;MANAŽMENT
– VEDA, TEÓRIA A PRAX
Významy
pojmu manažment:
Manažment
ako praktická činnosť: predstavuje
druh práce alebo sústavu aktivít, ktoré manažéri vykonávajú
na dosiahnutie cieľa.
Manažment
ako vedná disciplína: predstavuje
naakumulovaný a logicky usporiadaný súbor poznatkov o princípoch,
metódach a postupoch riadenia.
Manažment
ako skupina ľudí: predstavuje
označenie ľudí, ktorých poslaním je plniť manažérske funkcie.
Definície
manažmentu:
Koontz-
Weihrich:
„Manažment
je proces
tvorby a udržovania prostredia, v ktorom jednotlivci pracujú
spoločne v skupinách a účinne dosahujú vybrané ciele.“
Donnelly:
„Manažment
je proces koordinovania činností skupiny pracovníkov, realizovaný
jednotlivcom alebo skupinou ľudí za účelom dosiahnutia určitých
výsledkov, ktoré nie je možné dosiahnuť individuálnou prácou.“
Manažment
= efektívne a
účelné využívanie zdrojov na dosiahnutie výsledkov.
Manažment
= robiť veci
prostredníctvom iných ľudí.
Manažment
= umenie presne
vedieť, čo treba urobiť, a ako to urobiť najlepším spôsobom.
Podstata
manažmentu:
Manažment
ako vedná disciplína = naakumulovaný
a logicky usporiadaný súbor poznatkov o princípoch, metódach a
postupoch riadenia organizácií, ktoré sú vypracované na základe
empírie a výsledkov iných vied.
Definovanie
základných pojmov:
Podnik,
Funkcie podniku, Podnik ako systém, Systém riadenia podniku, Zložky
systému riadenia
PODNIK:
- samostatný subjekt podnikateľskej činnosti
- vykonáva svoju činnosť pravidelne, pod svojím obchodným názvom, na vlastnú zodpovednosť
- hospodári na vlastný účet
- snaží sa dosiahnuť zisk.
FUNKCIE
PODNIKU:
a)
základné:
- výrobná,
- odbytová,
- zásobovacia,
- ochranná, ...
b)
vedľajšie:
- výskum nových výrobkov,
- vývoj technologických postupov,
- vývoj výrobných zariadení,
- opravárenská činnosť, ...
PODNIK
AKO SYSTÉM:
Vstupy
(normy,
predpisy, materiál, energie, pracovná sila...)
prostredie podnik
Výstupy
(výrobky,
služby)
SYSTÉM
RIADENIA PODNIKU:
- jednota riadiaceho a riadeného systému
Riadiaci
systém (systém riadenia):
- jeho úlohou je vykonávať riadenie riadeného systému podniku
- základným prvkom sú ľudia – usmerňujú, pôsobia na riadený systém
Riadený
systém (objekt riadenia):
- systém, ktorý je riadený, usmerňovaný riadiacim systémom
- základným prvkom sú ľudia – vykonávajú činnosti dané riadiacim systémom
ZLOŽKY
SYSTÉMU RIADENIA:
- riadiace činnosti
- metódy riadenia
- nástroje riadenia
- technické prostriedky riadenia
Vývoj
manažmentu:
Začiatok
19. stor.:
-
nezáujem
o skúmanie a rozpracovanie (teoretické) otázok riadenia
-
objektívne podmienky (charakter a rozvoj výroby, malá
koncentrácia výroby, voľná konkurencia, ...)
-
rozšírený názor, že riadenie je umenie, ktoré závisí od
jednotlivých osôb a neexistujú v ňom zákonitosti
Vývoj
kapitalizmu:
-
rast zložitosti a tým významu riadenia
Priemyselná
revolúcia (2/2 19. stor.):
-
začiatky skúmania manažmentu
Koniec
19. stor.:
-
nevyhnutnosť prechodu od empírie k vede
-
rast záujmu o rozpracovanie teoretických a praktických
otázok riadenia
-
prví „pionieri“ – praktici, usilujúci sa o vedeckosť
riadenia (ASME, Taylor, Fayol)
20.-te
roky 20.- teho stor.:
-
význam psychológie a sociológie v manažmente
Po
2. svetovej vojne:
-
výrazný
rast záujmu o vedecké skúmanie manažmentu
celosvetová konkurencia, kybernetika (Wiener),
všeobecná
teória systémov (Bertalanfy)
-
veľký záujem o manažment
– džungla
(Koontz)
Manažment
a spoločnosť:
Manažérov,
podniky a ich okolie ovplyvňujú:
- Vnútorné faktory
- Vonkajšie faktory
- priame
- nepriame
ŠKOLY
MANAŽMENTU
Školy
manažmentu:
- Klasická (tradičná) teória manažmentu
- Behavioristická (neoklasická) teória manažmentu
- Moderná teória manažmentu
- Pragmatický prístup k manažmentu
Klasická
škola manažmentu:
Charakteristika
-
nestarali sa o človeka, vnímali ho ako živý stroj
-
posudzujú organizácie ako uzatvorený systém
Hlavné
smery
-
„Vedecké riadenie“ (tzv. taylorizmus)
-
Procesný prístup k riadeniu
-
Byrokratický prístup
VEDECKÉ
RIADENIE
(tzv. „taylorizmus):
Charakteristika
- zameranie na racionálnu prípravu a výkon výrobných a obslužných procesov na najnižších úrovniach podniku (pracovné miesto, dielňa)
Hlavní
predstavitelia
Frederik
Winslow TAYLOR (1856 – 1915)
Henry
L. GANTT (1861 – 1919)
Frank
B. GILBRETH (1868 – 1924)
Henry
FORD (1863 – 1947)
Tomáš
BAŤA (1876 – 1932)
Frederik
Winslow TAYLOR:
- zaviedol: normovanie práce, materiálnu motiváciu
- 4 prínosy:
1.
vytvoril vedu o riadení
2.
vedecký výber a výcvik pracovníkov
3.
dosiahnutie harmónie spolupráce medzi vedúcimi a robotníkmi
4.
rozdelenie práce a zodpovednosti medzi vedenie a robotníkov
Henry
Laurence GANTT:
-
vyvinul grafické metódy (Gantové diagramy)
-
zaviedol vyplácanie prémii
Henry
FORD:
-
centralizovaná
hromadná výroba a decentralizovaný predaj, prúdová výroba na
linke, systém starostlivosti o zákazníka
-
inovácie v organizácii a riadení priemyselnej veľkovýroby, tzv.
„fordizmus“. Ide
najmä o:
a)
hromadnosť,
b)
technická normalizácia,
c)
pásová výroba.
