VET

SKUPINA A

1. Charakterizujte základné výrobné faktory a ocenenia

Základnými výrobnými faktormi sú : práca, pôda a kapitál

Práca: na trh práce vstupujú dva základné subjekty – domácnosti, ktoré prestavujú ponuku práce a firmy, ktoré determinujú dopyt.

Cenou práce je mzda – je výsledkom fungovania trhu, vyplývajúcim z ponuky práce a dopytu po práci.

Pôda: je primárnym výrobným faktorom, jej množstvo, kvalita a poloha je daná prírodou, nie ekonomickou činnosťou ľudí

Cenou prenájmu pôdy je renta – je cenou neprodukovateľného statku, nazýva sa aj čistá ekonomická renta

nájomné – je cenou takého výrobného faktora pri jeho prenájme, ktorý je reprodukovateľným statkom

Trh výrobných faktorov je trhom práce, pôdy a kapitálu.

Ponuka výrobných faktorov: domácnosti – sú vlastníkmi výrobných faktorov, za poskytovanie výrobných faktorov dostávajú dôchodky, ktoré sa označujú tiež ako základné dôchodky

Dopyt po výrobných faktoroch: firmy, v súvislosti s nákupom výrobných faktorov vznikajú náklady

( dopyt po výrobných faktoroch je odvodeným dopytom)

Postavenie štátu: Štát môže v určitých súvislostiach ovplyvňovať dopyt aj ponuku výrobných faktorov

Dôchodky, ktoré takto vznikajú – mzda, renta a úrok – sú vlastne výnosom z pôsobenia týchto faktorov na trhoch výrobných faktorov

2. Obchodné spoločnosti, základné typy obch. spoločností

Obchodná spoločnosť – je právnická osoba za účelom podnikania

Rozdelenie OS:

• osobné obchodné spoločnosti ( v.o.s., komanditná spoločnosť )
• kapitálové obchodné spoločnosti ( s.r.o., a.s.)

3. Funkcie peňazí a ich analýza

Peniaze plnia v trhovej ekonomike tieto tri funkcie. Fungujú ako:

• prostriedok výmeny
• zúčtovacia jednotka
• uchovávateľ hodnôt

1. Vo funkcii výmenného prostriedku peniaze sprostredkúvajú obeh tovarov, uľahčujú výmenu statkov a služieb. Pôvodne, keď sa výmena uskutočňovala ojedinele, mala naturálny charakter. Jeden tovar sa priamo vymieňal za iný tovar – barter. Naturálna výmena zahŕňala v jednom predaj aj kúpu statku. Zavedenie peňazí (ako výsledok živelného rozvoja trhu) umožnilo oveľa dokonalejšiu nepriamu výmenu. Výrobcovia začali vymieňať svoje výrobky za peniaze a za ne nakupovať potrebné tovary.
2. Funkcia peňazí ako zúčtovacej jednotky je spojená s ich schopnosťou byť mierou hodnoty celej masy statkov a služieb. Uvedená funkcia je úzko spojená s funkciou peňazí ako výmenného prostriedku. Tovarová výmena sa v peňažnom hospodárstve uľahčuje tým, že trhová hodnota jednotlivých statkov a služieb je vyjadrená v jednom „štandartnom“ tovare. Hodnota tovaru vyjadrená pomocou peňazí je cena tovaru. Z formálnej stránky predstavuje množstvo peňazí, za ktoré je možné vymieňaný tovar kúpiť.
3. Peniaze vo funkcii uchovávateľa hodnôt umožňujú prenášať hodnotu do budúcnosti, udržiavať kúpnu silu v čase. Sú zhromažďované ako úspory s cieľom budúcich nákupov statkov a služieb alebo akumulácie. Peniaze sa totiž nemusia vynakladať len na nákupy tovarov v súčasnosti, peniaze možno odložiť a tieto nákupy uskutočniť neskoršie. Forma hromadenia je rôzna: - forma v hotovosti

- vo forme vkladu – v bankách

4. Nástroje monetárnej politiky

Monetárna politika – taká forma hospodárskej politiky, ktorá je zameraná na kontrolu množstva peňazí v obehu a úrokovej miery s cieľom ovplyvniť rozhodujúce makroekonomické veličiny.

Nástroje MP:

Centrálna banka používa na reguláciu ponuky peňazí a zabezpečenie stability meny nasledujúce nástroje:

• operácie na voľnom trhu – ich podstata spočíva v nákupe alebo predaji štátnych cenných papierov centrálnou bankou, čím sa znižuje alebo zvyšuje ponuka peňazí a teda zdražuje alebo zlacňuje úver
• politika diskontnej sadzby – diskontná sadzba je úroková miera, za ktorú poskytuje úvery centrálna banka obchodným bankám
• politika povinných minimálnych rezerv – povinné rezervy neslúžia iba na zabezpečenie likvidity a solventnosti bankového sektora, ale najmä sú nástrojom centrálnej banky na ovplyvňovanie a regulovanie množstva peňazí
• intervencie na devízových trhoch – ide o transakcie na devízových trhoch spojené s nákupom alebo predajom mien iných krajín centrálnou bankou s cieľom ovplyvňovať menové kurzy alebo inak ovplyvňovať menové trhy. Tieto operácie uskutočňuje centrálna banka vtedy, keď uplatňuje systém pevného, resp. relatívne pevného menového kurzu

5. Formy ekonomickej integrácie

• pásmo voľného obchodu – rušia sa clá a kvantitatívne obmedzenia v obchode s tovarmi a službami, voči nečlenským krajinám si jednotlivé krajiny ponechávajú vlastnú colnú tarifu
• colná únia – okrem zrušenia colných a kvantitatívnych opatrení sa určuje colná tarifa voči nečlenským krajinám. V colnej únií sa členské krajiny spájajú do jedného obchodno-politického územia vo vzťahu k vonkajšiemu svetu
• spoločný trh – zrušenie obchodných reštrikcií, ale aj rôznych obmedzení pohybu výrobných faktorov – voľný pohyb kapitálu a pracovných síl
• hospodárska únia – opatrenie ako pri spoločnom trhu, navyše zjednotenie alebo aspoň určitý stupeň harmonizácie hospodárskych politík aby sa odstránila diskriminácia vznikajúca v dôsledku rozdielnosti týchto politík v jednotlivých krajinách.
• menová únia- predpokladá spoločnú menu, ktorá by odrážala ekonomickú a nakoniec aj politickú jednotu zúčastnených krajín
• úplná ekonomická integrácia – predpokladá zjednotenie menovej, fiškálnej, sociálnej a stabilizačnej politiky a vyžaduje vytvorenie nadnárodného riadiaceho orgánu, ktorého rozhodnutia sú záväzné pre členské krajiny. Úplná ekonomická integrácia by mala byť zavŕšená politickou úniou

6. Merkantilizmus a fyzikoratizmus

Merkantilizmus, podstata a význam

Vyvíjal sa od 16. storočia do polovice 18. storočia. K rozšíreniu merkantilizmu prispel najmä rozmach obchodu založeného na peniazoch a drahých kovoch, ktoré v čase zámorských objavov vo veľkom množstve prúdili do Európy. Cieľom merkantilizmu bola bohatá, hospodársky vyspelá krajina. Za hlavný zdroj bohatstva krajiny sa pokladal zahraničný obchod, ktorý do krajiny zabezpečoval prílev drahých kovov.

Raný merkantilizmu – dosiahnuť aktívnu peňažnú bilanciu

Rozvinutý merkantilizmu – manufaktúrna výroba za hlavný zdroj zväčšovania bohatstva krajiny, dosiahnuť aktívnu obchodnú bilanciu

Predstavitelia: Thomas Mun, J.B. Collbert

74. Fyziokratimus, podstata a význam

• uznávanie nadvlády prírody, vznikol ako reakcia na učenie merkantilizmu v druhej tretine 18. storočia vo Francúzsku.
• za hlavný zdroj bohatstva krajiny pokladal pôdu a poľnohospodársku výrobu

Hlavný predstavitelia:

• F. Quesnay
• A.R. Turgot

Quesnay:

• podľa neho povinnosťou politika a ekonóma je odstrániť príčiny, ktoré spôsobujú chorobný stav hospodárstva. Podmienkou normálneho fungovania hospodárstva je koncepcia prirodzeného poriadku, ktorý v podmienkach slobody ovplyvňuje hospodársky život. Zdrojom všetkého bohatstva krajiny je poľnohospodárska výroba, pretože je jedinou produktívnou prácou, čiže prácou, ktorá znásobuje výrobné náklady. Iba táto práca vytvára čistý výrobok, zisk

Sociálna štruktúra spoločnosti:

1. trieda vlastníkov (pôdy)
2. produktívna trieda ( podnikatelia a pracujúci v poľnohospodárstve)
3. sterilná trieda ( pracujúci v ostatných odvetviach hospodárstva)

SKUPINA B

1. Vysvetlite pojem trh a trhové nedokonalosti

TRH je priestor, v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti (tovary), vrátane ich objektívnych a subjektívnych podmienok, t.j. súhrn rozličných nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno-ekonomických vzťahov, ktoré túto výmenu umožňujú

Trhové nedokonalosti – reálny trh má viacero nedostatkov. Fungovanie trhu je narušované existenciou monopolu, externalít a verejných statkov.

Monopol – je pre spoločnosť škodlivý, nevyrába s najnižšími možnými nákladmi, pretože tu chýba konkurenčný tlak – je teda menej efektívny ako firma v podmienkach dokonalej konkurencie

Externality- vznikajú pri pôsobení trhového mechanizmu. Sú to vedľajšie efekty ekonomickej aktivity ľudí. Znamená to, že náklady alebo výnosy z ekonomickej činnosti subjektov a prenášajú na tretie osoby a prinášajú im buď ujmu, alebo prospech. Podľa toho ekonomická teória rozlišuje:

• negatívne externality – sutuácia, keď subjekt poškodzuje transakcia, alebo mu vznikajú dodatočné náklady z ekonomickej aktivity iných subjektov.
• Pozitívne externality – vznikajú vtedy, keď niektoré subjekty získavajú výhody bez toho, aby za ne zaplatili

2. Charakterizujte akciovú spoločnosť a druhy vydávaných akcií

a.s. – je nazávislý právny subjekt, v ktorom je vlastníctvo rozdelené na určitý počet podielov ( akcií ) v určitej nominálnej hodnote, ktoré vlastnia jednotlivý akcionári.

Akcionári majú právo – spolupodieľať sa na riadení, zisku i likvidácií spoločnosti

akcia – cenný papoer, ktorý svedčí o kapitálovej účasti vo firme, oprávňuje podieľať sa na jej riadení a podieľať sa na zisku vo forme dividendy.

( dividenda – predstavuje časť z rozdelených ziskov akciovej spoločnosti )

Každá akcia má:

• nominálnu hodnotu – vytýčenú na akcií
• reálnu hodnotu – vyjadruje kurz akcie

Kurz akcie:

• závisí od dividendy a úrokovej miery

Druhy akcií:

1. na meno
2. na doručiteľa
3. zamestnanecké
4. prioritné – držitelia akcií majú prednostné právo na vydanie dividendy

3. Kvantitatívna teória peňazí

Kvantitatívna teória peňazí patrí medzi najautoritatívnejšie hypotézy o vplyve peňazí v ekonomickom systéme. KTP vznikla už v 16. storočí, jej autorstvo sa prisudzuje francúzskemu merkantilistovi J. Bodinovi, ktorý v roku 1568 objasnil, že rast cien v Európe bol dôsledkom prílevu vzácnych kovov z Nového sveta.

KTP vychádza z toho, že peniaze nemajú vnútornú reálnu hodnotu, kúpna sila peňazí závisí od och množstva v obehu a ceny tovarov, ako aj kúpna sila peňazí sa stanovia v obehu ich stretávaním. Podstata KTP spočíva v zdôvodňovaní kauzálnej závislosti medzi množstvom peňazí v obehu a cenami. Podľa KT zvýšenie množstva peňazí v obehu vyvolá zvýšenie cien, pretože to isté množstvo tovaru sa teraz vymieňa za väčšie množstvo peňazí a naopak.

Rovnica výmeny - M. V = P. Y

Kde: M – celkové množstvo peňazí v obehu

V – rýchlosť obehu peňažnej jednotky

P - cenová hladina

Y - reálny produkt (množstvo tovarov a služieb vymieňaných za peniaze)

4. Základné ukazovatele merania výkonnosti ekonómie

HDP – možno z vecného hľadiska vymedziť ako súhrn finálnych statkov a služieb vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie výrobnými faktormi na území danej krajiny, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. HDP teda zohľadňuje územný princíp. HDP je najkomplexnejším meradlom celkovej úrovne výroby statkov a služieb v danej krajine

HNP – predstavuje hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb vyrobených národnými výrobnými faktormi, pričom nie je dôležité, na území ktorého štátu tieto výrobné faktory pôsobia.

5. Fiškálna politika a štátny rozpočet

Fiškálna politika je využitie verejných financií na makroekonomickú stabilizáciu a prerozdeľovanie hrubého domáceho produktu.

