanson
    dennis brown - revolution
    dawn penn - zou dont love me
    buju banton - champion
    musical youth - pass the dutchie
    Of Montreal - The Past Is A Grotesque Animal
    ram jam - black betty
    the champs - tequila






 
    
  
    

  mmmbop - hanson
    

    
  robert
  miles - children
    

    
  arcade
  fire - neighborhood *1 (Tunnels)
    

    
  Modest
  Mouse - Float On
    

    
  Arctic
  Monkeys - Fluorescent Adolescent
    

    
  Kings
  of Leon - Sex on Fire
    

    
  Rogue
  Wave - Eye
    

    
  *Eyes
    













Zverejnil



o





Žiadne komentáre:
  


































        

      









Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)