Tomáš
BAŤA:
Hlavné
princípy Baťovho systému riadenia:
-
Osobná zodpovednosť za vykonanú prácu
-
Pocit hrdosti a príslušnosti k podniku
-
Samospráva a účasť pracovníkov na zisku podniku
-
Pozornosť ku mladej generácii a permanentné vzdelávanie
-
Nákup základných surovín priamo od výrobcu, keď to bolo cenovo
najvýhodnejšie
-
Predaj vo vlastných predajniach
-
Vedúce posty – vlastní „odchovanci“
Baťove
plánovanie:
Základ
– polročné plány (zima, leto); polročný plán – týždenný
plán – denný plán
-
denný plán predpisoval plánovaný denný objem výroby dielne
-
pracovný rok 253 pracovných dní = 253 denných plánov
-
výsledok – prepojenie výroby a predaja
Baťová
cenotvorba:
Cieľ:
cena nižšia ako konkurenčná
-
stanovená cena bola taká nízka, aby bol zisk z predaja pri 1 páre
malý a uspokojivý pri veľkých 100 tisícových sériách
Baťovské
ceny:
- všetky čísla označujúce cenu obuvi deviatkou Þ podvedome je tovar lacnejší
PROCESNÝ
PRÍSTUP K RIADENIU:
Charakteristika
-
skúmanie podniku tak z hľadiska objektu jeho riadenia, ako aj z
hľadiska činností vykonávaných subjektom riadenia (manažérom)
-
vypracovanie hlavných manažérskych funkcií tvoriacich obsah
manažmentu
-
hlavný predstaviteľ Henry
FAYOL a jeho:
a)
orientácia na človeka ako subjekt riadenia
b)
riadenie firmy ako celku a formulovanie princípov
BYROKRATICKÝ
PRÍSTUP:
Charakteristika
- dôraz na existenciu presne určenej formálnej organizácie, pri ktorej je jednoznačne určená hierarchia právomoci a spôsob fungovania
- hlavný predstaviteľ Max WEBER a jeho:
- vypracovanie „Teórie byrokratického riadenia“
- vytvorenie tzv. ideálnej administratívnej organizácie
Závery
klasickej školy manažmentu:
-
treba vylúčiť iracionálne prvky (radosť, zlosť)
-
formálne vzťahy
-
efektivita Þ prispôsobenie členov definovaným úlohám
-
motivácia Þ finančné stimuly
-
presná špecifikácia prác Þ vyhýbanie sa chybám
-
kontrola
-
úzka špecializácia Þ vyššia produktivita
-
potreba pravidiel a vedenie nadriadenými
-
zdrojom prikazovacej moci je vrcholové vedenie
Kritika
klasickej školy manažmentu:
-
absolutizácia formálnej štruktúry organizácie
-
neosobné chápanie organizácie ako mechanického aparátu
fungujúceho podľa predpisov
-
posudzovanie organizácie ako uzatvoreného systému
ŠKOLY
MANAŽMENTU
Škola
medziľudských vzťahov (behavioristická):
-
kritika „Klasickej školy manažmentu“
-
prudký rozvoj v období pred 2. sv. vojnou
-
zdôrazňovanie psychologicko-sociálnej stránky organizácie
-
pozornosť venovaná predovšetkým ľudskému komponentu
-
manažment obohatila o psychologické správanie ľudí
Základné
princípy:
-
organizácia nie je iba technický a ekonomický, ale aj sociálny
systém
-
jednotlivca motivujú nie len ekonomické stimuly, ale aj rôzne
sociálne a psychologické faktory
-
produktivita práce súvisí so spokojnosťou pracovníkov
-
dominantné miesto patrí neformálnym pracovným skupinám
-
zdôrazňovanie skôr demokratických ako autoritatívnych štýlov
vedenia ľudí
-
riadenie vyžaduje , aby vedúci mali nielen odbornú spôsobilosť,
ale aj sociálne schopnosti
-vytvorenie
efektívnych komunikačných kanálov medzi rozličnými úrovňami
hierarchie
Hlavní
predstavitelia:
Mary
Parker FOLLETOVÁ
Chester
BARNARD
Elton
MAYO
Abraham
MASLOW
Douglas
Mc GREGOR
Mary
Parker FOLLETOVÁ:
- ako prvá zdôvodnila
nevyhnutnosť riadenia z hľadiska psychologických aspektov- pozornosť venovala otázkam konfliktov
- manažéri a robotníci by sa mali pokladať za partnerov – za súčasť spoločnej skupiny
Chester
BARNARD:
-
zaoberal sa otázkami motivácie ľudí
-
4 motívy vplývajúce na ľudí:
1.
materiálne
2.
nemateriálene
3.
pracovné podmienky
4.
duševné
Elton
MAYO:
- otec teórie medziľudských
vzťahov- výskum v Hawthorne spoločnosti Western Electric Company Þ Výsledok: dokázal neopodstatnenosť základných princípov klasickej teórie manažmentu; rozhodujúci vplyv na rast produktivity práce robotníka nemajú hmotné, ale psychologické a sociálne faktory (pozitívne vzájomné vzťahy v skupine)
Abraham
MASLOW:
- chápe človeka ako organizmus, snažiaci sa uspokojiť ľudské potreby
Vymedzil
2 princípy motivácie:
- každý človek v pracovnom procese je motivovaný uspokojovaním neuspokojených potrieb
- existuje určitá hierarchia týchto potrieb
Maslowová
hierarchia potrieb: (Fyziologické
potreby sú na dne pyramídy)
1.
Fyziologické potreby; 2. Potreba istoty a bezpečia – životné
potreby
3.
Potreba spolupatričnosti – potreba vzťahov
4.
Potreba uznania; 5. Potreba seberalizácie – potreby osobného
rozvoja
Douglas
McGRAGOR:
- zaoberal sa motiváciou a
vedením ľudí- vypracoval „Teórie X a Y“ (rozdelil ľudí do 2 extrémnych skupín , ktoré označil ako X a Y, pričom každá skupina ľudí daného typu má určité vlastnosti a podľa toho je potrebné použiť daný štýl vedenia)
Teória X: je odvodená od Taylora, tvrdí, že ľudí motivujú peniaze a príkazy manažéra
TeóriaY: optimistická teória, vychádza z teórií Eltona Maya
Moderná
škola manažmentu:
-
nadobudnutie interdisciplinárneho charakteru
Charakteristika
-
technický rozvoj a konštruovanie počítačov
-
vznik teórie systémov a kybernetiky
-
snaha uplatňovať v manažmente metódy operačnej analýzy
Hlavné
smery:
- Rozhodovací – podstatou riadenia je rozhodovanie
Herbert
SIMON:
-
chápal organizáciu ako systému, v ktorom sú ľudia „mechanizmami
robiacimi rozhodnutia“
-
použitie matematických metód a výpočtovej techniky v rozhodovaní
-
Rozlišuje 2 druhy rozhodovania:
a)
programovateľné
b)
neprogramovateľné
2.
Matematický
-
riadenie ako systém matematických modelov
-
využívanie matematiky,
operačnej analýzy, operačného výskumu
na rozhodovanie manažéra
C.