Opiera sa o využitie 2 nástrojov:

1. zabudované stabilizátory – progresívne dane, problahobytné transféry
2. zámerné opatrenia – vláda ich pripravuje na základe doterajšieho ekonomického vývoja, ich cieľom je korigovanie javov prejavujúcich sa v ekonomike, vypracúva ich vláda a predkladá ich na schválenie NR SR

Fiškálna politika:

• je to jedna z foriem hospodárskej politiky
• základným cieľom tejto politiky je dosiahnuť prirodzenú mieru nezamestnanosti, a to prostredníctvom anticyklického regulovania
• hlavným cieľom je stabilizácia ekonomického vývoja
• hlavným nástrojom je štátny rozpočet
• fiškálna politika – rozpočtová politika

ŠR je ekonomickou kategóriou, ktorú možno chápať z rôznych hľadísk:

1. z hľadiska fondového chápania je štátny rozpočet centralizovaným peňažným fondom, ktorý sa vytvára, rozdeľuje a používa na základe nenávratného a neekvivaletného spôsobu rozdeľovania
2. z účtovníckeho hľadiska je ŠR bilanciou, ktorá sa skladá zo strany príjmov a zo strany výdavkov

• príjmy – tvoria najmä priame a nepriame dane a nedaňové príjmy. Hlavnými zdrojmi priamych daní sú daň z príjmov a príspevky do fondov sociálneho poistenia. K nepriamym daniam patria najmä daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane ( daň z tabakových a alkoholických výrobkov atď.)
• výdavky – pozostávajú z bežných výdavkov, z kapitálových výdavkov a z vládnych úverov

• z účtovníckeho hľadiska sa rozlišuje štátny rozpočet vyrovnaný, prebytkový a schodkový alebo deficitný

3. na ŠR možno nazerať aj ako na zákon, pretože jeho návrh schvaľujú štátne orgány
4. ŠR možno definovať aj ako významný nástroj fiškálnej politiky

6. Podstata a predstava klasickej ekonómie

Ekonómia ako veda, ucelený systém poznatkov, má podstatne kratšiu, len niečo vyše 200 ročnú históriu. Je spojená so vznikom kapitalistického tovarového hospodárstva. Historickým prelomom bol vznik klasickej ekonómie. Medzi jej najvýznamnejších predstaviteľov patria:

• W. Petty – zdroj bohatstva vidí vo výrobe, vytvoril základy teórie pracovnej hodnoty
• A. Smith – hlásateľom hospodárskej slobody
• D. Ricardo – „ Zásady politickej ekonómie a zdaňovania“, teória komparatívnych výhod
• J.B. Say – „ sayov zákon trhu“ – ponuka si automaticky vytvára dopyt a rozsah trhu je priamo úmerný rozsahu výroby
• T.R. Malthus – populačná teória – obyvateľstvo má tendenciu rozmnožovať sa rýchlejšie ako životné prostriedky – obyvateľstvo rastie geometrickým radom, zatiaľ čo životné prostriedky aritmetickým radom – tak vzniká rozdiel medzi počtom obyvateľstva a množstvom životných prostriedkov

SKUPINA C

1. Základné úlohy trhu a trhový mechanizmus

Trh plní v ekonomickom systéme určité presne vymedzené funkcie. Ide o riešenie troch základných otázok ekonómie – čo, ako a pre koho vyrábať. Pri riešení tejto triády ekonomických problémov trh plní tieto úlohy:

1. poskytuje informácie
2. poskytuje podnety pre správanie výrobcov a spotrebiteľov
3. rozdeľuje dôchodky

Trhový mechanizmus zahŕňa vzájomné vzťahy medzi výrobcami a spotrebiteľmi. Predstavuje súhrn vzťahov a procesov, ktoré napomáhajú koordináciu slobodných rozhodnutí jednotlivých ekonomických subjektov pri alokácií výrobných faktorov, cenách tovarov a pod., a to na základe informácií sprostredkovaných cenovým systémom. TM funguje samočinne za pomoci dopytu, ponuky a pôsobenia cien. Prostredníctvom neho kupujúci a predávajúci navzájom ovplyvňujú množstvá a ceny realizovaných tovarov. TM má tendenciu ustavične obnovovať a nastoľovať ekonomickú rovnováhu. K hlavným prvkom TM a zároveň k najdôležitejším trhovým kategóriám patria: trhové subjekty, trhová konkurencia, dopyt, ponuka a trhová cena.

2. Náklady a výnosy firmy a ich rozdelenie

Náklady: peňažné výdavky, ktoré musí firma vynaložiť na zakúpenie výrobných faktorov potrebných na výrobu svojej produkcie

* explicitné náklady– náklady, ktoré firma vynaloťí v podobe priamych peňažných nákladov ( náklady na zakúpenie strojov, zariadení)

* implicitné náklady– náklady, ktoré vznikajú pri použití výrobných faktorov vo vlastníctve vlastníka firmy ) jeho vlastná práca, budovy, ktoré vlastnía využíva na prevádzkovanie firmy )

Náklady možno rozdeliť podľa:

1. druhu nákladov

• náklady na energiu, mzdové náklady, odpisy, manko, škody, materiálové náklady

2. kalkulačného vzorca – z hľadiska stanovenia cien

• z hľadiska predpokladanej efektívnosti podniku – priame mzdy, prevádzková réžia, podniková réžia, priamy materiál

3. závislosti k celkovému objemu výnosov

• fixné náklady : nemenia sa meniacim sa objemom výkonov
• variabilné náklady: menia sa ( základný materiál, mzda)

Výnosy: peňažné sumy, ktoré získava podnik zo všetkých aktivít

• príjmy podniku vznikajú v okamihu úhrady,
• možno ich uhradiť fakturačne

Rozdelenie výnosov:

1. prevádzkové výnosy – v dôsledku prevádzkovo – hospodárskych činností

2. finančné výnosy – vznikajú z predaja cenných papierov

3. mimoriadne výnosy – v dôsledku netradičných podnikateľských aktivít, ( z predaja nepotrebného stroja atď)

3. Ponuka a dopyt na peňažnom trhu

Peňažný trh

Trh krátkodobého, resp. strednodobého pôžičkového kapitálu, kde sa poskytujú a vypožičiavajú úvery a pôžičky, ktorých splatnosť nepresahuje jeden rok.
Dopyt po peniazoch závisí od výšky dôchodku, cenovej hladiny, príp. od výšky úrokovej miery. Ponuka peňazí závisí od rozhodnutia centrálnej banky. Pri vyššej úrokovej miere by ponuka prevyšovala dopyt, čo by vyvolalo zníženie úrokovej miery. A naopak, pri poklese úrokovej miery by dopyt po hotových peniazoch prevýšil ponuku a úroková miera by sa zvyšovala.

Dopyt po peniazoch a krivka dopytu po peniazoch:

Dopyt po peniazoch vysvetľuje teória preferencie likvidity, ktorú rozpracoval J.M. Keynes. Táto teória je spojená s 3 motívmi držby peňazí:

1.) motív obehu- motív dôchodkový vychádza z toho, že domácnosti dostávajú svoje prijímy v inom čase ako ich vydávajú na uspokojovanie svojich potrieb , a preto si vytvárajú peňažnú zásobu
2.) motív opatrnosti - súvisí so snahou hospodárskych subjektov vyhnúť sa riziku 
3.) špekulačný motív - hospodárske subjekty sa snažia držať peniaze v likvidnej forme a na základe špekulácie dosiahnuť zisk.

Prvé dva motívy závisia od nominálneho národného dôchodku. Špekulačný motív je nepriamo úmerný úrokovej miere :čím je úroková miera vyššia, tým je väčší záujem investovať a menší záujem držať peniaze v podobe peňažnej zásoby. Dopyt po peniazoch závisí od výšky dôchodku ( produktu ), cenovej hladiny a úrokovej miery. S držbou peňazí sú spojené aj náklady obetovanej príležitosti. Ak ekonomický subjekt drží peniaze, potom prichádza o úrok, ktorý by mohol získať v prípade použitia peňazí na alternatívne aktíva.

Ponuka peňazí a krivka ponuky peňazí:

Veličina ponuky peňazí je dôležitým činiteľom vývoja ekonomomiky. Ovplyvňuje ju predovšetkým monetárna politika centrálnej banky.
a) Monetaristi považujú ponuku peňazí ( nominálne množtvo peňazí ) za exogénne danú veličinu, nezávislú alebo len málo závislú od výšky úrokovej miery.
b) V Keynesovskom chápaní vláda nemôže plne determinovať množstvo peňazí v obehu, môže ho len ovplyvňovať. Táto ekonómia priznáva väčšiu závislosť ponuky peňazí od úrokovej miery.

4. Hrubý domáci produkt a metódy jeho výpočtu

* Produkčná (tovarová) metóda

Pri výpočte HDP pomocou tejto metódy sa všetky finálne statky a služby, ktoré sa za určité časové obdobie vyrobili na území daného štátu, vynásobia ich cenou a získané údaje sa agregujú.

* Dôchodková metóda

Použitie tejto metódy znamená, že výkonnosť ekonomiky sa meria a vyjadruje pomocou príjmov (dôchodkov) jednotlivých subjektov, ktoré získavajú za služby výrobných faktorov:

• mzdy a iné zamestn. príjmy, t.j. hrubé mzdy
• čisté úroky, ktoré predstavujú rozdiel úrokov získaných subjektov a úrokov platených iným subjektom
• renty, dôchodky vlastníkov pôdy
• zisk firiem pred zdanením – hrubý zisk
• dôchodok firiem nezapísaných v obch. registri, ale v živnostenskom registri
• amortizácia
• nepriame dane

Súčtom uvedených dôchodkov je HDP. Dôchodková metóda slúži aj na výpočet kategórie národný dôchodok.

* Výdavková (spotrebná) metóda

Ak meriame HDP pomocou výdavkov spojených z jeho realizáciou, môžeme ho vyjadriť ako súčet týchto položiek:

• výdavky domácností na osobnú spotrebu tovarov a služieb – C
• súkromné hrubé domáce investície firiem – I
• výdavky štátu na nákupy tovarov a služieb – G
• čistý export – NX

HDP= C+I+G+NX

5. Nezamestnanosť a typy nezamestnanosti

Nezamestnanosť – nezamestnaní sú ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu, alebo sa chcú vrátiť do práce.

• frikčná nezamestnanosť vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami alebo rôznymi etapami životného cyklu
• štruktúrna nezamestnanosť vzniká vtedy, keď existuje nesúlad medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich. Takýto nesúlad môže vzniknúť preto, že dopyt po určitom druhu práce rastie, kým dopyt po inom druhu práce klesá a ponuka sa neprispôsobí dostatočne rýchlo
• cyklická nezamestnanosť sa vyskytuje vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkoch je nízky. Keď celkové výdavky a output klesajú, rastie nezamestnanosť v celej ekonomike. Tento rast nezamestnanosti v každej oblasti je signálom, že rastúca nezamestnanosť je prevažne cyklická.

Nezamestnanosť:

1. dobrovoľná – dobrovoľne nezamestnaní nie sú ochotní pracovať pri existujúcej mzdovej sadzbe, ktorá je výsledkom pôsobenia trhu.
2. Nedobrovoľná – ak je počet voľných pracovných síl absolútne väčší, než počet voľných pracovných miest, t.j. ak je celkový dopyt po práci vyšší, než celková ponuka práce

6. Nobelova cena za ekonómiu a predstavitelia

Nositelia Nobelových cien za ekonómiu so stručnou charakteristikou:

1969 – Tinbergen Ján – vypracovanie dynam. makroek. modelov, teórie ekonómie blahobytu, modelu optimálnej regionál. alokácie investícií.

1970 – Samuelsom Paul – problémy ekon. statiky a dynamiky, využitie matem. metód v ekonómii, optimálne programovanie,ekonómia blahobytu.

1971 – Kuznets Simon – empiricky zdôvodnená interpretácia problémov ekon. rastu, kt. sa usiloval vysvetliť ekon. a spoloč. rozvoj.

1973 – Leontief Wassily – rozpracovanie input – output metódy a jej aplikácia na rôzne ekon. problémy. Analýza medziodvetvových vzťahov, ekon. rastu a jeho vplyvu na ŽP.

1974 – von Hayek Friedrich – peň. teória a ekon. cyklus. Príčinou ekon. nerovnováhy sú peniaze, nerovnomernosť zmien cien, disproporcie zmien cien spotrebných a invest. statkov.1974 – Myrdal Gunnar – teória peňazí a alalýza ekon. kolísania, vzáj. vzťahy ekon. , spoloč. , a inštitucionálnych javov. Problémy medzinár. ekon. vzťahov a otázky vývoja rozvojových krajín. Metodologické otázky ekonómie.

1975 – Kantorovič Leonid – Aplikácia matematiky v ekonómii, optimálne programovanie a funkcionál. analýza, optimalizácia alokácie zdrojov, konštrukcia algoritmov pre počítače.

1976 – Friedman Milton – teória peňazí a inflácie, nezamestnanosti a ľudského kapitálu. Monetaristická koncepcia trhovej ekonomiky. Významné sú jeho hospod. -polit. koncepcie.

1981 – Tobin James – rozvinutie Keynesovej ekon. teórie, zvlášť teórie preferencie likvidity v oblasti teórie portfólia. Vypracovanie makroekon. modelu, kt. je založený na modelovaní operácií fin. a menovej politiky.

1982 – Stigler George – Optimálne programovanie a teória cien. Štátne regulovanie ekonomiky. Mikroekonomické základy makroekon. procesov. Fungovanie a štruktúra trhu. Dejiny ekon. teórií.

1992 – Becker Gary – Analýza neekonomických javov a ich vplyv na hospod. Teória ľudského kapitálu. Potreba investícií do ľudského kapitálu. Analýza úlohy rodiny, resp. domácností v spoločnosti. Problémy ekonomickej a sociálnej diskriminácie v zamestnaní a v domácnosti.

Vypracované otázky na etiku

1. Svedomie- latin. slovo- conscientia= byť si vedomý
   -človek si uvedomuje morálny dopad svojej činnosti, úsudok rozumu, ktorým človek poznáva morálnu hodnotu činu, ktorý sa hodlá vykonať, vykonal ho, alebo už vykonal.
   