W. CHURCHMAN:
-
predstaviteľ operačnej analýzy
-
sústredenie sa na vypracovanie matematických modelov pre
najčastejšie sa vyskytujúce úlohy
v riadení podniku
v riadení podniku
- Systémový
- javy sú chápané komplexne v ich vnútorných i vonkajších súvislostiach
- vznik „Všeobecnej teórie systémov a kybernetiky“
Ludwig
von BERTALANFFY:
- „Všeobecná teória systémov“ = zobrazenie sveta ako množiny systémov a procesov v nich
Norbert
WIENER
-
zakladateľ kybernetiky
-
analógia medzi činnosťou strojov a nervovou sústavou
Pragmatická
škola manažmentu:
- rozšírená v americkom
manažmente- analýza, zhodnotenie a zovšeobecnenie kladných i záporných skúseností manažérskej praxe
- zmes názorov a odporúčaní, odvodených z praxe riadenia
- Prínos: vypracovať a na základe praktických skúseností formulovať odporúčania pre manažérske činnosti
Peter
Ferdinand DRUCKER:
-
prvý formuloval koncepciu manažmentu ako umenia
-
Manažéri musia vykonávať tieto základné činnosti:
-
určenie cieľov
-
organizačné
činnosti
-
motivácia a
komunikácia
-
kontrola a
hodnotenie
-
zabezpečenie kvalifikačného rastu pracovníkov
-
dôraz na význam tímovej práce pre riadenie
-
nevyhnutnosť väzieb stratégie a organizačnej štruktúry riadenia
-
riešenie vzťahu centralizácie a decentralizácie
-
rozpracovaná koncepcia „Riadenie podľa cieľov“ (MBO –
Management By Objectives), tzn. aby bol cieľ stanovený správne.
Podstata:
Vrcholové
riadenie podniku formuluje dlhodobé strategické ciele, o ktorých
informuje pracovníkov – nižší stupeň.
- zaviedol pojmy: „knowledge
workers“ (pracovníci založení na znalostiach) „management by
objectives“ (riadenie podľa cieľov)Kenichi OHMAE
strategické myslenie sa má sústrediť najmä na 3C
customers (zákazníci) – nájsť, získať a udržať si vhodných zákazníkov a dbať o ich priazeň a obľubu
competitors (konkurenti) – dôležité je dokonale poznať konkurenciu, nájsť ich silné aj slabé stránky a vedieť to využiť na získanie strategických výhod
company (vlastný podnik) – poznatky o zákazníkoch a konkurencii použiť na rozvoj podniku
Thomas J. PETERS a Robert H. WATERMAN
Výskum:
- 62 svetových podnikov (IBM, HP, General Motors, McDonald)
- 6 ukazovateľov: kritérium dlhodobého rastu firmy (rast aktív, rast kmeňových akcií, pomer hodnoty trhových a účtovných pohľadávok); kritérium návratnosti vloženého kapitálu (priemerný čistý príjem z celkového kapitálu, priemerný zisk
z akcií, priemerný zisk z predaja)
Vypracovali 8 charakteristických znakov (vlastností) vynikajúcich a inovujúcich podnikov:
- Zameranie na aktívne
konanie
- Blízke spojenie so
zákazníkom
- Autonómnosť a
podnikavosť
- Zvyšovanie produktivity
práce prostredníctvom ľudí
- Držanie sa činností,
pri ktorých vznikajú hodnoty firmy
- Držanie sa toho, čo
firma pozná a vie
- Jednoduchá organizačná
štruktúra a malý riadiaci aparát firmy
- Simultánne spojenie
centralizovaného decentralizovaného riadenia
MANAŽÉRSKE
FUNKCIE – ROZHODOVANIE
Funkcie
manažmentu:
-
analýza manažmentu ako procesu postupne v čase sa striedajúcich
etáp (cyklus riadenia),
-
typické skupiny činností vedúceho pracovníka v procese jeho
práce,
-
relatívne oddelené, ale ucelené časti pracovnej činnosti v
riadení,
1.
Plánovanie
2.
Organizovanie
3.
Zabezpečenie a udržanie personálu
4.
Vedenie ľudí
5.
Kontrolovanie (Klasifikácia
manažérskych funkcií podľa Koontza)
Podstata
a význam rozhodovania:
„Na jednej strane je
rozhodovanie tým najfantastickejším prejavom biologickej aktivity,
na druhej strane niektoré jeho dôsledky napĺňajú hrôzou celé
ľudstvo.“
(C. West CHURCHMAN)-výber alternatívneho priebehu činností
- „činnosť, ktorá určuje a analyzuje problém ako predmet riešenia, určuje možné varianty riešenia a podľa určitého kritéria vyberá najvýhodnejší spôsob riešenia problému“
Znaky
rozhodovania:
-
existuje možnosť výberu,
-
výber riešenia je vedomý,
-
výber je cieľavedomý,
-
výber riešenia sa uskutočňuje podľa určitých kritérií,
-
výber sa končí konaním.
Klasifikácia
rozhodovacích procesov:
I. Podmienky rozhodovania
(informovanosť
v rozhodovacom procese). Informácie o 3 základných
prvkoch rozhodovania:- alternatívy
(možné voľby pri rozhodovaní)
- stavy okolia
(súbor situácií, resp. vonkajších vplyvov, ktoré môžu
nastať a ovplyvňujú problém)
- úžitkovosť
alternatív pri jednotlivých stavoch okolia
1.
rozhodovanie v podmienkach istoty
2.
rozhodovanie v podmienkach neistoty (rizika)
3.
rozhodovanie v podmienkach neurčitosti
II.
Postup rozhodovania:
- Programové rozhodovanie
-
problémy rozhodovania, pre ktoré je známy program (jednoznačne
určený postup ) riešenia
-
opakujúce sa a rutinné problémy
-
nižšie riadiace úrovne
2.
Neprogramové rozhodovanie
-
riešenie nového rozhodovacieho problému, ktorý nie je vyjadrený
presným modelom postupu => tvorivosť
III.
Závažnosť a zložitosť rozhodovacích procesov:
- Strategické rozhodovanie
- formulácia cieľov a postupov na dosiahnutie cieľov
- najdôležitejšie rozhodnutia
- organizácia ako celok
- dlhšie obdobie
- Taktické rozhodovanie
- účinnosť prostriedkov v danej etape
- situácia blízkej budúcnosti
- Operatívne rozhodovanie
- bežné rozhodnutia s krátkodobým dosahom, orientované na plnenie taktických rozhodnutí do 1 roku (plány na deň, zmenu, ......)
IV.
Subjekt rozhodovania:
- Individuálne rozhodovanie
- potreba rýchleho rozhodnutia
- jednoduché problémy
- individuálna zodpovednosť
- subjektivizmus
- Kolektívne rozhodovanie
-
zložité problémy
-
kolektívna zodpovednosť
-
synergický efekt
Proces
rozhodovania:
- Identifikácia problému
- Stanovenie alternatívnych postupov
- podmienky určitosti
- podmienky rizika
- podmienky neurčitosti
- Hodnotenie alternatívnych riešení (odvíja sa od „podmienky rizika“)
- Výber alternatívy
- Implementácia rozhodnutia
- Kontrola a vyhodnotenie
Metódy
rozhodovania:
- Empirické
- Matematicko-štatistické
- Heuristické
PLÁNOVANIE
Obsah
a podstata plánovania:
-
východisková funkcia
-
projektovanie budúceho stavu
-
plánovanie na rôznych stupňoch riadenia
Plánovanie
= stanovenie
budúcich cieľov a vhodných
prostriedkov na ich dosiahnutie.