2. Postoj Demokritos a eudaimonizmus- dobré je to čo spôsobuje pocit upokojenia a aj všetká činnosť, kt. odstraňuje dôvody nespokojnosti
   -najvyšším dobrom a zmyslom života je blaženosť=eudaimónia
   -blaženosť= vnútorná spokojnosť, tá sa dosahuje striedmosťou, pokojom a vyrovnanosťou so sebou samým
   
3. Priming- vypichnutie, Framing- rámcovanie (je jemný, neviditeľný a mimoriadne účinný prostriedok mediálneho presvedčovania, propagandy) Obidve zdôrazňujú alebo potláčajú niektoré vlastnosti témy, pri čom majú veľký vplyv na konečné vyznenie správy
   
4. Etika diskurzu- formálno-logické postupy v diskusii. V tejto diskusii sa všetky zúčastnené strany snažia nájsť konsenzus/kompromis, zhoda/ ktorý je nekonfliktný, racionálny, všeobecne aplikovateľný na rôzne druhy problémov
   
5. Kant- predstaviteľ nemeckej filozofie, zakladateľ kriticizmu
   Kantov kategorický imperatív- mravný zákon, ktorého dodržiavanie považoval za základ mravnosti človeka. Základ morálky videl vo vnútri každého človeka. Výchovou je potrebné tento mravný ideál dosiahnúť alebo sa k nemu aspoň priblížiť.
   
6. Utilitarizmus- osobné šťastie, pôžitok. Nepozerá na konanie, ale na cieľ konania. „Ísť cez mŕtvoly“ za dosiahnutím osobného šťastia, alebo šťastia spoločnosti
   
7. Ako sa zmenil pohľad na človeka, náboženstvo, cnosti v stredovekej kresťanskej literatúre??????Moja odpoveď je veľmi nepresná, nezaručujem správnosť.
   -upevnené kresťanské náboženstvo, malo vplyv na etiku
   -Boh= súhrn všetkých ideí
   -cieľom literatúry bolo zdôrazniť kresťanské cnosti. Hrdina stredovekej literatúry a ústredná postava legiend, vzor pre ľudí= svätec obdarený najvyššími cnosťami
   hlavnou cnosťou je pokora
   
8. Stakeholder- interné prostredie: zamestnanci, manažment, vlastníci, zástupcovia zamestnancov
   

-externé prostredie: publikum, verejnosť, vláda, politické strany a hnutia, konkurencia, mimovládne organizácie, profesionálne organizácie, zdroje informácii, jurisdikcia, inzerenti, obchodní partneri
-teória podnikateľskej etiky, ktorá sa zaoberá morálkou a hodnotami v riadení organizácie
9. Nedostatky Marxizmu- nepochybne, nemožno považovať individuálne svedomie za marginálne(hraničné???)
-veľmi prístupný korupcii???
10. Panteizmus- nábožensko-filozofické učenie, stotožňujúce Boha s prírodou, prírodu pokladá za stelesnenie božstva
-Boh je vo svojom diele všadeprítomný( v kvietkoch, stromčekoch, motýlikoch,,,,,   )
11. Stoici a náboženstvo- má veľmi veľa spoločného s kresťanstvom a v mnohých smeroch ho aj na prvý pohľad pripomína. Ich etika ma skutočne mnoho spoločného s kresťanskou etikou, no východiská stále zostávajú pohanské.
-učenie o blaženosti človeka sa môže stať šťastným iba tak, že bude žiť v súlade s prírodou alebo rozumom a cnostne ovládne svoje vášne, túžby, afkety= dosiahnutie stavu apatie, ataraxie
12. Tomáš Akvinský spojenie viery s Aristotelovým učením- snažil sa vo svojej dobe sprístupniť a „pokresťančiť“ Aristotelove myšlienky. Tomáš Akvinský sa snaží o interpretáciu kresťanského učenia a vybudovať ho na racionálnom podloží nového fenoménu.
13. Gatekeeping- prechod od nápadov až k vysielaniu
Editor- schváli návrh redaktora na tému
Redaktor- tému na prácu skúma do hĺbky, tak ju aj prehodnocuje
Editor- schvaľuje konečný mediálny výstup
14. Rozdiel antickej etiky a etiky helenistického obdobia-
Antická etika- zánik mýtu a začiatok loga/ Helenistické obdobie- mystifikácia
otrokárska polis/zánik otrokárskej polis
zameranie na spoločnosť/ sústreďuje sa na vnútro jedinca
15. Mediálna etika
MEDIÁLNA ETIKA
-oblasti mediálnej etiky z hľadiska obsahu morálneho problému:
1. ŽURNALISTICKÁ / NOVINÁRSKA ETIKA
- manipulácia s informáciami (transparentnosť, stret záujmov, objektivita, vyváženosť, skrytá reklama)
Pravda vs. Verejný záujem
vs. Súkromie osôb
vs. Fikcia
vs. Vkus
konflikt so zákonom
2. ETIKA ENTERTAINMENTU zábava vs. Kultúrna funkcia médii
násilie a sex, hrubý jazyk
- produckt placement
-stereotypy
-provokatívne umenie vs. Tabu
3. MÉDIÁ A SPOLOČNOSŤ: spoločenská zodpovednosť.
Watch dogs

Mediálna etika-

ETIKA VYPRACOVANE OTAZKY ZIMNY SEMESTER 2008/2009

1. Ktorými základnými otázkami sa zaoberá etika ako veda?

Základné otázky etiky sú:

1. Čo je podstatou morálky?
2. Aký je pôvod morálky?
3. Aká je podstata dobra a zla?
4. Aký je vzťah medzi skutočným a požadovaným v konaní, medzi tým, čo je a tým, čo má byť?
5. V čom spočíva podstata a význam morálneho ideálu?
6. Podľa akých morálnych kritérií sa majú ľudia správať?
7. Existuje univerzálny morálny princíp?

2. Etika a morálka ich definičné vymedzenie a charakteristika.

Etika – filozofická náuka o morálke

– z gr. slova éthike, éthos, ktoré znamená zvyk, mrav, obyčaj, správanie, vyjadruje filozofickú disciplínu, ktorá sa zaoberá skúmaním morálky.

- pomáha vyriešiť večnú etickú otázku – čo mám alebo čo by som mal robiť? Čo je správne?

Morálka – z latinského mos, móres – mrav, obyčaj, móda.

- výraz morálka sa používa na označenie správania ľudí, ich mravov, predstáv o dobre a zle. Morálna norma prikazuje, zakazuje, alebo doporučuje, čo má človek robiť, čo je správne

3. Definujte dobro a zlo ako etické kategórie (problém definície).

Dobro a Zlo : protiklad morálneho a nemorálneho – hodnotenie javov skutočnosti z  hľadiska morálky

Dobro – to, čo je hodné nasledovania, čo si zasluhuje potvrdenie, súhlas ostatných

• odráža záujmy, želania, nádeje ľudí
• najvyššia kvalita ľudského života, najvyšší cieľ, ku ktorému spejeme
• etika je vlastne hľadanie významu a podstaty dobra

Zlo – vyjadruje to, čo je nemorálne, čo si zasluhuje odsúdenie

• charakteristika negatívnych kvalít
• konanie, ktoré ubližuje iným, zraňuje ich dôstojnosť, narúša idey o tom, čo sa môže
• predstavy o dobre a zle sa menia, vyvíjajú
• čo je v jednej morálke zlo, môže byť v druhej dobro
• dobro : je v súlade s rešpektovaním ľuds. dôstojnosti, s humanizmom
• zlo : zraňuje ľuds. dôstojnosť, ponižuje ho, diskriminuje a bráni rozvíjať schopnosti

4.        V čom sa líšia základné smery vo vymedzení dobra a zla
(antické a kresťanské chápanie)

Dobro: odráža záujmy, želania a nádeje ľudí.

Aristoteles - dobro je umiernenosť.

Platón - k dosiahnutiu dobra vedie krása.

Náboženská etika - ho vidí v božej vôli.

Hegel – ho vidí v absolútnej idei.

Naturalizmus - v ľudskej prirodzenosti v rozkoši – hedonizmus, v blaženosti – eudaimonizmus.

Novopozitivisti - chápu dobro ako vyjadrenie emócií človeka.
Zlo: v náboženskej etike sa zlo pokladá za fatálnu nevyhnutnosť ľudského bytia a podľa teodicey sa interpretuje ako uskutočnenie „vyššieho predurčenia“.

Kant - je zlo nevyhnutný dôsledok zmyslovej podstaty človeka.

Osvietenskí myslitelia – zlo ako neschopnosť človeka pochopiť svoju pravú podstatu. Zlo možno odstrániť výchovou a vzdelávaním.

Marxisti – prvotným zdrojom morálneho zla je sociálne zlo, sociálne podmienky ľudí, ktoré určujú typy sociálneho a morálneho správania.

Dobro v antike – umiernenosť a krása, v kresťanskom chápaní je to konanie dobrých skutkov???

Zlo v antike - ???, v kresťanskom chápaní fatálna nevyhnutnosť ľudského bytia..?

5. Formulujte základné povinnosti demokratického štátu,
   súčasnej rodiny a vysokoškolského študenta. Viete povedať čo
   považujeme za základnú povinnosť žurnalistu?

Každý demokratický štát by mal chrániť ľudské práva v súlade s medzinárodným štandardom, Ľudské práva sú teda u nás chránené zákonom. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú ochranu a starostlivosť.

Právo na vzdelanie, slobodu prejavu, povinnosť slušného správania a dodržiavania študijného poriadku.

Povinnosť žurnalistu je pravdivo informovať o aktuálnom spoločenskom dianí.

5. Čo sa môže stať, ak zamestnávateľ vyžadujte od mediálneho pracovníka (novinára, moderátora, PR-pracovníka, a i.) výkon, ktorý sa nezhoduje s jeho vlastným svedomím? Rozoberte viaceré hypotetické možnosti.

Daný pracovník môže buď vyhovieť jeho požiadavkám , no bude sa musieť vzoprieť svojim morálnym zásadám , alebo nevyhovieť s možnosťou že stratí prácu. Ak vyhovie, tak postupom času môže tieto morálne zásady úplne stratiť a to čo pre neho bolo pred tým neetické , sa stane pre neho úplnou samozrejmosťou.

7.        Pokúste sa definovať pojem ,,cnosť,, z hľadiska antickej a
stredovekej etiky.

Cnosť: schopnosť človeka konať na základe určitých hodnôt. Je to získaná ľudská vlastnosť, ktorá dáva človeku možnosť a schopnosť konať mravne. Predstavuje ideál výchovy, či sebavýchovy – humánnu úctyhodnú osobnosť (Hoffe). Je to základný postoj, ktorý človek získava svojou životnou skúsenosťou. Spravodlivým sa človek stáva tak, že koná spravodlivosť, statočným tak, že robí statočné skutky a pod. Súčasný etik – A. MacIntyre.

V antike a stredoveku: sa etikou cnosti zaoberali Platón, Aristoteles, T. Akvinský. Základný znak etiky cnosti je súlad medzi šťastím a cnosťou.

Aristoteles – vychádza z presvedčenia, že šťastie je vždy v súlade s ľudským konaním. Ľudia sú vždy šťastní vtedy, keď sa vyhýbajú extrémnemu správaniu.

Podľa Aristotela najdôležitejšie ľudské cnosti sú: etické cnosti (statočnosť, odvážnosť, štedrosť, zmysel pre česť, spravodlivosť), teoretické cnosti (rozum, múdrosť, veda, umenie).

Platón – uznáva 4 základné cnosti: múdrosť, statočnosť, rozvážnosť, spravodlivosť

T. Akvinský – mravné cnosti (rozumnosť, spravodlivosť, statočnosť, umiernenosť), teologické (viera, nádej, láska).
Pokus cnosť – antika – pekný, zdatný človek. Stredovek – rytier, panna, náboženský ideál

8.. Charakterizujte fenomén morálky a problém definície.

Morálna regulácia sa odlišuje aj spôsobom sankciovania za nedodržiavanie morálnych noriem – sankciou je verejné odsúdenie. Morálka je založená na napísaných zákonoch. K jednej a tej istej udalosti sa môže v spoločnosti zaujať z hľadiska morálneho a práveho celkom odlišný postoj. Často sme svedkami toho, že verejná mienka občanov žiada prísnejšie tresty pre zločincov, obzvlášť ak sa dopúšťajú na malých deťoch, bezbranných ľuďoch.

Morálka sa mení – mení a svet, menia sa obyčaje ľudu.

9.. Vymenujte a charakterizujte základné funkcie morálky.Funkcie morálky:
• regulatívna funkcia: usmerňuje správanie sa jedinca v sociálnej skupine. Obstaráva morálnu integráciu človeka do spoločnosti
• hodnotiaco – normatívna funkcia: hodnotí úroveň správania sa jedinca a porovnáva to s celospoločenskou normou
• poznávacia funkcia: ide o nájdenie adekvátneho konania v istých ustálených situáciách

10. Ktoré funkcie morálky sa najviac uplatňujú v mediálnej praxi?
• hodnotiaco – normatívna funkcia: hodnotí úroveň správania sa jedinca a porovnáva to s celospoločenskou normou

11.. Ako sa v našom školstve uplatňuje výchovná funkcia morálky?
Funkciu výchovného poradcu robia učitelia, ktorý sú však voči rodičom ako výchovnými autoritami v oslabení.

Prípady narušenia mravnej výchovy: existuje viacero foriem chýb pri výchove k mravnosti dieťaťa, ktorých sa dopúšťajú rodičia, vychovávatelia, učitelia, ale aj niekedy celá spoločnosť. Medzi najznámejšie patria:
• trestanie v mladom veku (neschopnosť dieťaťa rozlíšiť dobré a zlé)
• ponechanie dieťaťa na samovýchovu
• zlý príklad dospelých
• nezvládnutie prechodu dieťaťa do puberty rodičmi

12. Charakterizujte základné prvky morálky.

Morálna norma prikazuje, zakazuje, alebo doporučuje, čo má človek robiť, čo je správne. Je to vzor správania sa, ktoré by mali ľudia uplatniť v rovnakých situáciách

Morálne princípy – určuje celkový smer morálnej činnosti človeka – na rozdiel od normy, ktorá určuje priamo, ako sa má správať.
Morálny ideál – najvšeobecnejšie morálne nároky, aké kladie spoločnosť na svojich členov. Najvšeobecnejší morálny vzor človeka, o dosiahnutie ktorého by sa mal každý usilovať.

13.Ako by ste charakterizovali morálku v období socialistického štátu a súčasnú morálku?