Zahŕňa
činnosti:
- Príprava
- Tvorba
- Implementácia
Význam
plánovania:
-
určuje ciele, činnosti a zdroje,
-
umožňuje identifikáciu budúcich príležitostí,
-
určuje rozsah úloh,
-
zjednocuje úsilie manažérov,
-
umožňuje rozvíjať intelektuálnu aktivitu manažérov,
-
rozvíja schopnosť uvažovať o súčasnosti.
Prvky
plánovania:
Ciele
- špecifické
budúce stavy, ktoré majú byť dosiahnuté
Akcie
- prostriedky
alebo činnosti, ktoré pomáhajú dosiahnuť stanovené ciele
Zdroj
- obmedzenia,
ktoré musí manažér pri plánovaní akcií brať do úvahy
Implementácia
- určenie
pracovníkov a ich úloh, ktoré sú zamerané na realizáciu plánu
Proces
plánovania:
Analytický
proces – zvažovanie
východísk; analýza možností; analýza príležitostí
Iteračný
proces – postupné
overovanie; vracanie sa k východiskám; ujasňovanie cieľov
v novej situácii
Sociálny
proces – komunikácia;
zjednocovanie; koordinácia
Kroky
plánovania:
-
definovanie cieľov
-
generovanie a vyhodnotenie možností
-
identifikácia činností
-
zoradenie činností, návrh postupov
-
identifikácia a spôsob zaistenia zdrojov
-
vyhodnotenie návrhu plánu
-
príprava plánu opatrení a harmonogramov
-
monitorovanie a kontrola
Druhy
plánovania a plánov:
A)
Podľa časového hľadiska
dlhodobé
(strategické)
- východisko činnosti podnikov
- viac ako 5 rokov
strednodobé
- most medzi strategickým a každodenným plánovaním
- časový horizont: 1 - 3 roky
krátkodobé
- špecifické úlohy
- menej ako 1 rok
B)
Podľa objektov riadenia
celkové
- plánovanie podniku ako celku
čiastkové
- plánovanie jeho jednotlivých častí
C)
Podľa hľadísk
funkčné
- súvisí s procesom riadenia
inštitucionálne
- súvisí s organizačnou štruktúrou riadenia
Metódy
plánovania:
-
nástroj stanovenia budúceho stavu podniku
Klasifikácia
metód:
Metódy
expertného odhadu (úsudok,
odhad, intuícia)
- odhad vedúceho
- dotazníková metóda
- brainstorming
- metóda DELPHI
Štatistické
metódy
- indexová metóda
- metóda extrapolácie trendu
- metódy štatistickej analýzy
ORGANIZOVANIE
Význam
pojmu organizácia:
-
organizácia ako objekt,
-
organizácia ako vlastnosť objektu,
-
organizácia ako vnútorné usporiadanie objektu.
Podstata,
funkcie a obsah organizovania:
Podstata
– organizovanie
je proces rozdelenia celkovej úlohy podniku na jednotlivé činnosti
a ich opätovné spojenie do útvarov
Poslanie
organizovania - stanoviť
úlohy ľudí, ktorí vo vymedzenej oblasti práce a v čase
zabezpečujú potrebné činnosti v záujme plnenia cieľov
Obsah
organizovania
- identifikácia činností
potrebných na zabezpečenie plnenia cieľov,- priradenie príslušných činností jednotlivým vykonávateľom pri zabezpečení racionálnej deľby práce,
- zoskupenie vymedzených činností do celkov (útvarov) a priradenie k nim príslušných manažérov,
- stanovenie úloh, právomoci a zodpovednosti jednotlivcom a útvarom,
- zabezpečenie koordinácie činností ľudí a útvarov smerujúcej k realizácii plánovaných cieľov.
Obsahové
zameranie procesu organizovania
Objectives
(ciele)
Specialization
(špecializácia)
Coordination
(koordinácia)
Authority
(právomoc)
Responsibility
(zodpovednosť)
Úlohou
organizovania je zabezpečiť stanovené ciele
pomocou špecializácie
a následnej koordinácie
činností a ľudí prostredníctvom vymedzenia ich právomoci
a zodpovednosti.
Organizačná
štruktúra riadenia podnikov
(charakteristiky, klasifikácia)
=
množina prvkov (štruktúrnych jednotiek) a vzťahov medzi nimi
Hlavné
stránky (charakteristiky) OŠR
- Konfigurácia (tvar) a členitosť
- Spôsob organizačného členenia
- Deľba rozhodovacej právomoci
- Druhy útvarov a usporiadanie vzťahov
- Formalizácia
Členenie
OŠR podľa druhov útvarov a vzťahov medzi nimi
- Líniová OŠR – iba líniové útvary
Výhoda:
zásada jediného vedúceho
Nevýhoda:
zaťaženie líniových vedúcich
- Štábna OŠR
- diferenciácia odborných funkcií riadenia (špecializované odborné útvary)
- riadiace pôsobenie prichádza od viacerých pracovníkov
Výhoda:
uplatnenie deľby a špecializácie riadiacej práce
Nevýhoda:
rozpor so zásadou jediného vedúceho
- Kombinovaná OŠR
- líniovo-štábna OŠR
Výhoda:
uplatnenie špecializácie a odbornosti v riadení odbremenenie
líniových vedúcich
Nevýhoda:
nadmerné zväčšenie štábneho aparátu sťažuje pružné
riešenie úloh
- cieľovo - programová OŠR
- dôraz na integráciu rozličných druhov činností potrebných na splnenie určitej komplexnej úloh (projektu)
Projektová
OŠR
- z OŠR sa vyčlení pre účely projektov osobitná projektová zložka zložená zo špeciálnych projektových skupín
- vedúci projektu preberá komplexnú zodpovednosť za projekt
- riešenie náročných komplexných jednorázových úloh, ktoré sú časovo obmedzené (rozsiahle inovačné projekty, veľké investičné celky, zložité a rozsiahle výskumné úlohy)
Maticová
OŠR
- zjednotenie úsilia
rozličných odborníkov na riešení určitej úlohy (projektu) ich
sústredením do tímu ako dočasnej a pružnej organizačnej formy- dvojitá podriadenosť
- úlohy pre podnik mimoriadne dôležité, rozsiahle, s trvalejším charakterom a sú náročné na centrálnu starostlivosť
- veľké podniky s rozsiahlymi inovačnými programami
Princípy
tvorba OŠR:
-
princíp podriadenosti organizačnej štruktúry riadenia cieľom
podniku,
-
princíp efektívnosti,
-
princíp adaptívnosti,
-
princíp oddelenia strategických funkcií riadenia od operatívnych,
-
princíp minimalizácie počtu stupňov riadenia,
-
princíp optimálneho rozpätia riadenia.