- morálne normy vychádzajúce z ideálov komunistickej spoločnosti: oddanosť veci komunizmu, znásobovanie spoločenského bohatstva prácou, vedomie spoločenskej povinnosti, kolektivizmus, humanizmus, internacionalizmus.

-súčasná morálka-?

14.Líši sa podľa vás morálka jednotlivých vekových skupín? Porovnajte napr. prevažujúcu morálku dnešných tridsiatnikov a šesťdesiatnikov.

- pravdepodobne sa líši morálka jednotlivých vekových skupín, jednotlivé vekové skupiny majú svoje vlastné morálne ciele, ktorými sa riadia v živote

15. Charakterizujte morálku v starovekom Grécku a pokúste sa v nej nájsť niektoré prvky uplatňujúce sa aj v súčasnej morálke konzumnej spoločnosti.Od 7. roku boli chlapci rodičom odoberaní a vychovávaní v prísnej kázni spoločne pod štátnym dozorom v družinách (agelai), rozdelených podľa veku

od 12 roku už boli medzi chlapcami a dospelými milostné vzťahy.

Cieľom mravnej výchovy spartských chlapcov bolo vypestovať v nich hlavne úctu k starším a oddanosť štátu. Cieľom v aténach bola aj duševná vyspelosť.

16.. Zhrňte význam Sokratovho učenia.

Sokrates – prvý filozof, ktorý sa zaoberal morálkou. Nič sám nenapísal, napriek tomu vieme o jeho myšlienkach od jeho žiakov. Sokratova metóda – otázky a odpovede. Známe vyroky: Poznaj sám seba, Viem, že nič neviem.

17. Na príkladoch vysvetlite Aristotelov pojem stredu, napíšte aké by mal mať vlastnosti podľa neho ideálny človek. Cnosť je priemerom – stredom – medzi dvoma krajnosťami. Jedna krajnosť je, ke%d je niečoho prebytok a druhá, keď je niečoho nedostatok. Napr. veľkorysosť – veľkorysý je prostý človek. Nadbytkom veľkrysosti je márnotratnosť, rozhadzovačnosť. Nedostatkom veľkorysosti je egoizmus, lakomstvo.

Optimálne reagujúci človek je ten, ktorý hľadá v správaní stred.

18. Vymenujte a charakterizujte podstatné znaky Aristotelovej etiky.Aristoteles – zakladateľ etiky a logiky. Obdobie gréckeho štátu. Spájal šťastie človeka s blahom štátu. Aristotelova etika vychádza z predstavy cieľa života ako trvalého šťastia, blaženosti (eudaimonia), ktorá spočíva v pestovaní mravných a rozumových cností. Podľa toho, v čom možno vidieť obsah šťastia, rozoznáva tri typy života: život rozkošnícky, politický a teoretický. Najvyššie stavia život teoretický, pretože sa v ňom najviac uplatňuje činnosť rozumu, ktorým sa človek odlišuje od zvierat a podobá sa bohom. Cnosti delí na rozumové (dianoetické) a mravné (etické) v užšom zmysle). Mravné cnosti sú stredom medzi dvoma krajnosťami, napr. statočnosť je stredom medzi zbabelosťou a nerozvážnou smelosťou, štedrosť medzi márnotratnosťou a skúposťou a pod.

19. Aké boli podstatné znaky Platónovej filozofie a etiky.

Platón patrí bez sporu k najvýznamnejším filozofom staroveku a ľudskej histórie vôbec. Platón hovorí, že javový (materiálny) svet nemožno spoznať pomocou zmyslov, lebo zmysly klamú (napr. ponorená palica do vody sa len javí, že je zlomená).

Pravé, dokonalé bytie, "jadro sveta a vznešenosť bytia", Platón vidí v transcendentálnom svete ideí,

Kúsok za Aténami založil Platón vlastnú filozofickú školu., Platónova škola sa preto nazývala Akadémia. Najdôležitejším bol totiž živý rozhovor so žiakmi.

Platónovu tvorbu vo vývojovom poradí jeho spisov možno rozdeliť do štyroch období:učenie o ideách, rozpamätávanie sa, dualizmus, dialektika, učenie o človeku a štáte.

I.spisy mladosti, čiže sokratovské, v nich je skôr Platón vkladačom Sokratových ideí a jeho obhajcom.

II.obdobie diskusie so sofistami a počiatok vlastných názorov, hlavne náuky o ideách a trvaní duše.

III.Doba zrelosti, čiže vytvorenie ontologickej náuky o ideách.
Ústava (grécky Politeia) jasne najobsiahlejšie Platónovo dielo, zaoberá sa usporiadaním dokonalej ľudskej spoločnosti - dokonalým štátom

IV.Doba staroby, v ktorej náuka o ideách sa přetvára viac v logickú.

20. Čim sa odlišuje chápanie šťastia a cnosti u Aristotela, epikurejcov a stoikov?Aristoteles: V etike pokladal šťastie za cieľ ľudského života a rozlišoval tri spôsoby života - rozkošnícky, politický a teoretický, ktorý si najviac cenil.

Epikurovi predovšetkým záležalo na tom, aby mohol pripustiť slobodné konanie. Ako cieľ ľudského konania vyzdvihol blaženosť. Treba sa vyhýbať utrpeniu a vyhľadávať slasť.

Podľa stoicizmu sa má človek zbavovať všetkých vášní a dospieť do stavu rozumnej vyrovnanosti, tzv. ataraxie, v ktorej dokáže čokoľvek prijať bez najmenšieho vzrušenia.

21. Analyzujte problematiku cnosti: jej vymedzenie, klasifikácia cností ( Platón, Aristoteles, T. Akvinský).Cnosť je získaná ľudská vlastnosť, ktorá dáva človeku možnosť a schopnosť konať mravne.

Podľa Aristotela k najdôležitejším ľudským cnostiam patrí:

Etické cnosti – umiernenosť, statočnosť, odvážnosť, striedmosť, štedrosť, zmysel pre česť, pravdivosť, vyrovnanosť, spravodlivosť, priateľstvo.

Dianoetické (teoretické) cnosti – rozum, múdrosť, veda, rozumnosť, umenie

Tomáš Akvinský:

Mravné cnosti: rozumnosť, spravodlivosť, statočnosť, umiernenosť

Teologické cnosti: viera, nádej, láska

Platón: 3 základné cnosti – múdrosť, statočnosť, rozvážnosť

22. Čím sa líši stredoveká etika od antickej etiky?

Stredoveká – už bolo upevnené kresťanské náboženstvo, ktoré malo vplyv na etiku – normatívna etika – 10 božích prikázaní. násilné hlásenie sa k viere.

Antická – Sokrates, Aristoteles – slobodné myslenie, nebolo založené na viere.

23. Akú obdobia rozlišujeme v stredovekej etike – stručne ich charakterizujte.Stredovekú etiku rozdeľujeme na:

Patristiku – miluj Boha, konaj v súlade s Božími prikázaniami a potom budeš slobodný

Scholastiku – zakladanie rádov, dôraz na vzdelanosť, tiež súlad viery s cirkvou.

Temný stredovek - násilné hlásenie sa k viere. Tomáš Akvinský videl najvyššie dobro v Bohu.

Renesancia – objavy, filozofický ser renesančný humanizmus – znovuprinavrátenie sa k človeku. Zamerané na človeka ako občana. Morálka zameraná na medziľudských vzťahov v štáte.

24. Vymenujte podstatné charakteristiky učenia Tomáša Akvinského.Tomáš Akvinský – veril v substanciu, ktorá by bola spojením duše a tela. V duši sídli myslenie a vôľa. Jeho idea – morálny človek je taký, ktorý sa snaží o dosiahnutie absolútneho dobra, ktorého videl v Bohu.

25. Porovnajte hedonistický ako cieľ života (slasť) s cieľom v asketickej morálke.Hedonizmus – staroveká antika, pôžitkárstvo, hrubý telesný egoizmus, nestriedme oslavy, nevideli v tom nič zlé, človek koná dobre, keď uspokojuje svoje fyzické potreby.

Asketická morálka - asketická morálka, nirvána, cesta askeze, odříkání, překonání vůle, snaha zbavit se strasti, chtění

Součástí byla také asketická morálka, která měla osvobodit duši od tělesné schránky a učení o stěhování duší. asketická morálka, pohrdání vnějšími statky, askeo – cvičiť sa, vychovávať. Odriekanie, prostriedok k dosiahnutiu ataraxie – vnútorného kľudu.

25. Ako rieši problematiku vášní stoicizmus?

Podľa stoicizmu sa má človek zbavovať všetkých vášní a dospieť do stavu rozumnej vyrovnanosti, tzv. ataraxie, v ktorej dokáže čokoľvek prijať bez najmenšieho vzrušenia.

26. Pokúste sa charakterizovať morálku hedonistickú, eudaimonistickú,Hedonizmus: je to najhrubší telesný egoizmus, morálka pôžitku, cieľom je starať sa o seba a prítomnosť. Moderné chápanie hedonizmu: túžba po luxuse.

Eudaimonizmus: ide o duševný egoizmus. Je to morálka duševnej blaženosti prameniaca v pocite uspokojeného egoizmu z poznania. Na otázku čo je sťastie odpovedá dosahovanie osobných cieľov.

27. Pokúste sa charakterizovať morálku asketickú, pragmatickú.Asketická morálka - asketická morálka, nirvána, cesta askeze, odříkání, překonání vůle, snaha zbavit se strasti, chtění

Součástí byla také asketická morálka, která měla osvobodit duši od tělesné schránky a učení o stěhování duší. asketická morálka, pohrdání vnějšími statky, askeo – cvičiť sa, vychovávať. Odriekanie, prostriedok k dosiahnutiu ataraxie – vnútorného kľudu

Pragmatická morálka – vyjadruje jako chápeme význam, ktorý nás vyzýva na mravné konanie.

28. Pokúste sa charakterizovať morálku altruistickú.

- je prejavom toho, že na prvé miesto kladieme záujmy, požiadavky a potreby iných

a potláčame svoje záujmy a potreby

29. Pokúste sa charakterizovať morálku utilitaristickú.

- princíp: úžitok ľudí

- je jednoznačne zameraná na účel, cieľ konania, nie je dôležité samotné konanie

30. Na aké základné prúdy sa delí novoveká etika? Stručne ich charakterizuj.

1. prúd – empirizmus, reprezentovaný najma T. Hobbesom.

učenie, ktoré za zdroj poznatkov pokladá jedine skúsenosť (empíriu). Empirizmus sa snaži celé poznanie zdôvodniť skúsenosťou alebo na základe skúsenosti. Empirizmus je filozoficko-gnozeologické stanovisko, podľa ktorého pôvod, obsah, forma a kritériá všetkého poznania, princípy ľudského konania a mravnosti pochádzajú zo skúsenosti.

2. prúd – racionalizmus, ktorého predstaviteľom v tejto oblasti bol B. Spinoza.

Racionalizmus je stanovisko rozumu, súbor filozofických smerov, ktoré do centra svojej pozornosti stavajú rozličné druhy rozumu (ratio), myslenie a um, racionalitu a logické usporiadanie vecí.Descartes rozpracoval novoveký racionalizmus ako protipól. empirizmu: teoretické myslenie v porovnaní so zmyslovým vnímaním nepredstavuje len vyšší stupeň poznania, ale je to zároveň samostatný, od zmyslového vnímania nezávislý zdroj všetkého toho, čo naše zmysly bezprostredne nevnímajú.Novoveký racionalizmus sa spájal s kultom rozumu, s vierou v neobmedzenú poznateľnosť sveta človekom a v organizáciu spoločenského života podľa princípov rozumu.

31. Charakterizuj karézsku analýzu.

32. Čím sa vyznačuje etika Benedicta de Barucha Spinozu?
Opiera o vyšší rozum - „intellectus“, ktorý presahuje bežné „ratio“ a predpokladá, že ním vieme uchopiť základné, čiže východiskové pravdy

Základom všetkého je jedna substancia - príroda, ktorá je nekonečná, jednoduchá a nedeliteľná. Hlavnou úlohou živej (i ľudskej) bytosti je jej snaha zachovať si svoju existenciu.

33. Kde možno zaradiť Humeovu etiku?

Skepticizmus

34. Charakterizuj Humeove etické názory.
Hume bol presvedčený, že by mala byť etika založená skôr na citoch než na rozume, pretože ľudia k sebe prirodzene pociťujú vzájomné ohľady. Mravným kritériom našich činov je pocit páčenia (príjemnosti), či nepáčenia (nepríjemnosti). Egoizmus, ktorý uznáva vlastné subjektívne dobro je správny

35. Nad akými základnými problémami sa zamýšľa Kant vo svojom diele?
Otázky morálky a mravnosti považoval za tak dôležité ako je celá oblasť prírody. Hovoril o dvoch základných ríšach, do ktorých rozdelil všetko, čo existuje:

- ríša prírody (ríša nevyhnutnosti)

- ríša slobody (mravnosť)

Mravnosť nie je spontánne úsielie, ale dobrovoľné podriadenie sa povinnosti.

36. Ktoré sú najvýznamnejšie Kantove diela, a v ktorom sa najviac venuje etickým otázkam?Kritika praktického rozumu, Základy metafyzicky mravov a Kritika súdnosti a Metafyzika mravov.

Náuka o cnosti

37. Vysvetlite, čo chápe Kant pod pojmom ,,maxima“ a čo pod kategorickým imperatívom?Pod pojmom maxima rozumie Kant subjektívne praktické zásady, ktorým sú podriadené viaceré iné praktické pravidlá. Keď táto zásada platí objektívne, má charakter zákona. Praktické pravidlo (zákon) vytvára vždy rozum, lebo predpisuje konanie ako prostriedok na dosiahnutie účinku alebo nejakého zámeru. Pre človeka je však toto pravidlo imperatívom t.j. povinné. A požaduje určitý typ konania.