PERSONÁLNE
ZABEZPEČENIE
- obsadzovanie pozícií v organizačnej štruktúre a udržiavanie ich obsadenia
Zabezpečenie
personálu súvisí s:
-
predvídaním, resp. plánovaním potrebného počtu pracovníkov na
jednotlivé pracovné miesta,
-
získavaním pracovníkov
-
výberom pracovníkov,
-
rozmiestňovaním a adaptáciou pracovníkov.
K udržaniu
personálu patria aktivity spojené s:
-
rozvojom a vzdelávaním pracovníkov,
-
hodnotením úrovne pracovného výkonu,
-
odmeňovaním a motivovaním.
Faktory
ovplyvňujúce PZ:
- Interné
- ciele a úlohy podniku
- OŠR
- kategórie pracovníkov
- disponibilita a potreba manažérov v podniku
- Externé
- úroveň vzdelania
- prevažujúce postoje v spoločnosti
- zákony, predpisy
- ekonomické podmienky
- disponibilita a potreba manažérov mimo podnik
Systémový
prístup k PZ:
- analýza požiadaviek na danú
pozíciu (popisy práce)- identifikácia pracovných požiadaviek (vedomosti, schopnosti, postoje)
- získavanie manažérov („lákanie“ manažérov , aby obsadili pozície v OŠR, dvojsmerná informačná výmena)
- výber uchádzača najlepšie spĺňajúceho požiadavky na danú pozíciu
Personálne
činnosti v kompetencii líniových manažérov:
- zásady vedenia ľudí
- plánovanie potreby personálu Rozhodujú manažéri PeM po konzultácii s líniovými manažérmi
- hodnotenie pracovníkov
- vzdelávanie a rozvoj pracovníkov
- sociálne služby Rozhodujú manažéri PeM za spoluúčasti líniových manažérov
- rozmiestňovanie pracovníkov
- rozvoj kvalifikácie Rozhodujú líniový manažéri za spoluúčasti manažérov PeM
- prepúšťanie pracovníkov
- príjmacie pohovoru
- popis pracovných činností Rozhodujú línioví manažéri po konzultácii s manažérmi PeM
- BOZP, PO
- štruktúra pracovných miest
- deľba práce na pracovisku V plnom rozsahu rozhodujú línioví manažéri
- normovanie práce
VEDENIE
ĽUDÍ
Podstata
a funkcie vedenia ľudí:
-
bezprostredné ovplyvňovanie vedomia a pracovného správania
zamestnancov
Cieľ:
ovplyvňovanie
pracovnej ochoty zamestnancov,
aby čo
najefektívnejšie dosahovali stanovené ciele
Základné
funkcie:
- podnecovanie a stimulovanie,
- regulovanie a usmerňovanie,
- informovanie a inštruovanie,
- podpora,
- hodnotenie
Vedenie
ľudí – ovplyvňovanie:
- úsilie manažérov usmerniť správanie ľudí
Na
základe čoho môže manažér ovplyvňovať zamestnancov alebo
pracovné skupiny?
MOC
- schopnosť
meniť alebo ovplyvňovať názory alebo správanie ľudí
- Donucovacia – založená na strachu (trest – prideliť nepríjemnú prácu alebo postavenie; spôsobiť že práca bude náročná)
- Odmeňovacia – opak donucovacej (odmena –zvýšiť platy, poskytnúť zvláštne výhody; ovplyvniť povýšenie)
- Zákonná – vyplýva z postavenia (spôsobiť aby podriadený mal pocit povinnosti niečo urobiť; dať pocit zodpovednosti za splnené úlohy)
- Odborná – človek, ktorý má skúsenosti, zručnosti a vedomosti (poskytnúť dobré technické nápady, radu; podeliť sa o svoje významne skúsenosti a znalosti)
- Priradená – zamestnanci sa stotožňujú s vodcom (spôsobiť, sa podriadený cítil vážne; spôsobiť, aby mal pocit, že sa osvedčil; spôsobiť, aby sa cítil dôležitý)
PRÁVOMOC
– užší
pojem; vyplýva z funkčného miesta
Štýl
vedenia ľudí:
-
spôsob ako manažér pristupuje k svojim podriadeným
Súbor
postupov, metód
a prostriedkov využívaných manažérmi pri
ovplyvňovaní,
získavaní
zamestnancov
pre určité
aktivity
alebo
správanie.
Prístupy
k vedeniu ľudí:
- Model správania – McGregor „Teória X a Teória Y“
- Štýl vedenia založený na využívaní právomoci
- Štýly vedenia orientované na úlohu a na vzťahy
Štýl
vedenia je ovplyvňovaný viacerými skutočnosťami:
- individuálnymi danosťami a schopnosťami manažéra,
- pracovným kolektívom, resp. jednotlivými zamestnancami a ich charakteristikami a správaním,
- charakterom pracovných úloh,
- situáciou v podniku.
MODEL
SPRÁVANIA
-
dva predpoklady na správanie sa ľudí na základe ich povahy
-
odvodený vzťah manažérov k ostatným
-
X a Y – v
záujme zachovania neutrality
Protikladné
súbory charakteristík:
- Teória X je pesimistická, statická, strnulá
- Teória Y je dynamická, optimistická, pružná
Všeobecné
charakteristiky , povaha ľudí v práci:
Teória
X
|
Teória
Y
|
-
prirodzení odpor k práci
-
vyhýbanie sa práci, lenivosť
-
nechápaví a egocentrickí
-
chcú byť riadení
-
radi sa poddávajú autorite
-
vyhýbajú sa zodpovednosti
-
prirodzene sa bránia zmenám
|
-
potreba robiť zmysluplnú prácu
-
fyzické a psychické úsilie tak samozrejmé ako je
odpočinok
-
múdri a tvoriví
-
schopní sa sami riadiť a kontrolovať
-
chcú robiť dobrú prácu a byť lojálni
-
radi preberajú zodpovednosť
-
chcú mať slovo pri rozhodovaní
-
podnecujú ich výzvy, zmeny
-
vyhľadávajú príležitosť učiť sa
|
Základné
manažérske praktiky:
Teória
X
|
Teória
Y
|
-
k ľuďom ako ku strojom
-
dávajú podrobné pokyny čo urobiť a ako robiť prácu
-
dôsledne kontrolujú činnosti podriadených, všetko sledujú
-
chyby a nedostatky trestajú, hľadajú vinníkov
-
1. miesto plat a pracovná istota
-
nepýtajú sa na názory svojich podriadených, nediskutujú
|
-
podriadeným
dôverujú a pokúšajú sa učiť z chýb
-
ľuďom
dovolia robiť svoju robotu, nechávajú ľudí vybrať si ako
prácu spravia
-
snažia sa
ľudí viesť k samostatnosti
-
sú zdvorilí a rešpektujú práva jednotlivca
-
vyhľadávajú nápady pre zmenu a zlepšenie od každého
-
hľadajú nové spôsoby ako urobiť prácu zaujímavejšou
|
ŠTYLY
VEDENIA ĽUDI ZALOŽENÉ NA VYUŽÍVANÍ PRÁVOMOCI
autoritatívny,
resp. autokratický štýl,demokratický, resp. konzultatívny štýl a participatívny štýl,
liberálny, resp. voľný štýl (laissez-faire).
Autoritatívny
štýl
-
rozhodovanie považuje iba za svoju doménu,
-
striktne zadáva úlohy a príkazy,
-
pravidelne a často kontroluje ich plnenie,
-
na motiváciu využíva svoje postavenie, diferencované odmeňovanie,
o ktorom rozhoduje a postih pracovníkov
Zamestnanci
pod vedením autoritatívneho manažéra podávajú výkon iba
pod tlakom
Výhody:
-
vysoká kvalita práce.
Nevýhody:
-
nízka kvalita práce
-
nízka iniciatíva,
-
viazne komunikácia,
-
častá fluktuácia
Optimálne
použitie:
-
v krízových situáciách,
-
čas,
-
pri riadení neskúsených ľudí.
Konzultatívny
štýl
- špecifikuje inštrukcie čo,
kedy a ako urobiť,- dozeranie v hlavných fázach plnenia úlohy,
- podpora podriadených prostredníctvom vysvetlenia, prečo je potrené realizovať úlohu,
- pri rozhodovaní manažér konzultuje s podriadeným.
Výhody:
- uvoľnenie pracovnej atmosféry,
- eliminácia tlaku voči manažérovi.
Nevýhody:
- príjem rád iba od „vybraných“ kolegov,
- zhoršenie atmosféry.
Optimálne použitie:
- pri budovaní sebadôvery
Participatívny
štýl
- obojsmerná komunikácia
medzi manažérom a podriadenými- všeobecné pokyny podriadeným týkajúce sa úlohy,
- málo času venovaného dohliadaniu na výkon, kontrola konečného výsledku,
- podpora podriadených povzbudzovaním a budovaním ich sebadôvery
- rozhodnutia sú prijímané spolu s podriadenými, avšak za výsledok zodpovedá manažér
Výhody:
- iniciatíva podriadených,
- veľmi kvalitné výsledky práce,
- spokojnosť so systémom práce a s medziľudskými vzťahmi
- nízka fluktuácia.
Nevýhody:
- ČAS
- v závislosti od zamestnanca a situácie,
- skúsení zamestnanci.
Liberálny
štýl
-
zriedkakedy využíva svoju moc,
-
vôbec, alebo iba zriedka ovplyvňuje chod kolektívu,
-
vo veľkej miere:
- sa spolieha na zamestnancov, že si sami stanovia svoje pracovné ciele,
- necháva samostatnosť aj vo voľbe prostriedkov a postupe realizácie pracovnej činnosti,
-
pomáha zabezpečiť zamestnancom styk s vonkajším prostredím
a zabezpečiť potrebné informácie.
Zamestnanci pod vedením
liberálneho manažéra môžu ísť vlastnou cestou.
Výhody:
-
vysoký stupeň sebarealizácie,
-
rozvoj.
Nevýhody:
-
nízka produktivita práce,
-
nespokojnosť ľudí,
-
konflikty, ktoré nikto nerieši,
-
chaos (nie vždy jasne stanovené ciele).
Optimálne
použitie:
- ľudia, ktorí sú kompetentní, ktorí podávajú dobrý výkon
Demokratický
štýl
-
akceptuje vedomosti a schopnosti svojich pracovníkov
a adekvátne ich využíva,
-
s pracovníkmi sa radí o navrhovaných postupoch, úlohách
a pod.,
-
starostlivo zvažuje názory svojich pracovníkov,
-
pracovníkov podrobne informuje,
-
koordinuje priebeh plnenia prác
-
konzultuje, pomáha pri plnení povinností,
-
dosiahnuté výsledky, resp. ich korekcie prerokuje s pracovníkmi,
-
motivácia nie je obmedzená iba odmenou a sankciami, využíva
širokú paletu i mimoekonomických motivátorov
Pracovníci
pod demokratickým vedením majú možnosť spolupodieľať sa na
rozhodovaní, sú iniciatívni.
MOTIVÁCIA
Podstata
motivácie:
Správanie
sa ľudí >
motívy (materiálne a duchovné) a miera ich naplnenia
Motív
> vnútorná pohnútka podnecujúca správanie človeka. Motív na
správanie nepôsobí izolovane, pôsobí súbor
motívov
Motívy
pracovného správania sa:
aktívne:
priamo
podnecujú pracovný výkon, napr. úspech
podporujúce:
vytvárajú
priestor pre aktívne motívy napr. priateľská pohoda na pracovisku
→ podpora sústredenia
potlačujúce:
odvádzajú od
práce , napr. oslava
Motivovanie
= vonkajšími
prostriedkami navodený proces motivácie
Motivácia
= najvýznamnejšia
funkcia (úloha) vedenia ľudí v podniku
Reťazec
nadväzných reakcií : pocit
potreby – vznik priania (cieľa)- vytvorenie napätia – vznik
aktivít, ktoré vedú k dosiahnutiu cieľa
Proces
motivácie:
- nástroj manažmentu na dosiahnutie želaného správania sa ľudí
Fázy:
POTREBY >
(Usmernenie) > SPRÁVANIE
> (Dosahovanie)
> CIEĽ > (Uspokojovanie) > POTREBY...
Neúspech
naplnenia cieľov:
aktivácia
– zvýšenie úsilia,
agresivita
– priama, nepriama,
rezignácia
– strata aktivity, utiahnutie sa, pracovník uniká do seba,
regresia
– racionalizácia,
substitúcia
– kompenzácia
Základné
typy pracovných motívov zamestnancov:
-
finančný motív
-
pracovný motív
-
spoločenský motív
-
kompetenčný motív
-
motív istoty
-
motív uznania
Motivačné
teórie:
Maslowova
teória potrieb v zamestnaní
- Plat, mzda, jedáleň, automaty na kávu, sociálne zariadenia, pracovné podmienky a pod.
- pracovná zmluva (jej garancia), záruka zdravotného, dôchodkového poistenia, záruka bezpečnosti práce, normy, predpisy, bývanie...
- medziľudské vzťahy, adaptačný program, oficiálne a neoficiálne stretnutia, dovolenky, tímová práca
- úcta, postavenie, prestíž, ocenenie výsledkov, delegovanie
- osobný rozvoj v práci, naplnenie pocitu životného poslania, meno firmy, zaujímavá práca, rozhodovanie...