38. Zhrňte význam Kantovho diela pre novovekú etiku.

Vo svojom diele Kritika praktického rozumu koncipoval pravidlá morálky, ktoré vyjadril kategorickým imperatívom. Vytvoril tak mravný zákon, ktorého dodržovanie považoval za základ mravnosti človeka. Základ morálky videl vo vnútri každého jednotlivca. Výchovou je potrebné tento mravný ideál dosiahnuť alebo sa k nemu aspoň priblížiť.

39. Charakterizujte morálku renesancie.Sloboda je základom dôstojnosti človeka. Človek nie je poslušným vykonávateľom toho, čo je predurčené. Prirodzenosť človeka je výsledkom nekončiaceho sa procesu samostatnej, uvedomelej a zodpovednej voľby. Myšlienky hľadania krásy a harmónie

40. Opíšte podstatné znaky filozofie a etiky René Descartesa
Filozof a matematik. 1 x rozpracoval metódu analýzy, uplatnil to v analytickej geoetrii. Predstaviteľ racionalizmu. Za pravdivé pokladal to, čo hlásal rozum – cogito ergo sum – myslím, teda som.

41. V čom spočívajú etické názory Benedicta de Barucha Spinozu?
Opiera o vyšší rozum - „intellectus“, ktorý presahuje bežné „ratio“ a predpokladá, že ním vieme uchopiť základné, čiže východiskové pravdy

Základom všetkého je jedna substancia - príroda, ktorá je nekonečná, jednoduchá a nedeliteľná. Hlavnou úlohou živej (i ľudskej) bytosti je jej snaha zachovať si svoju existenciu.

42Charakterizujte morálku Davida Humea
Mravným kritériom našich činov je pocit páčenia (príjemnosti), či nepáčenia (nepríjemnosti).

Vo svojich názoroch na morálku zdôrazňoval sympatiu, „cit ľudskosti“. Humova filozofia je celostnou filozofiou mysle. Jeho cieľom bolo pomocou čo najmenšieho počtu princípov určiť, čo môžu morálne bytosti, ktoré konajú a sú subjektmi morálnych úsudkov, vedieť a ako môžu konať.

43. Charakterizujte podstatné znaky diela Immanuela Kanta. Kritika čistého rozumu
- na zač. si kladie ? „ako môžeme poznávať?" - pýta sa, či je naše poznanie empirické al. racionalistické
- vedy založené na tvrdeniach, kt. majú všeobecnú a nevyhnutnú platnosť (matematika, prír. vedy), nemôžu prameniť len zo skúsenosti, lebo tá je neúplná, neukončená, nedáva podklad na zovšeobecnenie; takýmto prameňom však nie je ani rozum
- najprv musíme vyriešiť ?, čo je dostupné nášmu rozumu
- poznanie je ohraničené našou skúsenosťou
- 2 druhy poznatkov:
a) aposteriórne - skúsenostné
b) apriórne - predskúsenostné, nezávislé od skúsenosti (poznanie, kt. sa zaob. jeho podmienkami = transcendentálne poznanie)

- 2 veci, prostredníctvom kt.
vnímame realitu: priestor a čas
- spoznávame veci, ale nespoznávame ich osebe (apriori)
- kategórie = apriórne formy (je ich 12 - priestoru, času, príčiny…)
- metafyzické probl. - „ako je poznateľný svet?", „ako poznávame dušu?" - metafyzika už nie je potrebná ako veda
- agnostik: „Človek celé poznávanie nemôže preskúmať do hĺbky"
- rozum sa v snahe poznať najvyšší celok môže ľahko zapliesť do antinómií (neriešiteľných protirečení rozumu) - je schopný predložiť tézy a zároveň antitézy
- myšlienky bez obsahu sú prázdne a nazeranie bez pojmov slepé Kritika praktického rozumu
- etika
- zaob. sa mravným konaním človeka
- zákl. diela je riešenie rozporu nevyhnutnosti a slobody - podľa neho tento rozpor nie je skut. rozporom, lebo človek koná v určitom smere nevyhnutne, v inom slobodne
- človek = „jav" (časť) prír. javov, a preto je podriadený nevyhnutnosti, kt. vo svete javov vládne + ako mravná bytosť patrí do sveta „vecí osebe", a teda je slobodný
- mravný zákon chápe ako absolútne prikázanie al. ako kategorický imperatív
- kategorický imperatív: „Konaj tak, aby maxima tvojej vôle vždy mohla byť zároveň princípom všeobecného zákonodarstva"
- kategorický imperatív však neformuje to, čo je, ale to, čo má byť
- na jeho epitafe: „Iba dve veci ma napĺňajú - hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne"
- „Konaj tak, aby si ľudstvo nikdy nepoužíval ako prostriedok, ale ako účel"
- nerozhoduje výsledok, ale zámer
- doteraz sme mravný zákon hľadali mimo nás
- imperatív: hypotetický, kategorický

Ľudská morálka musí predpokladať existenciu Boha, nesmrteľnosť duše a slobodnú vôľu človeka. Vierou sa riadime pri konaní, dôležitý je dobrý úmysel.

Kritika súdnosti
- zaoberal sa ? krásy, rozoberal estetické prístupy, skúmal, ako krásne predmety navodia v človeku určitú harmóniu.

44. Charakterizujte marxistickú etiku
Marxistická etika - etikou bez osobného svedomia. Zvyškový marxizmus sa tu prejavuje etických zásad zbavenou politikou, ktorá je ale teoreticky zdôvodnená. Veď ak úspech politiky je zároveň najvyšším etickým cieľom, bez výčitiek svedomia mu treba všetko podriadiť.

Etika sa stotožňuje s politikou, pretože najvyšším etickým cieľom je politický cieľ odstránenia vykorisťovania človeka človekom. Leninovými slovami: „Také správanie je morálne, ktoré urýchľuje víťazstvo socializmu.”^1[47] Každé spojenectvo je etické, ak slúži tomuto cieľu, ale to isté spojenectvo sa stáva neetickým, ak tomuto cieľu slúžiť prestane.

45. Akú morálku hlásal Friedrich Nietzche?

jeho najväčšieho diela: „Genealógia morálky“. V úvode upozorňuje Nietzsche na viac-menej zbytočnú snahu, prehodnotiť morálku.
není láska jako láska - zavrhuje křesťanskou lásku k bližnímu slabost

prosazuje lásku ve formě vášnivé, chladné - připomíná souboj

V priebehu dejín existujú 2 morálky a dvojaké hodnoty.

Morálka pánov - renesančná morálka, ktorá svojimi hodnotami preniká až k pápežovi. Morálka otrokov - kresťanská morálka, ktorej hodnoty sú otrocké. Táto morálka nihilizuje všetko to, čo k morálke pánov prirodzene patrí a interpretuje to ako niečo nepravé a nehodnotné. Pravým a hodnotovým sa stáva to, čo nepochádza z tohto sveta. Vyznačuje sa tým, že zo svojej slabosti a bezmocnosti robí svoju prednosť. Takýmto prevratením hodnôt sa rodí moc bezmocných, biednych, trpiacich. Nihilizmus znamená, že najvyššie hodnoty sa znehodnocujú. Situáciu človeka v modernom svete charakterizuje takto: ”Boh je mŕtvy. Boh zostáva mŕtvy! A my sme ho zabili! My všetci sme jeho vrahmi! Ako sa utešíme?”

46. V čom odporuje Nietzcheho teória súčasnej etike?
netolerancia k národom, etnickým skupinám – cítiť silný odpor k židom

47. Popíšte podstatné charakteristiky etických názorov Arthura Schopenhauera. uspokojenie túžby neprinesie dlhotrvajúce šťastie. Hovoril o oslobení sa od otroctva túžob, a predsa tvrdil, že charakter človeka je podmienený jeho vôľou a aký druh Vôle niekto má, nie je v jeho možnostiach stanoviť.

48. Aké tri východiská vidí Schopenhauer z ,,bezútešnosti“ sveta
1. samovražda - no to by len potvrdilo nadváhu vôle
2. vymaniť sa zo života prostredníctvom umeleckého zážitku - najmä hudby - avšak to je len dočasné
3. asketizmus, stav nirvány

49. Čo rozumieme pod pojmom morálne hodnoty?

morálna hodnota je niečo, čo je pre človeka dôležité z aspektu morálky

-humanisticko-mravné hodnoty vychádzajú zo základných života človeka a sociálneho spoločenstva

50. Kedy hovoríme o konflikte hodnôt?

Intrapersonálny konflikt hodnôt: vylučujúce sa hodnoty získavajú v hodnotovej orientácii jedinca prioritné postavenie.

Interpersonálny konflikt hodnôt: nesúlad medzi hodnotami jedinca a hodnotami, ktoré prevládajú v sociálnej skupine alebo kultúre, do ktorej jedinec patrí.

51. Charakterizujte etiku Husserla.

Zameral sa na analýzu ,,čistého vedomia”. Tento predmet skúmania približuje pomocou viacerých etáp ,,očisťovania” od každodenných ale aj teoreticko – filozofických predstáv o realite.

: Husserl formuluje návrat k veciam samým obnovou pôvodnej čistej skúsenosti. Husserlovo filozofické myslenie začína reflexiou matematiky a celkove ho možno charakterizovať ako sústavné rozširovanie a prepracovávanie fenomenológie, ktorú chápe - najmä od rokov 1910-1913 - ako radikálnu filozofiu. Husserl odmieta psychologizmus, historizmus i metafyziku

52. V čom spočíva Husserlova fenomenologická redukcia

Zameral sa na analýzu ,,čistého vedomia”. Tento predmet skúmania približuje pomocou viacerých etáp ,,očisťovania” od každodenných ale aj teoreticko – filozofických predstáv o realite. Touto fenomenologickou redukciou dosahuje Husserl úroveň fenoménov „čistého vedomia", pričom tento fenomén chápe tak, že jeho povrch, prvú vrstvu tvorí to čo vnímame zmyslami. Lenže podľa Husserla je základom zmyslového niečo mimozmyslové – to je druhá vrstva feno­ménu, teda jeho podstata, ktorú Husserl nazýva eidos, idea, esencia..Túto esenciu nepostihujeme zmyslami, ale duchovným aktom. Akty nášho vedomia Husserl nazýva noesis (mimozmyslové poznanie). V čistom vedomí nie je nič okrem intencionality. Intencionalita čistého vedomia znamená, že vedomie je vždy na niečo zamerané. Naopak, podstatu fenoménu (jeho esencia) tvorí „pravda veci", ktorá nezávisí od toho, kto poznáva a aké psychické procesy v ňom prebiehajú. Ak povieme, že náš súd je pravdivý pravdu tým nevytvárame, ale ju chápeme, po­stihujeme, uchopujeme. Ak sa chceme k pravde dopracovať musíme ,,vyzátvorkovať“ celú realitu – na jednej strane empirickú realitu nášho psychického prežívania a na druhej strane všetko čo je na predmete poznávania náhodné. Proces ,,vyzátvorkovania“ všetkého náhodného, faktického a momentálneho Husserl nazýva fenomenologickou redukciou.

Proces vyzátvorkovania všetkého náhodného, faktického a momentálneho Husserl nazýva Fenomenologickou redukciou, a tá tvorí základ jeho fenomenologickej metódy. Fenomenologická redukcia očisťuje fenomén od všetkých náhodných súvislosti vonkajšej a vnútornej skúsenosti. Je to cesta , keď čisté vedomie dospieva k nazeraniu čistej podstaty. Vedomie je to miesto, kde sa s vecami pôvodne stretávame. Veci- fenomény nie sú vedomím tvorené, ale sú vedomím bezprostredne dané a potom ním objavované. Vec je daná nielen pre vedomie, ale aj vedomím, čím je zdôraznený význam kreativity vedomia. Fenomenologická či transcendentálna redukcia je priestorom pre očistenie vedomie použitím „techniky“ epoché (uzátvorkovanie, obmedzenie).

53. Ako definuje etiku Max Scheler?

Je založená na tzv. intuitívnom náhľade na mravnosť a mravný cit. Hlavnou témou jeho etiky sú city, ktoré podrobuje fenomenologickej analýze. Východiskom pre jeho etické úvahy bolo stanovenie morálnej hodnoty osobnosti, na ktorej sa pokúša skonštruovať celú etiku. Hodnoty podľa Schelera však nie sú výsledkom skúsenosti ale majú samostatnú na človeku nezávislú existenciu t.j. sú to určité apriórne entity.

54. Akú hierarchiu hodnôt vytvoril Scheler ?

1. Najnižšia skupina: hodnoty hedonistické

2. Hodnoty utilitaristické

3. Hodnoty vitálne

4. Hodnoty duchovné, estetické, hodnoty poznávania a právneho poriadku

5. Najvyšší stupeň: hodnoty absolútne

najnižšie hodnoty sú zmyslového cítenia, hodnoty príjemného a nepríjemného, nad nimi hodnoty vitálneho cítenia, hodnoty ušľachtilého a nízkeho a vyššie stoja duchovné hodnoty poznania, spravodlivosť a jej protiklady a najvyššie sú náboženské hodnoty svätosti. Podľa Schelera sú dôležité hodnoty osobnosti. Ďalšou dôležitou hodnotou u Schelera je teória lásky. Najvyššia forma lásky je láska božia a láska k Bohu

55. Čo rozumieme pod teleologickou a čo pod teologickou etikou?

Teleologická etika - normatívna etika vzťahujúca sa na najvyšší cieľ

Teologická- základnou normou je Boh, predstaviteľom je Vidgenstein

Teologická etika – za najvyššiu požiadavku pokladá slúžiť božej vôli.

Teleologická etika – teleos – účel – morálne hodnotenie je závislé na hodnote následkov konania

56. Čím sa líši skepticizmus od nihilizmu?

Skepticizmus – sklon spochybňovať tvrdenia, teoretické alebo praktické hodnoty. Filozofická koncepcia, ktorá pochybuje o možnosti poznania skutočnosti.

Nihilizmus(viera v nič) – spočíva v tvrdení, že ak je spoločnosť založená na lžiach a ak všetky etické náboženské a humanitárne viery nie sú ničím iným jako práve len prostriedkom, ktorý má tieto lžy zakryť, tak treba všetky viery a hodnoty demolovať a vylúčiť v tomto smere sklony k nádeji a úcte, aby ľudia konečne mohli nahliadnuť na svet taký aký v skutočnosti je.

57. Charakterizujte hedonizmus a jeho dve východiskové teórie.Hedonizmus: je to najhrubší telesný egoizmus, morálka pôžitku, cieľom je starať sa o seba a prítomnosť. Moderné chápanie hedonizmu: túžba po luxuse.

Dve východiskové teórie: ??????

58. Čím sa odlišuje hedonizmus Antiky od stredovekého a súčasného hedonizmu?Hedonizmus antiky sa prejavoval v hrubých obradoch - bakchanáliách, oslavách, kde sa pilo, jedlo, súložilo. Dnešný hedonizmus sa skôr berie ako túžba po luxuse, konzumný spôsob života, žiť pre dnešok.

59. Aké boli základné hedonistické tézy Maxa Stirnera ?inštitucionálne odcudzenie človeka človeku
- človek vytv. pravidlá, zákony, normy, orgány, organizácie - a oni mu teraz diktujú, čo má robiť = odcudzil sa sám sebe

60. Vysvetlite pôvod utilitarizmu a objasnite akú sú jeho základné východiská.Utilitarizmus pokladá za najvyššiu morálnu požiadavku blaho všetkých zúčastnených.

Pôvod: ????????

61. Ako delíme etiku podľa riešených problémov?

V metaetike sa riešia tieto problémy:

1. jazykový význam morálnych predikátov ako dobrý, dobro, správne, malo by sa, povinnosť, tiež skutok, svedomie, mienka

2. rozlíšenie morálnych od nemorálnych aplikácií

3. otázky, či a ako sa morálne úsudky môžu definovať

Metaetika– rieši teóriu – ovplyvnená individualizmom

a) kognitivizmus – rozmýšľanie (naturalizmus, intiutivizmus)

b) nonkognitivizmus – emotivizmus, preskryptivizmus

Normatívna etika – skúma normy správania

a) teologická

b) utilitaristická

c) egoistická

d) deontologická – deon povinnosť – povinnosť dodržiavať normy

Deskriptívna etika – opis morálky danej spoločnosti

62. Charakterizujte metaetiku.

Má teoretický charakter, jej cieľom je kritická analýza základných etických pojmov, morálnych súdov a metód skúmania v etike. Cieľom je dosiahnuť pravdivé poznatky o etike. Zakladateľom je Angličan H. Moore. Pre jej vznik mala kľúčový význam jeho práca „Principia Ethica“. Pokladal etiku za samostatnú vedeckú disciplínu, nemohla sa redukovať na iné disciplíny. Obhajoval ideu o neredukovateľnosti fundamentálnych etických pojmov na prírodné alebo metafyzické entity.

63. Čím sa zaoberá metaetika?

Podľa Hoffeho sa metaetika sa metaetika nezaoberá obsahovou stránkou morálnych výpovedí, ani pravidlami konania alebo kritériom morálneho správania, ale takými výpoveďami, ktoré skúmajú ich rečové formy.

V metaetike sa riešia predovšetkých tieto problémy:

1. jazykový význam morálnych predikátov ako dobrý, dobro, správne, malo by sa, povinnosť, skutok, svedomie, mienka

2. rozlíšenie morálneho od nemorálneho

3. otázky, či a ako sa môžu morlne úsudky definovať

64. Čo patrí do metaetiky?

Tri základné smery v metaetike:

1. Nonkognitivizmus – popiera objektívnu a pravdivú platnosť morálky, morálka nie je schopná poskytnúť vedecké poznatky (delí sa na emotivizmus a preskriptivizmus).

2. Kognitivizmus – vychádza z principiálnej poznateľnosti morálky (delí sa na naturalizmus a intuitivizmus).

3. Etický logizmus – definuje špecifické argumentačné metódy pre morálny diskurz.

65. Definujte metaetiku v šišom význame. Metaetika– rieši teóriu – ovplyvnená individualizmom

a) kognitivizmus – vychádza z principiálnej poznateľnosti morálky, má dva základné smery (naturalizmus – charakteristický tým, že morálne úsudky sa odvodzujú od empirických dôkazov, intiutivizmus – tvrdí, že morálne úsudky si vytvárame na základe intiuície)

b) nonkognitivizmus – morálka nie je schopná poskytnúť vedecké poznatky, (emotivizmus – morálne úsudky majú nezáväzný význam, vyjadrujú subjektívne pocity, preskryptivizmus – menej extrémna forma nonkognitivizmu, všeobecné základy napr. pravidlo správania sa sa uznávajú ako poznateľné a zovšeobecniteľné)

66. Definujte metaetiku v užšom význame. ?????

Metaetika– rieši teóriu – ovplyvnená individualizmom

a) kognitivizmus – vychádza z principiálnej poznateľnosti morálky, má dva základné smery (naturalizmus – charakteristický tým, že morálne úsudky sa odvodzujú od empirických dôkazov, intiutivizmus – tvrdí, že morálne úsudky si vytvárame na základe intiuície)

b) nonkognitivizmus – morálka nie je schopná poskytnúť vedecké poznatky, (emotivizmus – morálne úsudky majú nezáväzný význam, vyjadrujú subjektívne pocity, preskryptivizmus – menej extrémna forma nonkognitivizmu, všeobecné základy napr. pravidlo správania sa sa uznávajú ako poznateľné a zovšeobecniteľné)

67. Z akých aspektov skúmame jazyk morálky?- má byť

- malo by byť

- mravné imperatívy

68. Čo skúmame na syntaktickej úrovni jazyka morálky?

Našla som len toto: Jazyk morálky je tvorený vyjadrením, ktoré poskytuje odpoveď na otázku, čo robiť, resp. ako jednať – priamo (imperatívne vety a vety, ktoré hovoria, čo má robiť) alebo nepriamo (vety, ktoré hovoria, čoje dobré, žiadúce, správne ).

69. Čo je predmetom skúmania metaetiky v užšom význame?

rozpracúva problémy gnozeologickej a logickej povahy jazyka morálky.

1,jazykový význam morálnych prediktátov

2,rozlíšenie morálnych od ne-morálych aplikácií

3,otázky, či a ako sa morálne úsudky môžu definovať

70. Čo skúmame na sémantickej úrovni jazyka morálky?

sémantika – obsah – čo mám robiť, aby som konal morálne?

71. Čo skúmame na pragmatickej úrovni jazyka morálky?hodnotenie, skúmame dôsledky- ako chápať výzvu k činom ukrytú v morálnych súdoch, a očakávam že sa to aj naplní (uskutoční)

72. Charakterizujte naturalizmus.Vystupujú morálne predikáty ako rovnako významové s určitými empirickými predikátmi, napr. „dobre“ s „úžitkom“ (utilitarizmus) alebo „rozkoš“ (hedonizmus – radosť). Morálne úsudky sa potom odvodzujú z pravdivých viet o človeku a svete. Moorova koncepcia naturalistického omylu, je presvedčený, že vlastnosť „byť dobrý“ sa nedá definovať.

naturalizmus – charakteristický tým, že morálne úsudky sa odvodzujú od empirických dôkazov

73. Charakterizujte intuitivizms.

Je to alternatíva k naturalizmu (G. Moore, D. Ross, H. Prichard). Považuje základné morálne úsudky za prístupné len intuitívnemu poznaniu. Je veľmi ťažké určiť rozhodujúce kritériá pre stanovenie správnosti intuícií.

intiutivizmus – tvrdí, že morálne úsudky si vytvárame na základe intiuície

74. Charakterizujte emotivizmus.

Morálka vyjadruje naše emócie alebo postoje, nie je možné určiť pravdivosť alebo nepravdivosť.

emotivizmus – morálne úsudky majú nezáväzný význam, vyjadrujú subjektívne pocity

75. Aké sú základné znaky etického logizmu?Odpovedá na otázku o poznateľnosti morálnych úsudkov. Definuje špecifické argumentačné metódy pre morálny diskurz. Ich pravidlá získava zo sociálnej funkcie morálky (Toulmin, Baier), alebo z analýzy významov morálnych predikátov (Hare)

Toto neviem....našla som iba čosi takéto: Etický logizmus definuje špecifické argumentačné metódy pre morálny diskurz Ich pravidlá získava zo sociálnej funkcie morálky (Toulmin, Baier), alebo z analýzy významov morálnych predikátov (Hare). Deontická logika je logikou normatívnych modalít "prikázané", "zakázané", "dovolené" (Wright).
Normatívna etika je etika, ktorá sa zaoberá problematikou zmyslu života, poslania človeka, obsahu dobra a zla, mravnej povinnosti. Teoreticky zdôvodňuje mravné zásady, ideály a normy.

Zaoberá predovšetkým praktickými problémami, vyriešenie ktorých má dat odpoveď na otázku, ako by sa mali ludia správne správat. Cieľom normatívnej etiky je kritické zhodnotenie existujúcich morálnych noriem. Normatívna etika ďalej zdvôvodňuje morálne normy a princípy správneho ludského konania, rieši otázky zmyslu ľudského života, podstaty dobra a zla. Normatívna etika vyjadruje teoretickú snahu o prekonanie každpdenných morálnych problémov. Podlá novopozitivistov normatívna etika nemôže byt nikdy vedecká, pretože pravda a morálka, vedeckost a mravnost tu vystupujú ako

76. Charakterizujte normatívnu etiku.

Zaoberá sa praktickými problémami, vyriešenie ktorých má dať odpoveď na otázku, ako by sa ľudia mali správne správať. Cieľom je kritické zhodnotenie existujúcich morálnych noriem. Zdôvodňuje morálne normy a princípy správneho ľudského konania, rieši otázky zmyslu ľudského života, podstaty dobra a zla. Vyjadruje teoretickú snahu o prekonanie každodenných morálnych problémov. Nemôže byť nikdy vedecká, pretože pravda a morálka, vedeckosť a mravnosť tu vystupujú ako dva protikladné momenty. Skúma príkazy a zákazy, hodnotové úsudky.

77. Ako sa delí normatívna etika?

Teologická etika – za najvyššiu požiadavku pokladá slúžiť božej vôli (kresťanstvo, islam). Základnú ideu formuje Platón: „Je niečo morálne správne (zbožné), pretože to ponúkol Boh, alebo to ponúkol Boh, pretože je to morálne správne (Boh ako obsah morálky).

Utilitaristická etika – za najvyššiu morálnu požiadavku považuje blaho všetkých zúčastnených.

Egoistická etika – považuje za najvyššiu požiadavku dlhotrvajúce blaho len vo vlastnom záujme – individuálny záujem jednotlivca (Hobbes) alebo skupiny. Obidve formy sledujú dôsledok konania a hodnotia ho podľa najvyššieho cieľa, ktorým je empiricko-pragmaticky rozumené šťastie.

Deontologická etika – sú teleologické, predovšetkým empiricko-pragmatické úvahy, pri zdôvodňovaní morálnych prikázaní, vylúčené. Konanie sa považuje za morálne správne vtedy, keď sa pridržiava maxím, v ktorých je samo dobro, napr. dobrom je sľuby ako také dodržiavať (Kant).

Deskriptívna – opisná, monitorovanie morálnych noriem v tej ktorej komunite, je viac spojená s históriou, etnológiou, psychológiou a sociológiou ako s filozofiou.

78. Čo je cieľom etiky diskurzu?

Jej zakladateľmi sú nemeckí filozofi J. Habermas a Karl-Otto Apel. Nazýva sa aj komunikatívna etika. Vychádza z Kantovej etiky a z neomarxistických úvah o demokratizácii všetkých sfér spoločenského života. Rozvíja východisko zdôvodňovania takých zásad, ktoré by umožnili nenásilne, racionálne a všeobecne akceptovateľné riešenie konfliktov. Diskurzná etika nesúvisí ani s etikou zmýšľania, ani sa neviaže na materiálne morálne normy, jej princíp je „morálne procedurálny“. Konkrétny obsah riešenia závisí od toho, na čom sa uzhodnú v praktickom diskurze všetky stránky zainteresované na konflikte. Je založená na tom, že človek má schopnosť uznať platnosť etických princípov a akceptovať racionálne riešenie konfliktov. Má transendentálno-pragmatický nárok posledného zdôvodnenia. Každá výmena názorov a diskusia má byť založená na uznaní základných princípov diskurznej etiky.
Diskurz je taký spôsob vedenia diskusie, ktorého sa zúčastňujú všetky zúčastnené strany (všetci ktorých sa to týka) a vedie ku konsenzu zúčastnených strán; regulatívnou ideou diskurzu je hľadanie konsenzu.

Rozvíja východisko zdôvodňovania takých zásad, ktoré by umožnili nenásilné, racionálne a všeobecne akceptovateľné riešenie konfliktov.

79. Na ktorých troch úrovniach skúma podmienky komunikácie Habermas?Tri základné podmienky pre hľadanie konsenzu:

1, logická úroveň produktov (protirečenie, vyjasnenie pojmov)

2, dialektická úroveň procedúr

3, rétorická úroveň- zabránenie represii

80. Vymenujte aspoň troch najvýznamnejších predstaviteľov etiky diskurzu.

Jurgen Habermas, Karl-Otto Apel, Kant?Karl Oto Apel, Jϋrgen Habermas, tretí?? + podľa mňa tretí je Immanuel Kant - východisko pre etiku diskurzu  neomarxistické úvahy o demokratizácii spoločnosti

81. Čo majú teórie dobrých dôvodov společné? Považujú vedecké teórie za nespoľahlivé a preto tieto vedecké teórie ani nepoužívajú ako zdroj pozitívnej rady...

82. Ako delíme empiristicku etiku?

Empiristická etika: hľadá pôvod morálky v samom bytí človeka, opiera sa o povahu človeka, bazíruje na jeho prirodzenosti, na jeho potrebách a záujmoch. Pôvod morálneho konania nachádza v hraniciach ľudskej skúsenosti, ľudskej praktickej činnosti.

Transcendentálna etika: nachádza základ ľudskej morálky mimo empirickej skúsenosti ľudí. Pôvod morálky je mimohistorický, je vonkajší vo vzťahu k človeku, k jeho konkrétnemu bytiu. Takýto nadzmyslový základ morálneho konania má podobu prírodného zákona alebo kozmologického zákona, alebo sa chápe ako vyššie blaho (Platón), absolútna idea (Hegel), boží zákon (T. Akvinský), apriórny morálny zákon (Kant).

Empiristická etika hladá pôvod morálky v samom bytí človeka, opiera sa o povahu človeka_s, bazíruje na jeho prirodzenosti, na jeho potrebách a záujmoch. Pôvod morálneho konania človeka nachádza teda v hraniciach ludskej skúseností, ludskej praktickej činnosti. K takémuto typu etického usudzovania patrí hedonizmus, eudaimonizmus, utilitarizmus, ako i etické koncepcie Sokrata, T. Hobbesa, J. Locka, D. Humea, Ä. Smitha_f J. Benthama, J. St. Mi11a a pod. Vychadzaju priamo z ludksej podstaty.

ETIKA

METAETIKA NORMATÍVNA DESKRIPTÍVNA

Kognitivizmus - naturalizmus - teologická

- intuitivizmus - utilitaristická
- egoistická

Nonkognitivizmus - emotivizmus - deontologická

- preskriptivizmus

83. Ktoré etické smery patria do normatívnej etiky?

Naturalizmus

Intuitivizmus

Emotivizmus

Preskriptivizius?????

84. Charakterizujte novotomizmus.

nasledovníci Tomáša akvitnského sa nazývaju tomisti, neskôr novotomizmus.- z DEK
nasledovníci Tomáša akvitnského sa nazývaju tomisti, neskôr novotomizmus.- z DEK

Neotomizmus sa zaobera hlavne metafyzikou, filozofiou prirody, duchom, Bohom, etikou. Neotomizmus je najvplyvnejší smer súčasnej kresťanskej filozofie.

85. Charakterizujte teologickú etiku a teizmus.Teologicka etika: Za najvyššiu požiadavku pokladá slúžit božej vôli (krestanstvo, islam). Základnú ideu takejto normatívnej etiky formuluje už Platón v dialógu Eutyfron: Je niečo morálne správne (zbožné), pretože to ponúkol Boh (autorita ako základ oprávnenia), alebo to ponúkol Boh, pretože je to morálne správne (Boh ako obsah morálky)?

Teizmus - učenie uznávajúce existenciu osobného boha ako nadprirodzenej bytosti s rozumom a vôľou

86. Charakterizujte ateizmus.

Ateizmus v širšom zmysle slova je absencia viery v existenciu Boha alebo bohov. V užšom zmysle slova je to presvedčenie, že Boh alebo bohovia neexistujú. Pôvod slova ateizmus je v gréckom jazyku theos – boh. Predpona a znamená negáciu. Slovo ateizmus teda znamená: bez boha, popretie boha.

87. Aké môžu byť teoretické prístupy k etickým problémom?

88. Charakterizujte kultúrny relativizmus.

Konštatuje rozdiel medzi existenciou morálky bez zaujatia stanoviska, právo rešpektovať rozličné kultúry a ich tradície (Hoffe, Rippe)

• Kultúrny relativizmus, (Hôffe, Rippe) je empirický relativizmus, ktorý konštatuje rozdiel medzi existujúcimi morálkami bez oprávnenia zaujať k týmto rozdielom stanovisko.
• Vyžaduje právo rešpektovať rozličné kultúry a ich tradície. Podporuje však všeobecne platné normy, ako napr. zákaz incestu, . príkaz neklamať, požiadavku pomoci: slabším a pod

89. Ako sa delí etický relativizmus?

Eticko-normatívny – uznenie rozmanitostí hodnôt i morálnych noriem, berie na vedomie čas a miesto, čo je dovolené v jednej dobe, nemusí byť dovolené v druhej dobe

Metaetický relativizmus – neexistujú všeobecne platné kultúrne metódy, ktoré vedecky zdôvodňujú univerzálnu platnosť morálnych systémov

Konceptuálny relativizmus – rozličné oblasti, rozličné rečové útvary, nemôžeme porovnávať M

90. Charakterizujte morálny absolutizmus.

Absolutizmus – univerzalizmus pripúšťa existenciu určených morálnych hodnôt a princípov vo všetkých časoch, spoločenských pomeroch, v každej situácii.

Pripúšťa existenciu večných morálnych hodnôt a večných morálnych princípov, ktoré platia vždy, vo všetkých časoch, spol. pomeroch, v každej situácii

91. Aké smery morálneho pluralizmu rozoznávame?Svet je pluralitný, i jeho dynamický rozvoj – morálny a kultúrny pluralizmus (De George):

1. radikálny pluralizmus: popisuje situáciu ak majú ľudia nezmieriteľné názory morálky, čo je správne, čo nie, nemôžu formovať spoločnosť

2. pluralizmus morálnych princípov vo vnútri spoločnosti: sociálna dohoda o morálke mnohých základných praktík (ľudia odsudzujú vraždu, no každý z iného dôvodu)

3. pluralizmus na úrovni špecifických konaní: morálne konanie pochádza nielen z rôznych morálnych princípov, ale tiež z rôznych faktov, okolností, hodnôt

4. pluralizmus v oblasti sebarealizácie: spoločnosť uznáva odlišnosť seba rozvoja, bez tejto odlišnosti by existovala homogénna spoločnosť.

92. Ako sa delí empirická etika?

Pôvod morálky je v samotnom bytí človeka, v hraniciach ľudskej skúsenosti, praktickej činnosti. Opiera sa o povahu človeka, bazíruje na jeho prirodzenosti, na jeho potrebách a záujmoch. Vychádzajú priamo z ľudskej podstaty.

Empirická etika:

Hedonizmus

Eudaimonizmus

Utilitarizmus

Sokrates

Hobbes

Lock

Hume

A. Smith

Bentham

J. St. Mill

93. Charakterizujte hedonizmus Maxa Stirnera.

• hrubý fyzický egoizmus, týkajúci sa fyzických potrieb

šťastie vidí v uspokojovaní fyzických potrieb

94. V čom sa prejavuje hedonizmus dnešného človeka?

• pôžitkárstvo

95. Charakterizujte eudaimonizmus.Eudaimónia: blaženosť, posledný a najvyšší cieľ, ku ktorému speje naše konanie. Predpokladá, že dospelý, skúsený človek vie spojiť rozum a mravnosť – je rozumný.

• ide o duševný egoizmus, je to morálka duševnej blaženosti prameniaca v pocite uspokojeného egoizmu z poznania
• na otázku čo je šťastie odpovedá – dosahovanie osobných cieľov
• karierizmus

96. Aké princípy utilitarizmu formuloval J. S. Mill?

• podstata jeho etiky je mravný cit, ktorý sa u človeka vytvára v kolektíve, jednote, solidarite
• utilus = pôžitok (nie len pre seba, ale aj pre spoločnosť)
• J. S. Mill – jeho dielo „Utilitarianism“. Mill doplnil ulititaristický princíp osobného šťastia o princíp solidarity a koordinovania záujmov všetkých členov spoločnosti.

97. Charakterizuj utilitarizmus J. Benthana

• Je zakladateľom utilitarizmu, najdôležitejšia práca Än Introduction to the Principles of Moral and Legislation
• Podľa neho sa musí morálna voľba uskutočňovať na základe bilancie výhod a strát

98. Aké princípy utilitarizmu formuloval J. S. Mill?

• doplnil utilitaristický princíp osobného šťastia o princíp solidarity a koordinovania záujmov všetkých členov spoločnosti
• podstata jeho etiky je mravný cit, ktorý sa u človeka vytvára v kolektíve, jednote, solidarite
• utilus = pôžitok (nie len pre seba, ale aj pre spoločnosť)

99. Vymenujte štyri základné princípy utilitarizmu

• Princíp následkov
  • V utilitarizme nie je posudzované ako správne alebo nesprávne konanie samo, ale o morálnej správnosti či nesprávnosti sa hovorí len v súvislosti s dôsledkami tohto konania
  • Morálne konanie sa vzťahuje práve na to, čo morálne konanie spôsobuje
• Princíp úžitku
  • Podľa utilitarizmu je kritériom pre posudzovanie morálnosti následkov konania užitočnosť; aj preto má názov utilitarizmus. Pre utilitarizmus je rozhodujúci úžitok nie pre ľubovoľné ciele, hodnoty alebo účely, utilitarizmus neuznáva žiadne nihilistické hodnoty, ale úžitok sám osebe a pre dobro samo. Inými slovami, utilitarizmus považuje za najväčšiu hodnotu či za najväčšie dobro - dobro samo o sebe.
• Princíp slasti
  • princíp hedonizmu. Utilitarizmus predstavuje klasickú empiristickú etiku, a tak definuje dobro hedonistický.
  • Podstata dobra v tomto zmysle spočíva v uspokojovaní ľudských potrieb a záujmov, t.j. v šťastí. Najvyšší cieľ spočíva v čo možno najväčšom uspokojovaní potrieb a záujmov, prípadne v čo najmenšom zlyhaní pri ich uspokojovaní, v čo najmenšej frustrácii.
  • Bentham verí, že maximum slasti a minimum neslasti sa dá vypočítať s pomocou hedonistického kalkulu. Pritom profil a obsah tohto kalkulu si určuje každý sám, pretože, ako tvrdia utilitaristi, každý človek má individuálne potreby a záujmy.

• Sociálny princíp

• Utilitarizmus odmieta egoistický orientovaný hedonizmus. V morálnom kalkule nejde o šťastie jednotlivca, ale ani o šťastie určitej skupiny, spoločnosti alebo kultúry, ale o šťastie všetkých, ktorí sú v konaní zainteresovaní. Pritom nejde len o teraz žijúcich ľudí, ale
  aj o ďalšie generácie a pokolenia, čo má osobitný zmysel
  napr. pri ekologických problémoch. Sociálne prospešnosti: sa
  interpretuje spravidla kvantitatívno-aditívne ; v kalkulácii
  dôsledkov ide spravidla o čo možno najväčšiu sumu sociálneho
  úžitku pre čo možno najväčší počet ľudí, resp. o čo možno
  najväčší priemerný úžitok. (Hoffe, 1992).

100. Vysvetlite v čom sa odlišuje utilitarizmus od utilitarizmu pravidiel?

• Utilitarizmus pravidiel – správnosť alebo nesprávnosť konania sa určuje pomocou dobrých alebo zlých dôsledkov pravidla, podľa ktorého má konať každý, kto sa nachádza v podobnej situácii

101. Čo je podstatou kooperatívneho utilitarizmu?

• Kooperatívny utilitarizmus ako jediná forma utilitarizmu stelesňuje prístup k iným subjektom
• Ak subjekty chcú produkovať najlepšie možné dôsledky, musia sa spojiť v spoločnom projekte
• Účasť na spolupráci znamená, že je potrebné vážne chápať ostatných ako osoby, čo vedie mravný subjekt k tomu, aby zohľadňoval vlastné záujmy a záujmy iných ako rovnako dôležité

102. Ako sa utilitarizmus pozerá na otázku sebaobetovania?

sebaobetovanie – sebaovládanie, zdržanlivosť, vytrvalosť, slabosť, v prospech druhých, pri nevyriešiteľnom konflikte

sebaobetovanie – hovoríme o obete v prospech nejakú dobrú vec, pozeráme na to, čo konáme, kým pri utilitarizme sa snažíme dosiahnuť úžitok, ale nepozeráme na naše konanie ale na cieľ konania....

103. Uveďte nejaký príklad morálneho rozhodovania a etickej argumentácie v zmysle utilitarizmu motivácie.

104. Dá sa zdôvodniť utilitarizmom aj uverejnenie ,,nepravdy? Ak podľa vás áno, tak kedy?Utilitarizmus je úžitok, prirodzené úsilie vyhľadať slasť a vyhýbať sa utrpeniu, následok hodnotíme podľa úžitku ,rôzne druhy utilitarizmu vznikajú v závislosti od toho, či sa pri formulácii kritéria užitočnosti zameriava na úžitok pre daný subjekt, pre iných alebo pre spoločnosť ako celok. Nie je zameraný na to, aké konanie bude, ale na cieľ konania

Takže uverejnením nepravdy sa dá zdôvodniť utilitarizmus ak sa nepravdou vyhneme utrpeniu, ak dopomôžem nepravdou cieľu aký sme si zadali...

105.Etika cnosti

• pojem cnosť označuje schopnosť konať na základe určitých hodôt. Jej charakteristickým znakom je vnútorný súlad medzi šťastím a cnosťou
• predpokladá, že človek, ktorý je spravodlivý, bude vo všetkých situáciach spravodlivý, štedrý bude vždy štedrý....

106.Etika ľudských práv

• jej východiskom je priznanie, že ľudia disponujú určitými právami
• dnes sa pod prirodzeným právom rozumie spravidla súbor právnych noriem, ktoré sú záväzné vždy a všade pre všetkých ľudí na základe ich spoločnej podstatnej povahy, prirodzenosti. Aj bez všetkých pozitívnych, predovšetkým štátnych zákonov a zariadení, v prípade konfliktu dokonca proti nim. Ide teda o normy, ktoré sú zakotvené v samotnej prirodzenosti človeka.

107:Etikazodpovednosti

Základom morálnej voľby človeka je jeho osobné presvedčenie a jeho svedomie. Nech by bol motív pri uskutočňovaní morálnej voľby akýkoľvek, človek sa nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie, ktoré bolo výsledkom jeho voľby, ale jeho následky človek nemusel do podrobnosti predpokladať. Etika zodpovednosti požaduje nielen sledovanie vyšších princípov a noriem, ale predovšetkým požaduje, aby subjekt vo svojom rozhodovaní uvažoval o dôsledkoch svojho konania a o prevzatí zodpovednosti za tieto dôsledky. Diskusiu o etike zodpovednosti vyvoláva aj fenomén difúzie zodpovednosti. .

Etike zodpovednosti sa stavia do protikladu tzv. etika zmýšľania. Etika zmýšľania, podobne ako normatívna a situačná etika, požaduje morálne konanie, ktoré sa nezaoberá dôsledkami svojho konania, ale vychádza z určitého princípu, ktorý je platný univerzálne alebo vždy pre daný prípad. Etika zmýšľania požaduje, aby sa človek dal viesť v každej situácii, ktorá od neho vyžaduje „moral point of view“, subjektívnym zmýšľaním, svojim presvedčením, vlastnými morálnymi pohnútkami. Inými slovami, subjekt sa spravuje vyššími princípmi, vznešenými pohnútkami, ušľachtilými motívmi. Aktér konania pritom nezohľadňuje, k akým dôsledkom povedie jeho rozhodnutie. Napríklad podľa Kanta človek sa má v každej situácii správať podľa princípu kategorického imperatívu, bez výnimky.

.

108. Teória spravodlivosti J. Rawlsa

• nadväzuje na myšlienku kooperácie ľudského poznania. Rawls vytvára myšlienkový experiment, v ktorom sa ľudia nachádzajú akoby v pôvodnej situácii a majú sa v nej rozhodnúť, v akých princípoch by chceli žiť. Ide o hypotetickú situáciu rozhodovania a vytvárania nových pravidiel komunikácie. Spravodlivosť podľa Rawlsa môže byť len výsledkom dohody slobodne konajúcich racionálnych aktérov. Spravodlivosť a sloboda sú u Rawlsa nerozlučne spätá. Je presvedčený o tom, že ľudia by sa mohli dohodnúť na spravodlivých princípoch spolunažívania len vtedy, keby nepoznali svoju vlastnú pozíciu v spoločnosti. Rawls teda modeluje takú situáciu, keď sa ľudia rozhodujú o základných princípoch „ pod závojom nevedomosti“.
• Dva základné princípy spravodlivosti:

každá osoba má mať rovnaké právo načo najširšiu základnú slobodu zlúčiteľnú s podobnou slobodou iných
- sociálne a ekonomické nerovnosti musia byť usporiadané tak, aby bolo možné oboje spájať s rozumným očakávaním, že budú v prospech každého a s postaveniami a úradmi, ktoré sú rovnako prístupné všetkým. Rozdelenie bohatstva a dôchodku nemusí byť rovnaké, musí však byť v prospech každého.

109.Právna spravodlivosť

je právny poriadok; platné právo na danom území a v určitej dobe. Je odpoveďou na otázku, čo je právne a čo protiprávne, čo sa právom členom spoločnosti prikazuje, teda ako sa majú správať, čo je im dovolené a čo sa pod hrozbou trestu (sankcie) zakazuje.

Právo reguluje ľudské konanie tým, že ustanovuje všeobecne záväzné abstraktné pravidlá správania sa (právne normy) a vytvára právny rámec na ich realizáciu, prípadne donútenie

110. Čo znamená sociálna spravodlivosť?

Sociálna spravodlivosť je totiž predovšetkým vlastnosť stavu vecí. Podľa tejto teórie je nespravodlivé, keď sa napr. človek narodí v chudobnej rodine. Aj keď tu nie je možné určiť pôvodcu sociálnej nespravodlivosti, spoločnosť na základe solidarity zvyčajne požaduje zmenu sociálne ekonomických podmienok. Svoju požiadavku smeruje na štát, aby prostredníctvom prerozdeľovania štátneho rozpočtu hmotne zabezpečil tých, ktorí pomoc potrebujú. Rozdiel medzi spravodlivosťou a sociálnou spravodlivosťou sa dá ilustrovať na príklade: Ak nám vyhorí dom a sme poistení, môžeme požadovať spravodlivé vyrovnanie škody, ak nie, môžeme žiadať na základe sociálnej spravodlivosti obecného úradu o náhradné

ubytovanie.

111.Čo znamená ekonomická spravodlivosť?

Vychádza z toho, že ekonomická činnosť musí byť založená na uskutočňovaní vyšších humanistických princípoch slobody a rovnosti človeka, ktorá by umožnila realizáciu ľudských práv

ekonomická sloboda – právo ľudí na slobodu výberu zamestnania, tovaru, služieb, slobodu uzatvárania dohôd, slobodu používania dôchodkov i slobodu oceňovanie tovaru či služieb.ekonomická bezpečnosť – na úrovni rodiny i celej ekonomiky, vytvára zásady a rezervy, ktoré by chránili jednotlivca i celú spoločnosť pre ekonomickými katastrofami.ekonomická nezávislosť – čím je ekonomika štátu vyspelejšia, tým je dokonalejšou, účinnejšou súčasťou vyšších štruktúr, svetovej ekonomiky. Zároveň však je týmito štruktúrami obmedzovaná a ovplyvňovaná.

112. Definujte čo sú statky.sú to predmety alebo služby, ktoré slúžia na uspokojovanie ľudských potrieb

113. Čo podľa Höffeho znamená morálna zodpovednosť?

Základom morálnej voľby človeka je jeho osobné presvedčenie a jeho svedomie. Nech by bol motív pri uskutočňovaní morálnej voľby akýkoľvek, človek sa nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie, ktoré bolo výsledkom jeho voľby, ale jeho následky človek nemusel do podrobnosti predpokladať.

Morálna voľba: základ morálky slobody, spätá so zodpovednosťou.

Základom morálnej voľby: osobné presvedčenie a svedomie – nech je motív jeho konania akýkoľvek, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za toto konanie.

Otázka zodpovednosti: zložitý problém, najmä pri hraničných životných situáciách, keď má človek malý priestor pre rozhodovanie, tejto otázke sa nemožno vyhnúť.

Zodpovednosť môže mať podobu: 1. morálneho odsúdenia, 2. právneho postihu, 3. pocitu viny, 4. výčitky svedomia.

ZODPOVEDNOSŤ

KTO? ZA ČO? PRED KÝM?

(Trojjediný vzťah – HOFFE).

114. Za čo všetko by sme mali byť zodpovední ?Byť zodpovedný: uvažovať o dôsledkoch svojho dobrovoľného konania a zodpovednosť zaňho – zasluhuje si trest alebo odmenu, pochvalu alebo hanu, úctu alebo neúctu. Ak človek nekoná podľa vlastnej vôle (psychický alebo fyzický nátlak) – je právne, morálne i sociálne oslobodený od zodpovednosti.

Zodpovednosť -Je to akékoľvek konanie, ktoré je morálne hodnotiteľné. Dokonca, v prípade, že to spôsobí nejaké následky, môžeme byť zodpovední aj za nekonanie. Je teda vidno, že zodpovednosť nás sprevádza prakticky v každej chvíli nášho života.

Zodpovedné je také konanie, pri ktorom sú naše skutky v súlade s naším svedomím.

Zodpovední sme teda za všetko čo vykonáme, urobíme. Zodpovednosť nesieme či už za kladné ale i záporné konanie.

KTO? – aktér konania

1. individuálny subjekt

2. skupinový subjekt

- musí mať minimálne poznatky o normách konania a dôsledkoch, konanie musí byť dobrovoľné.

ZNAKY KONANIA:

Morálne normy určujeme ako:

1. negatívne povinnosti – nezabiješ, neoklameš (prima facie), univerzálne platné, minimálne podmienky na prežitie.

2. striktne pozitívne povinnosti – vyplývajú z plnenia úloh, ktoré človek na seba v spoločnosti berie (matka, pedagóg, volič).

3. široké pozitívne povinnosti – odporúčajú vykonávať dobročinnosť (pomáhať, byť spravodlivý), nie sú striktne záväzné.

ZA ČO? – osoba sa považuje za zodpovednú:

1. za zapríčinené účinky (rodičia za deti)

2. za dôsledky, ktoré zapríčinil

3. za dôsledky, ktoré zapríčinil a boli predvídateľné

4. za úmyselne spôsobené efekty

5. za neospravedlniteľné úmyselné efekty

PRED KÝM? svedomie

Rodič – deti Boh

Politik – volič spoločnosť

Manažér – podriadení skupina

Výrobca – konzument budúce generácie

Príroda

115. Čo je morálna sloboda?Morálna sloboda je etická kategória, ktorá vyjadruje možnosť a schopnosť človeka byť samostatnou, tvorivou, iniciatívnou a zodpovednou bytosťou, ktorá prostredníctvom morálnej voľby uskutočňuje svoju ľudskú podstatu. Odráža potenciu človeka vybrať si určité konanie, skutok, ale aj svetonázor, vyznanie alebo presvedčenie na báze dobrovoľnosti, na základe svojho vlastného subjektívneho, silou nevynúteného rozhodnutia. Je to sloboda vôle daná človeku do vienka buď od prírody, alebo od Boha, iného duchovného určenia.

je etická kategória, ktorá vyjadruje možnosť a schopnosť človeka byť samostatnou, tvorivou, iniciatívnou a zodpovednou bytosťou, ktorá prostredníctvom morálnej voľby uskutočňuje svoju ľudskú podstatu

116. Čo je morálna sloboda?Morálna sloboda je etická kategória, ktorá vyjadruje možnosť a schopnosť človeka byť samostatnou, tvorivou, iniciatívnou a zodpovednou bytosťou, ktorá prostredníctvom morálnej voľby uskutočňuje svoju ľudskú podstatu. Odráža potenciu človeka vybrať si určité konanie, skutok, ale aj svetonázor, vyznanie alebo presvedčenie na báze dobrovoľnosti, na základe svojho vlastného subjektívneho, silou nevynúteného rozhodnutia. Je to sloboda vôle daná človeku do vienka buď od prírody, alebo od Boha, iného duchovného určenia.

je etická kategória, ktorá vyjadruje možnosť a schopnosť človeka byť samostatnou, tvorivou, iniciatívnou a zodpovednou bytosťou, ktorá prostredníctvom morálnej voľby uskutočňuje svoju ľudskú podstatu

117. Aké sú charakteristické znaky morálneho konfliktu?

1. Morálny konflikt má zásadne alternatívny charakter: je to voľba „alebo – alebo“. Morálny konflikt vzniká vtedy, keď sa treba rozhodnúť medzi dvoma alternatívami, z ktorých aspoň jedna má morálny obsah, morálnu hodnotu alebo formu morálnej požiadavky.

2. Morálny konflikt má osobnostný charakter: nevznikol z vlastnej vôle, morálny konflikt bol „nanútený“ človeku vonkajšími okolnosťami, vonkajšou nevyhnutnosťou. Jeho riešenie sa odohráva vo vnútri človeka, v jeho morálnom vedomí. Ťarchu rozhodnutia a zodpovednosť zaň nesie človek sám.

• přestavuje situáciu, v kt. sa subjekt voľby postavený pred nevyhnutnosťou zvoliť si jedno z obidvoch navzájom vylučujúcich sa správaní
• znaky: ●voľba alebo – alebo - , vzniká vtedy, keď sa treba rozhodnúť medzi dvomi alternatívami, z kt. aspoň jedna má morálny obsah
• ● ak konflikt nevznikol z vlastnej vôle subjektu, bol nanútený čl. vonkajšími

okolnosťami, vonkajšou nevyhnutnosťou

118. Charakterizujte súčasnú, modernú etiku.

Moderná etika: hľadá strednú cestu medzi morálnym absolutizmom a dogmatizmom a morálnym relativizmom či skepticizmom. Rozvíja koreň univerzálnej logiky všestrannej úcty a uznania všetkých ľudí v ich nezraniteľnej osobnej dôstojnosti a nedotknuteľných ľudských morálnych právach. Moderná etika vyrastá z tradície Conditio humana a je založená na vzájomnom uznaní práv iného človeka.

Podnikateľská etika: je formou aplikovanej etiky. Prezentuje ekonomiku založenú na humánnom princípe, ktorý zdôrazňuje, že ekonomické aktivity by nemali byť jednostranne orientované na zisk, ale na ľudí. Ide teda o skúmanie ekonomických aktivít na základe hodnôt. Vznikla v 70-tych rokoch v USA.

Moderná etika vyrastá z tradície conditio humana a je založená na vzájomnom uznaní práv iného človeka. To znamená že, priznať právo druhému človeku na také isté základné práva aké požadujem pre seba samého sa stáva morálnou povinnosťou alebo novodobou morálnou normou. V podstate ide o reciprocitu elementálneho medziľudského uznania. Etický princíp reciprocity sa považuje za najvyšší normálny princíp pre eticko- rozumné zdôvodnenie zovšeobecniť normatívne záväzky medzi všetkými ľuďmi. Ide o tzv. princíp univerzalizácie.

119. Kam by sme mohli zaradiť súčasnú, modernú etiku?

do 20./21. storočia

120. Aké sú základné znaky súčasnej, modernej etiky?

Tri základné znaky v modernej etike sú:

1. deontologická – ide o to, či konajúci subjekt má v princípe dobrú vôľu brániť morálne práva všetkých ľudí v kontexte princípu univerzalizácie
2. univerzálna – táto etika je v stave prijať objektívne (nestranné) stanovisko postkonvencionálnej úrovne rozvoja morálneho vedomia. Dospelý jedinec je schopný postaviť sa k morálke skupín a spoločnosti a prehodnotiť ju v súvislosti so všeobecne platnými normami a princípmi.
3. formálnosť – nepredpokladá nijaké kultúrne alebo subjektívne hodnotové presvedčenia, vysvetľuje len základnú regulatívnu ideu, vo svetle ktorej má nasledovať argumentatívne zdôvodnenie, kritika platných nárokov v praxi.

Znaky súčasnej etiky:

Za najvyššiu požiadavku pokladá slúžit božej vôli (krestanstvo, islam). Základnú ideu takejto normatívnej etiky formuluje už Platón v dialógu Eutyfron: Je niečo morálne správne (zbožné), pretože to ponúkol Boh (autorita ako základ oprávnenia), alebo to ponúkol Boh, pretože je to morálne správne (Boh ako obsah morálky)

1