Herzbergerová
dvojfaktorová teória
Motivátory
(satisfaktory)- faktory determinijúce pracovnú spokojnosť:
-
Výkon, úspech
-
Uznanie
-
Zaujímavá práca
-
Zodpovednosť
-
Postup
-
Významná práca – osobný rast
Hygienické
faktory
(frustrátory, faktory kontextu)- faktory determinijúce pracovnú
nespokojnosť:
-
Režim firmy, personálna politika, administratíva
-
Dozeranie na prácu
-
Vzťahy s nadriadenými
-
Pracovné podmienky
-
Zárobok
-
Postavenie medzi ľuďmi
-
Istota zamestnania
Motivačné
konflikty:
appetenčno
– appetenčný konflikt
appetenčno
– averzný konflikzt
averzno
– averzný konflikt
Tvorba
motivačného programu:
I.
Analýza motivačnej štruktúry potrieb pracovníkov
II.
Tvorba sústavy cieľov motivačného programu
III.
Realizácia motivačného programu
IV.
Zhodnotenie relevantnosti motivačného programu
KOMUNIKÁCIA
Charakteristika
komunikácie:
-
proces prenášania informácií od jednej osoby (skupiny
osôb) k
druhej osobe (skupine
osôb)
-
prenos vzájomného porozumenia pomocou symbolov
-
proces odovzdávania a prijímania informácií pri vzájomno styku
medzi ľuďmi
-
cesta, ktorou sa myšlienky, informácie, názory dostávajú z
miesta ich vzniku do cieľa
Komunikácia
= Sprevádza
výkon všetkých funkcií manažmentu, integruje ich do jedného
celku; prostriedok, ktorý spája ľudí v podniku, aby mohli
dosiahnuť spoločné ciele
Význam
komunikácie:
-
koordinovanie činnosti jednotlivých ľudí
-
zjednotenie činnosti podniku
-
ovplyvňovanie jednotlivcov a skupín
-
prostredníctvom spätnej väzby modifikovanie správania ľudí
-
dosahovanie efektívnych zmien
-
tvorba a dosahovanie čiastkových a celkových cieľov podniku
Poslanie
a funkcie komunikácie:
Interná
= komunikácia a
jej cieľ je orientovaný dovnútra podniku ( medzi zamestnancami
podniku)
Funkcie
internej komunikácie:
- Informačná – poskytovanie informácií jednotlivcom alebo skupinám
- Motivačná – k plneniu cieľov podniku
- Kontrolná – k získaniu spätnej väzby
- Emotívna – k vyjadreniu pocitov z naplnenia sociálnych potrieb
Externá
= spojenie podniku s vonkajším prostredím
Druhy
komunikácie:
Členenie
komunikácie:
Interpersonálna
Podniková
1.
Intrapersonálna
2.
Interpersonálna symetrická
3.
Interpersonálna asymetrická
4.
Interpersonálna prostredníctvom spojovacieho článku
5.
Prezentácia
6.
Mediácia (sprostredkovanie)
Proces
komunikácie:
Podnet
> myšlienka > Kódovanie > ( medzi Kódovaním a Príjmom
informácii nastáva šum; prenos správy) Prijem info >Dekódovanie
> Pochopenie (ako spätná väzba k myšlienke). Pritom
(podnet, myšlienka a kódovanie) sú Vysielače a (príjem,
dekódovanie a pochopenie) sú Prijímače.
Komunikačný
šum - čokoľvek,
čo narúša proces komunikácie, čo ho deformuje
Komunikačné
bariéry – (vytvorené odosielateľom, prijímateľom príp. oboma)
vznikajú v dôsledku individuálnych odlišností
Individuálne
odlišnosti a selektívne vnímanie sú príčinami mnohých ťažkostí
komunikácie, vytvárania
komunikačných bariér
Bariéry
v komunikácii
Bariéry
vychádzajúce z prostredia:
-
teplo, zima v miestnosti
-
tvrdá, mäkká stolička
-
osvetlenie miestnosti
-
prievan
-
zlá ventilácia; dusné alebo zafajčené prostredie
-
hluk (telefón)
-
dianie priťahujúce zrak (umývač okien)
-
pachy (závan parfému, dym z cigarety)
-
vyrušovanie
Lingvistické
bariéry (vysielač)
-
žargón alebo prílišná odbornosť
-
zložité súvetia, náročný slovník
-
prejav Þ rýchly; pomalý; monotónny, nevhodný tón hlasu, váhavé
spôsoby („mmm“)
-
zle zorganizovaný materiál
Psychologické
bariéry
-
vlastná úzkosť
-
hnev
-
frustrácia (neschopnosť povedať svoj názor)
-
predsudky
Fyziologické
bariéry (prijímač)
-
bolesť hlavy, únava
-
choroba, zlý zrak
-
sluchové postihnutie
Bariéry
vyplývajúce z vnímania:
-
rozdiely vyplývajúce zo sociálneho alebo kultúrneho zázemia
-
rôzne očakávania
-
vzhľad vysielača (otrhaný, mladší / starší než sa čakalo)
-
maniere, akcent
Bariéry
vyplývajúce z obsahu:
-
nezaujíma ho téma
-
vysielač hovorí príliš dlho
-
počuli sme to predtým
-
obsah je príliš ťažký/jednoduchý
Osobné
bariéry
-
zamestnaný vlastnými problémami
-
čaká na každú príležitosť k prerušeniu
-
nevypočuje vysielača – myslí na vlastnú odpoveď
Podniková
komunikácia:
Formálna
podniková komunikácia
Prebieha
po oficiálnych, formálnych cestách Þ zadanie inštrukcie od
vedúceho podriadenému až po počítačovú inštrukciu.
Vertikálna
- informácie prúdiace smerom nadol:
- špecifické pracovné smernice
- informácie slúžiace na pochopenie úlohy
- upresňujúce termíny, štandardy, pracovné postupy
- o politike podniku
- o dosahovaní cieľov podnikových, individuálnych
- spätná väzba ako výsledok formálneho hodnotenia výkonov pracovníkov
- informácie, ktoré majú vštepovať zmysel poslania organizácie
Vertikálna
- informácie prúdiace smerom nahor:
- o bariérach pri plnení úloh
- o pracovných problémoch
- námety na zlepšenie činnosti, zdokonaľovanie práce
- informácie o pocitoch pracovníkov, týkajúcich sa práce
Horizontálna,
resp. diagonálna
komunikácia plní tieto funkcie:
- koordinácia aktivít rozličných častí podniku
- použitie na spoločné riešenie problémov
- výmena informácií o pracovných aktivitách na tej istej úrovni
- presviedčanie ostatných pracovníkov na rovnakej úrovni
- poskytnutie priestoru na
otvorenú výmenu názorov a pocitov pracovníkov z rôznych častí
podniku
Neformálna
podniková komunikácia
Neprebieha
po oficiálnych, formálnych cestách Þ rozličné druhy
neformálnych inštrukcií.
Techniky
komunikácie:
Mäkká
cesta komunikácie
Dostatok času, pri rozhovore s
priateľským a analytickým typom, v rozhovore s osobami, ktoré sú
pre nás veľmi dôležité.
Techniky,
ktoré použijeme:
- milé („kvetnaté) úvodné prehlásenie
- na manipuláciu odpovedáme technikou otvorených otázok
- rozhovor vedieme pomocou otvorených otázok
- načúvame
Tvrdá
cesta komunikácie:
Nedostatok
času pri rozhovore, keď si chceme vytvoriť rešpekt.
Techniky,
ktoré použijeme:
- krátke (strohé) úvodné prehlásenie
- na manipuláciu odpovedáme technikou zatvorených otázok, alebo ho (ich) ignorujeme
- rozhovor vedieme pomocou zatvorených otázok
Pravidlá
komunikácie:
PRAVIDLO
50:50
Súčasťou
efektívnej komunikácie je umenie nechať druhú osobu spraviť jej
polovicu práce.
PRAVIDLO
TLAKU
Tlak
vyvíja protitlak alebo ústup.
PRAVIDLO
AKCIE A REAKCIE
Nie
je akcia bez reakcie.
Nie
je reakcia bez akcie.
KONTROLA
Poslanie:
- včas a hospodárne zistiť odchýlky v riadenom procese, predstavujúce rozdiel medzi zámerom
a jeho realizáciou, ich rozbor a na základe výsledkov prijatie záverov a ich uplatnenie
Úlohy:
- zistiť
- porovnať
- vyvodzovať
Systém
kontroly (prvky)
-
množina prvkov,
ktoré sú medzi sebou prepojené najrôznejšími väzbami
Subjekty
kontroly:
- manažéri na jednotlivých stupňoch riadenia
- odborné útvary podniku
- špecializované kontrolné útvary podniku
Objekty
(predmety)
kontroly:
- zamestnanci
- útvary
- procesy
Systém
kontroly
(informácie)
-
úzko súvisí s informáciami
a informačným procesom
Typy
informácii:
Vstupy
do kontrolného systému:
- okolie (normy, vyhlášky, smernice)
- sústava podnikových plánov
- príkazy vedúcich pracovníkov
- skutočný priebeh procesov
Výstupy
z kontrolného systému:
- hlásenia
- opatrenia
Klasifikácia
kontroly:
Podľa
subjektu
vykonávania
- vnútená kontrola
- samokontrola
Podľa
subjektu kontroly
a jeho vzťahu ku kontrolovanému podniku
- vnútorná (interná)
- vonkajšia (externá)
Podľa
úrovne riadenia
v organizácii
- strategická kontrola
- operačná kontrola
Podľa
obsahovej náplne
kontrolovaných činností
- predvýrobné etapy (výskum, vývoj, ...)
- výrobné etapy (hlavná, vedľajšia výroba, ...)
- povýrobné etapy (expedícia, predaj, servis, ...)
Podľa
šírky
kontrolovaných objektov
- všeobecná
- špecifická
Podľa
pravidelnosti
kontroly
- pravidelná (periodická)
- nepravidelná
Fázy
kontrolného procesu:
- Oblasť kontroly
- Tvorba štandardného výkonu
- Meranie skutočného výkonu
- Hodnotenie výkonu
- štandardy sa plnia
- štandardy sa neplnia
- Konečné opatrenia (ďalej sa vzťahuje na Tvorbu štandardného výkonu)
Techniky,
metódy a postupy kontroly:
Tradičné
- rozpočty
- štatistické údaje
- špeciálne správy a analýzy
- audity
- osobné pozorovanie
Moderné
- operačný výskum
Zásady
kontrolnej činnosti:
-
kontrolovať prísne, ale diskrétne
-
veľa žiadať, ale aj veľa poskytnúť
-
využívať pravidlá spätnej väzby
-
povzbudzovať, zdôrazniť možnosti zlepšenia
-
nevykonávať kontrolu papierovo, sucho, formálne bez osobnej
angažovanosti
-
nekontrolovať bez záverov
-
byť viac poradca ako porotca
MANAŽÉRI
AK OVYKONÁVATELIA PROCESU MANAŹMENTU
Manažér
-
zodpovedný za rozhodovanie a implementáciu rozhodnutí v podniku
-
koordinuje aktivity podriadených tak, aby dosahoval splnenie cieľov
Základné
požiadavky:
- psychický stabilný a vyrovnaný jedinec
- odborník a používať moderné manažérske techniky
- psychológ (EQ)
- komunikatívny
Typy
manažérov:
Top
manažér
- sprostredkovateľ medzi podnikom a okolím
Manažéri
strednej úrovne
- zodpovednosť za implementáciu plánov a politiku podniku
Prvolínioví
manažéri
- dozor a koordinácia činností výkonných pracovníkov
Manažérska
rola:
- odpovedá na to ako vykonáva manažér funkcie manažmentu
Interpersonálna
(reprezentant,
vodca, spojka)
Informačná
(monitor,
rozširovateľ, hovorca)
Rozhodovacia
(podnikateľ, riešiteľ problémov, alokátor zdrojov, vyjednávač)
Manažérska
kompetencia:
- komplexné schopnosti a
ďalšie predpoklady (najmä motivácia) podávať
manažérsky výkon- množina manažérskeho správania sa, ktoré by mal manažér na danej pozícii použiť, aby svoje úlohy kompetentne zvládol
- schopnosť vykonávať funkciu, ktorá vyplýva z jeho postavenia v rámci OŠR
- spôsobilosť transformovať to čo v človeku je do viditeľných výsledkov
Zložky
manažérskej kompetencie
Vedomosti
Povahové
črty
Postoje
Zručnosti
Všeobecné
manažérske zručnosti:
-
vždy jasne a konkrétne vymedziť zámer a cieľ,
-
zreteľne vyjadrovať svoje priania, príkazy, úlohy,
-
rozhodovať i v zložitých situáciách,
-
akceptovať správanie pracovníka, rozumieť mu, usmerňovať ho,
-
poskytovať pracovníkom spätnú väzbu a prijímať spätnú
väzbu od svojich pracovníkov,
-
vedieť sa orientovať v manažérskych i odborných
problémoch,
-
tvorivo pristupovať k riešeniam neštandardných situácií,
-
pružne reagovať v nových situáciách,
-
efektívne organizovať a kontrolovať činnosť svojich
pracovníkov,
-
zvládať neuropsychickú záťaž.
Najčastejšie
uvádzané manažérske vlastnosti:
-
inteligencia,
-
schopnosť prispôsobiť sa,
-
extrovertnosť manažéra,
-
dominantnosť,
-
zmysel pre humor,
-
konať v zhode so svojím svedomím, byť dôsledný, čestný
a zodpovedný
Kompetencie
vysokého výkonu
(Schroder)
Kognitívne
kompetencie
- vyhľadávanie informácií
- tvorba koncepcií a vízií
- flexibilita pri tvorbe stratégií
Motivačné
kompetencie
- riadenie interakcií
- pochopenie druhých
- orientácia na rozvoj
Smerové
kompetencie
- sebadôvera
- vplyv
Výkonové
kompetencie
- orientácia na výkon
- orientácia na cieľ
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára