tadmk

TaDMK
Masmediálne štúdiá v systéme vied charakteristika odboru, jeho výskumných metód, mediocentrická a sociocentrická perspektíva
1. Laswellova teória – 20. roky 20. storočia - komunikačný vzorec – lineárny model MAS. KOMU. z tradície sociologického štúdia médií mediálne štúdia – inšpirované kultulárnymi štúdiami
médiá = odraz spoločenksého pohybu (sociocentric.)
textuálna analýza – akcentuje text / zdôrazňuje význam textu pričom skúma ideológiu v texte auditoriálna analýza – auditórium = publikum, skúma účinky obsahu na mediálne publikum, všíma si do akej miery je publikum schopné pracovať s textom,
mediocentrická teória: McQuail sústreďuje sa na skúmanie aktivít masovokomunikačného prostriedku
technologický determinizmus – prejavuje sa najmä v myslení Torontskej školy ( predstaviteľ maršal McLuhan)
sociocentrická teória – odraz soc. a eko. síl v spoločnosti; patrí sem kriticko-ekonomická teória; marxistická teória médií; nemarxistická teória médií, teória masovej spoločnosti
štúdiom médií zvyšuje jednotlivec, skupina alebo spoločnosť, schopnosť identifikovať kódy ktoré médiá šíria; štúdiom médií zvyšujeme mediálnu gramotnosť
mediálna gramotnosť = kvalita pohľadu jednotlivca na médiá; jeden z prvkov rozvíjania občianskej spoločnosti študovať médiá = osvojenie teórií, ktoré nám dovolia posudzovať aspekty ich existencie; takými výskumnými metódami ktoré sú overiteľné metódy skúmania médií: m. analýzy m. - sémiotická analýza; marxistická analýza; psychoanalitický kriticizmus; sociologická analýza m. výskumu m. - súbory pracovných postupov, ktoré nás dovedú k objektivizovaným výstupom; denníkový výskum;  obsahová analýza; zberné rozhovory; hĺbkové rozhovory; rozbor sociálnych rolí; rétorická / výpovedná analýza; rozbor sekundárnych zdrojov; skupinové rozhovory; experimenty, zúčastnené pohovory; zúčastnené pozorovanie; historické štúdium; porovnávacia analýza;
základné metódy používané pri výskume medií obsahová analýza – výskumník si volí reprezentatívnu vzorku mediálneho obsahu; definuje sa prvok skúmania a počíta sa koľko položiek sa pod daným prvkom ocitlo AK KOMBINUJEME OBSAHOVÚ ANALÝZU (kvalitatívna analýza) kvantitatívna + kvalitatívna analýza = metodologický dualizmus obrazová analýza – posudzujeme to isté ale z hľadiska obrazu, v obraze hľadáme také znaky ktoré ho definujú, konštruujú...; v každom obraze je viacero významov
pri štúdiu médií sledujeme 5 kľúčových oblastí: inštitúcia ;systém výroby produktu; podmienky vzniku produktu; produkt sám o sebe (mediálny obsah); publikum
Funkcionalistická teória médií funkcie masmédií - predstaviteľ funkcionalistickej t.m. = Laswell - funkcionalistická t. sa usiluje interpretovať postavenie masmediálnych inštitúcií na základe potrieb ktoré v spoločnosti plnia; vychádza z lineárneho m.komu., neberie do úvahy kontext komu. Spoločenskú a luktúrnu situáciu ani aktivitu príjemcov
Harold Laswell: 3 funkcie médií: - pozorovanie spoločenského prostredia (javu) => informovanie - izokorelačná / vzťahová funkcia – pokúša sa analyzovať vzťahy medzi jednotlivými časťami spoločnosti / hľadá skryté vzťahy - odovzdávanie kultúrneho dedičstva
Wright pridal ďalšie dve funkcie: zábavná funkcia motivačná funkcia (prostredníctvom propagácie a reklamy)
=> informačná funkcia (informuje / sumarizuje situáciu v spoločnosti) + ozrejmovacia f. (osvetľuje vzťahy v apoločnosti + je zameraná na rozvoj inovačných technológií a pokroku; pomáha si vytvárať obraz o svete) veľký vplyv na socializáciu jedinca => kultúrna funkcia (médiá predkladajú publiku rôzne mediálne výstupy v ktorých sa odráža kultúra národa – stáva sa súčasťou týchto mediálnych výstupov); mediálne výstupy s kultúrnymi artefaktmi sa odovzdávaju ďalej, čím sa vytvára nejaká kultúrna kontinuita; médiá udržujú v oblasti kultúry daný stav ale súčasne hneď provokujú úsilie po zmene => zábavná funkcia médií (médiá poskytujú publiku nejakú zábavu a rozptýlenie ale súčasne hovorí táto teória, že treba vnímať snahu médií – odvádzať pozornosť publika od vážnych sociálnych problémov) => sociálna funkcia (médiá poskytujú publiku príklady zo života, nemyslíme celebrity ale osobnosti , ktoré sú hodné následovania; príklady prispievajú k socializácii príjemcov; príklady majú slúžiť na hľadanie súvislostí medzi udalosťou a jedincom, aby som si ľahšie mohol predstaviť spôsob fungovania spoločnosti => politická funkcia médií (médiá poskytujú príjemcovi predstavu o politických udalostiach a témach; médiá sú schopné mobilizovať verejnú mienku --> dokážu prilákať pozornosť k niečomu; ( médiá sú schopné formovať názory, vo vypätých chvíľach spoločnosti dokážu médiá plniť propagandistickú funkciu...=> manipulácia prostredníctvom médií)
HW: A4, TV noviny, vybrať jednu správu – rozobrať z pohľadu funkcií o ktorých sme hovorili
viacero spôsobov prežívania času 1. viazaný čas (práca, povinnosti -> nedisponibilný čas) 2. voľný čas / viazaný (nedisponibilný) 3. voľný čas (RELAX - spánok) 4. voľný čas (vo svoj prospech – moje záujmy/koníčky)
PREDNÁŠKA 3 (3.3.2014)
SPRAVODAJSKÁ HODNOTA UDALOSTÍ frekvencia výroby novinárskej produktu v závislosti od typu média spravodajská technika – väčšia pravdepodobnosť, že udalosť bude zachytená do médii;; niekedy spravodajská technika vyvolá samotnú udalosť
spravodajstvo pozostáva z: zahraničné / domáce domáce – politika, (kultúra), ekonomika, sociálne veci (zdravotníctvo...) vyvážené spravodajstvo – musí pokrývať všetky oblasti
deľba správ: dynamické (udalosť musí byť krátka), udalosť musí byť mapovateľná na viacej krát, nečakané udalosti, musia byť kultúrne blízke predpokladanému publiku, musia mať kontinuitu (historický kontext), korešpondujú s istými a budúcimi obrazmi
divácka maxima – sprevádza časové umiestnenie správy z pohľadu tvorcu spravodajskej relácie ; časové zaradenie alebo rozsah
tv noviny začínajú hodinami (=> aktuálnosť) + obrázkom zemegule :)
- výmenné siete správ
- spravodajstvo v médiách je predvídateľné
- ohlásenie sa reportéra z miesta deja – zachytenie udalostí v čase
STAND UP – zaktualizovanie správy; kód, dávame udalosti význam
správa: - vyváženosť, - jasnosť - jednoduchosť (nemôže zachytávať abstraktnú udalosť, pretože je náročná na percepciu / vnímanie), - zmysluplnosť – udalosť musí byť zmysluplná kultúrnemu publiku, - priebežnosť – správa, ku ktorej sa dá neskôr vrátiť – správa ktorá sa objaví v spravodajstve; možnosť Ďalšieho vývoja ak udalosť naznačuje ďalší vývoj, o to skôr vyvolá záujem novinárov a publika; budúcnosť – gradácia (stupňuje napätie), - vzťah k elitným národom (USA...) - vzťah k elitným osobám; čím vyšší sociálny status osoby tým menšia príčina na vznik udalosti; čím nižší sociálny status osobnosti tým závažnejšia musí byť jeho činnosť - personalizácia, prechádza od jednej osoby k druhej; téma, ktorá je spracovaná cez príbeh je ľahšie akceptovateľná publikom - blízkosť ako spravodajská hodnota - súznenie, čím viac udalosť súvisí s očakávaniami publika, tým skôr sa stane správou; nielen z hľadiska výberu ale aj z hľadiska spracovania - predvídateľnosť, vnímame ju vo dvoch rovinách; dnes je napr. nejaké zasadnutie … predpokladám, že dnes to bude v tv novinách; predvídateľnosť pomáha publiku formovať očakávania - variácia, ak sa domáce venujú na domácej scéne istej téme istý čas, potom majú tendenciu vyhľadávať podobnú tému aj v zahraničí
spravodajský ping-pong – zviditeľňuje udalosti, ktoré sú si niečím podobné a vznikajú krátko po sebe => efekt stádového pudu (ak mal udalosť zachytenú niekto iný, tendencia novín je aby tú správu priniesli aj keď nie v rovnakej podobe ale už rozvitej)
princíp odrazu – ak sa nezaujímavá alebo menej zaujímavá informácia pridá k zaujímavej informácii (ak sa dá do tesnej blízkosti zaujímavej) stúpne „jej hodnota“;;; teória programu (zapneme tv stanicu pred reláciou aby sme ju nezmeškali + prepíname až po relácii => presah)
spravodajská zotrvačnosť – ak niečo prekročí tzv. spravodajský prah (vyvolá to záujem novinára), potom zvyčajne ten záujem trvá dlhšiu dobu, kým sa tá téma upustí (napr. Havel – ťažký fajčiar; významná osobnosť i pre slovenský národ; ak dostal zápal priedušiek tak sa to objavilo v našom spravodajstve...)
self-promo – na markíze, upútavky na vlastný program
výhrady k spravodajstvu, McQuail: - správy v médiách príliš často reprezentujú ako svoje zdroje spoločenskú špičku a oficiálne hlasy (ktoré médium má ktorý hlas oficiálny?) - záujem spravodajstva je nerovnomerne rozdelený medzi sociálne skupiny a príslušníkov politických elít (tí čo vedú v rebríčku majú väčší priestor v médiách, ostatní nemajú možnosť sa vyjadriť i konfrontovať s nimi) - najviac zdôrazňované hodnoty v spravodajstve sú tzv. konsenzuálne a podporujúce status qou - zahraničné spravodajstvo sa zameriava na bližšie, bohatšie a mocnejšie štáty - spravodajstvo sa prikláňa k nacionalistickému a etnocentrickému výberu tém - spravodajstvo odráža hodnoty a deľbu moci v spoločnosti ovládanej samcami (problém rodovej rovnosti) - menšiny sú v rôznej miere odsúvané na okraj záujmu, sú marginalizované a stigmatizované - spravodajstvo o zločinosti prezentuje násilné a osobné zločiny (má tendenciu ich prezentovať), pričom prehliada množstvo rizikových javov v spoločnosti - politické spravodajstvo (vo všeobecnosti) sa prikláňa k neutrálnemu hodnotovému rebríčku alebo pravej časti politického spektra
17.3.2014 teória funkcií médií účinky médií
3 funkcie masovej komunikácie / masového média
1. pozorovanie reality – z reflexie tohto pozorovania --> informačná funkcia média --> médiá odrážajú realitu, informujú  ju 2. hľadám medzi udalosťami ktoré sa stali v spoločnosti nejaké súvislosti --> hľadáme koreláciu --> publicistická 3. odovzdávanie kultúrneho dedičstva
1960 pridal Wright Ďalšie funkcie: 5 skupín 1. skupina / úloha médií --> informačná - reflexia udalostí, postáv.... - naznačovanie mocenských vzťahov --> kto vlastne ovláda spoločnosť (napr. spoločnosť riadia finančné skupiny, nie politici.....) - informujú o vedecko-výskumnom pokroku / o objavoch....
2. kultúrna - médiá predkladajú percipientom / publiku materiály ktoré odrážajú naše kultúrne hodnoty => odraz týchto hodnôt sa stáva kultúrnou súčasťou nášho života - tým, že médiá odrážajú skutočnosť vytvárajú kultúrnu kontinuitu - médiá odrážajú súčasý kultúrny stav ale súčasne evokojú túžbu po zmene tohto stavu
3. zábavná funkcia médií - médiá poskytujú zábavu a rozptýlenie
- uprednostňovanie zábavy v médiách odpútava pozornosť od ostatných závažných problémov v spoločnosti
4. sociálna - médiá ponúkajú publiku vzory vhodné nasledovania, čím prispievajú k socializácii jedinca - socializácia sa môže vzťahovať ako na jednotlivca tak na celú sociálnu skupinu --> socializácia príjemcu - korelácie, vzťahy vrámci pôsobenia jednotlivca v spoločnosti
5. politická f. m. - médiá poskytujú prehľad o politických udalostiach - korelácia - médiá sú schopné mobilizovať verejnú mienku, prípadne nemusia úplne mobilizovať – pritiahnuť pozornosť - médiá sú schopné formovať názory (v období vojny dokážu plniť propagandistickú úlohu)
významný faktor – ekonomická problematika - nato aby som mohol fungovať v médiách, médium musí produkovať zisk
TEÓRIA ÚČINKOV MÉDIÍ 1. kultivačné teórie – vychádzajú z princípov silných účinkov 2. etnografické teórie – rozdielnosť jednica + jeho schopnosť konzumovať / akceptovať médiá
1. krátkodobé / okamžité --> princíp „podnet – reakcia“ 2. dlhodobé účinky a) nepriame / sprostredkované
DRUHY ÚČINKOV 1. účinok konzumácie 2. účinok komunikácie – zúčastňujem sa nejakého komunikačného aktu 3. účinok informačný – sledujem niečo aby som si zmenil názor / postoj
KATEGORIZÁCIA ÚČINKOV (5):
1. kognitívne / poznávacie účinky – každá informácia v nás necháva nejakú stopu ( nová stopa – stopa novosti; alebo konfrontujem info už s mojimi získanými info.) => tvorba novej informácie
2. hodnotové účinky – do akej miery je percipient schopný regulovať svoje správanie sa / meniť svoj postoj; svoj postoj meníme na škále: žiaden postoj / oslabenie postoja / zmena postoja / nový postoj
3. organizačné / inštrumentálne účinky – a) konanie v súlade so zámerom komunikátora; b) akceptácia návodu na konanie; c) orientačný účinok (niečo také existuje, informačná funkcia)
4. tonizujúce / relaxačné účinky
5. komunikačné účinky: a) interpersonálna komunikácia; b) spätná väzba na odvysielaný program
PREJAVOVANIE SA ÚČINKOV môže byť zjavné a latentné (špirála mlčanlivosti)
dlhodobé účinky – priradíme aj kultivačné účinky; ide o otázku vkusu pertraktovaného média v zmysle nejakých kultúrnych odkazov / kultúrne hodnoty
- rozoznávame 3 druhy obsahov podľa vkusu: a) obsahy s nízkym vkusom b) obsahy s vysokým vkusom c) nediskutovaný obsah (počasie)
priame (reakcia) a nepriame (dlhodobé)
plánované (mediálne účinky sú zväčša plánované)  a neplánované účinky (plánovaný účinok vyvolá silný neplánovaný účinok => silná reflexia)
účinky vzťahujeme buď na jedinca alebo na sociálnu skupinu či celú spoločnosť
zosilňujúci účinok – ak médiá aj zdanlivo banálnej informácií venujú zvýšenú pozornosť -> zvýšia význam udalosti - generačný vplyv (ak je to v médiách je to pravda) -> potvrdzujúci účinok
trivializácia / habitualizácia: ak dlhodobo budem publikum vystavovať emočnému tlaku môže sa stať, že voči týmto emóciám sa publikum stane imúnne a prestane ich vnímať ako naliehavé; zníženie prahu citlivosti
trivializácia: spôsob konzumácie médií (rozhlas je rýchle médium, problém – auditívnosť prenosu – jednokanálovosť, iba zvuk, akždý si buduje vlastnú predstavivosť; tv je médium pre prostého človeka – ponúka hotový obraz aj zvuk -> hotový produkt) 24.3.2014 infotainment postman, berger, bauman, schultz, luitzing --> produkcia masovej kultúry, ktorá sa objavuje v kontexte s masovými médiámi moderná spoločnosť = konzumná spoločnosť, je založená na nepretržitej spotrebe; toto východisko platí i pre masmediálnu kultúru produkty masmediálnej kultúry sú určené k spotrebe ako ktorýkoľvek iný tovar
jeden z hl. princípov modernej spoločnosti je čo najrýchlejšie použitie tovaru, aby bol v zápätí nahradený iným tovarom (modernejším / módnejším)
Árentová Hanah – zábavný priemysel neprestajne chrlí nové produkty, ktoré pútajú pozornosť publika
tí ktorí vyrábajú zábavu pre médiá kontrolujú minulosť a súčasnosť... ak médiá zistia, že istá téma má úspech u publika tak ju budú opakovať dovtedy kým ten úspech bude trvať => miera záujmu publika OPAKOVATEĽNOSŤ sa stala jednou z vlastností masmediálnej kultúry (týka sa to mediálnych produktov – typy časopisov, samotných obsahov, stereotypné témy, obsahy, zápletky) OPAKOVANIE vo vzťahu spôsobu vpracovania (štruktúra periodika – hľadáme istý typ mediálnych obsahov na istých stranách; hľadáme poradie informácii, grafickú úpravu...) --> opakovateľnosť sa stáva samozrejmosťou aj pre publikum (nepozastavuje sa nad ponúkanými rovnakými témami...) - lenivé publikum chce kult krásy dostať (nie ho vytvárať) => vhodný produkt pre masovú kultúru je gýč (ľahko sa napodobňuje)
Niel Postman – americká kultúra sa zredukovala na sledovanie tv programu, ktorá ale súčasne produkuje len národnú americkú kultúru / americký národný charakter (nezaoberá sa inými
národmi, inými kultúrami => zaoberá sa iba sebou) komerčná tv je strašidlom, ktoré obmedzuje základy národných kultúr
európska únia – kvótové programy americké produkčné spoločnosti – národné filiálky (napr. vo Francúzsku => ponúka ako americký a zároveň francúzsky národný produkt)
predlžovanie vysielacieho času; zotierajú sa hranice medzi zábavou a informáciou; hranice medzi politikou a zábavou
postman – spotrebitelia takejto kultúry majú prednosť pred deťmi - verejnoprávna tv: večerníček masová kultúra je produktom ľudí všeobecne, odzrkadlenie toho, že ľudia chcú vnímať tv ako zábavu a chcú sa na nej podieľať => kľúčový element ľudskej kultúry = hravosť
obhajcovia masovej kultúry nadviazali na princíp hravosti => masová kultúra je autentickým vyjadrením prirodzenej túžby ľudí podieľať sa na takomto živote spoločnosti; keďže je to prirodzená ľudská vlastnosť nemôže to ohrozovať vysokú kultúru
Zigmund Bauman – masová kultúra je dielom masových médií / masovej komunikácie => masová kultúra je univerzálnejšia ako tzv. štandardizovaná kultúra (vyššia kultúra) -> tento jav sa premieta do procesu homogenizácie (stieranie hraníc medzi vysokou a nízkou kultúrou) čo je podľa neho nevyhnutný jav rozvíjajúcej sa spoločnosti; úlohu masových médií nemožno odsudzovať, pretože médiá len formujú to , čo by sa inak dialo prirodzenou cestou
Peter Berger – 1929, 4 tváre globálnej kultúry; podľa typických reprezentantov nastavil jednotlivé modely, kto má akú tvár v tej globálnej kultúre 1. kultúra dawos – kultúra, ktorú vyznávajú elity (biznisman, konzumujú kultúru zo všetkých aspektoch na rôznych kultúrach; obliekajú sa rovnako – obleky...; fungujú obyčajne na výdobytkoch elektrotechniky – nové smartfóny...; usilujú sa správať neformálne – uvoľnenosť, humor; kultúra „júpís“)
2. univerzitná klubová kultúra (americké elitné školy; medzinárodná západná inteligencia; táto skupina ľudí vytvára rôzne nadácie, akademické siete, mimovládne organizácie, vládne a medzivládne inštitúcie; rozvojové agentúry so sociálnymi a kultúrnymi cieľmi)
3. kultúra mcworld (populárna kultúra+ prevažne americký / západný typ kultúry; so všetkými znakmi ktorými sa táto kultúra prezentuje; rozširuje sa po celom svete; neprejavuje sa len oblečením, vyznávaním istej techniky / značky ale ie najmä o vyznávanie rovnakých presvedčení a hodnôt)
4. evanjelický protestantizmus (rozširuje sa po krajinách, kde sa tento typ náboženskej tradície vnímal ako nepriateľský; vytvára sa týmto nový typ medzinárodnej kultúry s rastúcim sebavedomím;
koncept masovej kultúry u McDonalda Umberta Ecca, Edvarda Schielsa a Hannah Álbertovej; triadické členenie kultúry: vysoká, stredná, nízka; Umberto Ecco - kľúčovú úlohu pri vzniku masovej kultúry pripisuje masovým médiám; masové médiá sa obracajú k rôznorodému publiku, ale dôsledok tohto obratu / záujmu je prispôsobovanie sa priemernému vkusu, ktorý sa potom šíri po svete ako jednotný typ masovej kultúry; tento jednotný typ masovej kultúry je homogénny a ničí tú kultúru jednotlivých menšinových národov; masové médiá týmito produktmi podporujú pasívny a nekritický pohľad na svet; masové médiá svojou
produkciou su svojou produkciou ústretové voči svojmu publiku a na druhej strane odrádzajú publikum od akejkoľvej vlastnej aktivity k získaniu nových poznatkov; masmédiá šíria veľké množstvo informácií, ktoré sa spájajú predovšetkým s prítomnosťou; ak sa masové médiá vracajú k minulosti tak iba preto aby narušili tzv. historické povedomie; inak sa nevracajú;
McDonald – rozdelil kultúru na 2 skupiny; dve formy prejavu: 1. maskult – masová kultúra (komix, tv seriál, moderná rocková hudba...) 2. midkult – kultúra stredných vrstiev (majú všetky náležitosti súčasnej kultúry, no v skutočnosti sú jej paródiou – falzifikáty s komerčnými cieľmi)
Eduard Schielz – masová kultúra ako nástroj pre šírenie hodnôt do najširších vrstiev spoločnosti a vytvára tým priestor pre rozvoj ľudskej individuality; podľa neho má masová kultúra demokratický charakter; používa na rozdelenie kultúry triádu: a) vyššia kultúra (synonymický ju pomenuváva ako čistá kultúra), b) stredná kultúra, c) „surová“ kultúra; najviac pripisuje vyššej kultúre; strednú kultúra nechápe ako variant masovej kultúry, stredná kultúra má bližšie k vyššej kultúre – obsahuje stabilné prvky a stabilné prvky z vyššej kultúry odkazuje na jej historický kontext => mladšia sestra vysokej kultúry, hranica medzi nimi je veľmi neostrá; stredná kultúra nie je až taká originálna ako tá vysoká kultúra, ale používa rovnaké vzorce a žánre ako tá vysoká ( chýba jej originalita vysokej k.);, stredná k. je spontánna, často veľmi zábavná a obsahuje aspoň základné morálne rozmery - rešpektuje etické normy; surová kultúra má demokratický charakter a umožňuje šíriť kultúrne hodnoty medzi najširšie publikum; konzumácia kultúry sa v publiku súčasne zväčšuje vďaka masovým médiám, pričom sa konzumácia zväčšuje aj vo vysokej kultúre ( nie tak ako v strednej a surovej), preto, lebo intelektuál si dokáže nasýtiť potreby v tejto oblasti aj bez pričinenia masových médií
Hannah Árentová – masová kultúra je produktom masovej spoločnosti (predstavuje tento názor v knihe „Kríza kultúry“); masová spoločnosť si začala prispôsobovať spoločnosť na svoj obraz, čomu jej slúžia masové médiá;  tzv. tradičnej kultúre z hľadiska historického kontextu, vždy bol konflikt medzi jedincom - umelcom a spoločnosťou => v masovej kultúre takýto konflikt neexistuje => zmenil sa postoj k umelcom a spoločnosti; masové médiá / masová spoločnosť sa kultúry zmocnila a začala kultúru využívať na svoj prospech, tým dostala masová kultúra pragmatický charakter, pretože je účelová, je to spojené s fenoménom voľného času ktorým disponuje publikum – publiku v rámci voľného času očakáva aké produkty mu masové médium ponúkne; v boji o získanie spoločenského postavenia / sociálneho statusu sa kultúra začala využívať ako prostriedok; masová kultúra / masové médiá neumožňuje klasické diela pochopiť ale vyrába z nich produkty, ktoré sa dajú konzumovať; kritériami hodnoty masovej kultúry sú novosť a modernosť zatiaľ čo charakteristickými znakmi skutočnej kultúry sú trvalosť a stálosť hodnoty (pre tú stálosť nemožno produkt spotrebovať); masová spoločnosť nežiada kultúru ako takú ale ako produkt zábavy – tento produkt sa spotrebuváva rovnako rýchlo / rýchlejšie ako iný tovar; v homogenizácii – v tom produkte adresovaný všetkým sa jednotlivec stráca v publiku => teória atomizovaného jedinca (ľudia sú na rôznych miestach, vyznávajú rovnakú kultúru, hodnoty... ľudia prepadávajú vplyvu totalitných hnutí, potrebujú výrazného vodcu)
PREMENA EKONOMICKÉHO A KULTÚRNEHO KAPITÁLU U PIERA BORDIELA A JOHNA FISCEHO (CIRKULÁCIA KULTÚRNEHO KAPITÁLU MEDZI MASMÉDIAMI A PUBLIKOM)
Bordiel – Ľvicový sociológ, filozof, zaoberaj sa formami kultúry vo vzťahu k spoločenským triedam; rozdelil spoločnosť na 3 triedy: a) dominantná b) stredná c) ľudová
zaradil spoločnosť do troch tried preto, pretože odlišuje publikum od rôzneho vnímania kultúrnej hodnoty; každej triede priznáva nejakú aktivitu a vôľové schopnosti; človek nie je pasívny - ak bolo niečo zaujímavé pre najvyššiu vrstvu ich záujmy prejdú do tej nižšej až najnižšej, potom o to vyššia vrstva stratí záujem.... v spoločnosti existujú viaceré formy kapitálu: kapitál: a) ekonomický (vlastníctvo výrobných prostriedkov) , b) kultúrny (fyzické a duševné dispozície – habitus; knihy, umelecké diela, prístup k médiám), c) sociálny, d) symbolický, e) politický
ak sú v jednej triede dvaja ľudia s rovnakým ekonomickým kapitálom neznamená to, že je rovnako veľký ich kultúrny kapitál => odlišuje ich veľkosť a miera kultúrneho kapitálu; toto triedenie má vplyv na hierarchizáciu spoločnosti: dominantné alebo vyššie vrstvy sa vyznačujú tým, že naakumulovali veľké množstvo kapitálu ktorý im umožňuje odlišovať sa od ostatných, pričom v tej vyššej vrstve existuje skupina, ktorá disponuje vyšším ekonomickým kapitálom (vlastníci veľkých firiem) a skupina ktorá disponuje vyšším kultúrnym kapitálom (akademická obec, intelektuál) - strednú vrstvu tvorí maloburžoázia, zamestnanci štátnej správy, remeselníci obchodníci a nezávislé povolania – táto vrstva má veľké množstvo kultúrneho kapitálu ale chýba im tzv. sociálny kapitál, ktorý v tomto prípade predstavujú sociálne kontakty (úspešný jedinec strednej spoločnosti sa uzatvára do seba, do svojej rodiny aby budoval svoje blaho => zámerne sa izoluje, vytvára si vlastný svet) - ľudové vrstvy nedisponujú žiadnym kapitálom vo významnejšej miere; táto vrstva je odkázaná na výber nevyhnutného; ľudia tejto vrstvy vedia že sú ovládaný, akceptujú to, súčasne sa vymedzujú od strednej triedy
=>kultúra / kultúrne hodnoty: k vyššej kultúre majú najľahší prístup dominantné triedy; stredná trieda konzumuje triedu nižších vrstiev -> údajne táto trieda neovláda kódy na dekódovanie vyššej kultúry; ľudové vrstvy si cenia tzv. princíp virility (vyznávanie hrubej sily)
=> masová kultúra je typickou kultúrou stredných vrstiev, ktoré žijú aktívnym spoločenským životom a vyhľadávajú oddych; v porovnaní s dominantnou triedou je to vlastne definícia nižšej kultúry
kultúrny kapitál je vedomosť, ktorá vyplýva z kultúrnej kvality prostredia; je poznanie týchto kultúrnych vzorcov; poznanie, um, znalosť; kultúrny kapitál existuje v 3 formách: a) vtelený kultúrny kapitál – intelektuálne a telesné dispozície človeka získané v procese socializácie b) objektivizovaný – predstavujú kultúrne artefakty (sochy, knihy, obrazy, nástroje...), ktoré sa v domácnosti používajú (je súčasťou nášho bežného života) c) inštitucionalizovaný – akademická hodnosť, titul
kultúrny kapitál je vždy spojený s konkrétnym jedincom, nedá sa stratiť, zničiť... môžeme ho obohacovať, rozvíjať=> habituizácia (habitus – systém dispozícií k určitému konaniu, obsahuje všetky prežité skúsenosti, ktoré sa prejavujú vo vnímaní, reflexií, konaní človeka; získava sa v priebehu socializácie a je trvalou vlastnosťou človeka) 31.3.2014 John Fiske: problematika TV „televízna kultúra, čítanie popularity, objasnenie populárnej kultúry“ - zaoberal sa najmä problematikou masovej kultúry
- spochybnil Bordeiého; aj ten človek, ktorý nemá ekonomický kapitál sa môže dostať ku kultúre ktorá ho obohacuje => kultúrny kapitál nieje previazaný s ekonomickým - významy a potešenia – človek nemôže vlastniť; sú to zvláštne druhy kultúrnych komodít, ktoré nerozlišujú medzi producentmi a adresátmi komunikátu; tieto komodity nazývaj aj textami (vo všeobecnom význame); texty niesú kontajnermi alebo dopravcami významov a potešení ale skôr sa prostredníctvom nich snaží vyprovokovať adresáta k aktivite; masmediálny text je výsledkom čítania a potešenia z prejavov - koncepty významov a potešení aplikoval aj na populárnu kultúru + hovorí, že populárnu kultúru nemožno jednoducho definovať ako sa to snažia iní teoretici; popularita sa meria schopnosťou programu osloviť čo najviac ľudí; produkt elektronických médií je publiku, záujem publika - významy a potešenia cirkulujú v kultúrnom kapitály, ktorý je od ekonomického kapitálu nezávislý - popularita (populárna kultúra) je meradlom toho, do akej miery takáto kultúra dokáže uspokojiť túžby a očakávania publika; nie je produkcia chrlená masovo -> ide o zložitú štruktúru diskurzov v ktorej sa stretávajú najrozličnejšie záujmy; táto štruktúra môže byť ovplyvňovaná rôznymi štruktúrami ktoré majú o ňu záujem... - masové publikum -> aktívna rola – publikum si určuje aký rámec mediálnemu publiku dá; pop. Kultúra dokáže publikovať artefakty, ktorá produkuje zakázané potešenie / subverzívne významy -> z kontextu textu sa dajú vyčítať iné významy ako prvoplánové - v ekonomickom kapitály cirkulujú finančné prostriedky - produkčné sídlo vytvorí nejakú komoditu / mediálny obsah a túto komoditu predá za nejaký profit / cenu konzumentovi / spotrebiteľovi, ktorý v tomto prípade je distribučná spoločnosť (napr. Hlas ČSR); tento program ktorý kúpila spoločnosť a vysiela ju, mení svoju funkciu – distribučná spoločnosť sa stáva sama producentum, ktorá vyrába publikum ako komoditu a túto komoditu predáva ďalej zadávateľovi reklamy; v kultúrnom kapitály sa tento program stáva textom; - publikum sa stáva producentom, ktoré z tohto textu vyrába významy a potešenia - v kultúrnom kapitály nie sú žiadni konzumenti; dochádza tu iba k cirkulácii významov a potešení, pretože tie sa nedajú komodifikovať ani konzumovať, produkujú sa v neustálom procese, ktorý sa nazýva kultúrou
KONCEPT MASOVÉHO ČLOVEKA - davový človek: Chosé Ortecú Gazzeta - masový človek : Marchal McLuana - jednorozmerný človek Herberta Marcusa - atomizovaný jedinec: Hanah Árentová
dogmy – hovoria o vzniku ideológie masovosti; predovšetkým sa odbúrava priestor a čas – p. a č. dostávajú nový rozmer; - ideológia slobody a rovnosti – čas a priestor neohraničuje publikum => objavuje sa nová éra doktríny slobody a myslenia; priemyselná vrstva vytvorila novú vrstvu – proletariát, no začínajú sa strácať existujúce osobné vzťahy; ľudia strácajú individuálne zvyky a preberajú zvyky masovej spoločnosti – proletariátu; vznikajú nové sociálne vzťahy kde proti sebe stoja triedy (stredná, vysoká, nízka); vzniká silná stredná trieda, ktorú predstavujú učitelia, lekári, právnici, vlastníci malých podnikov... - prvky masovosti objavujeme v období keď vzniká masová tlač – tlač pre všetkých - pojem masa (19. storočie); masová spoločnosť (po WWII) - masová spoločnosť – masa ľudí, ktorá ma prevažne zápornú podobu, chýba je poriadok a nieje diferencovaná - kapitalistická ekonomika vytvára priestor pre každého jedinca aby sa stal súčasťou kultúry
Chosé O. Gazzet dielo - „Vzbura davov“ - definuje dav: - pre davového človeka je charakteristické impulzívne správanie;
- inštinkty vytvárajú z ľudí barbarov; - najväčšie nebezpečenstvo vidí Gazzet v tom, že masová spoločnosť nastoľuje tzv. „diktát nekultúrnosti“ v rámci ktorého je elita potláčaná a masa uprednosťňuje svoje záujmy; - masová spoločnosť oslobodzuje človeka ale v maximálnej miere ho zbavuje identity ( v masovej spoločnosti sú si všetci rovní z hľadiska vyspelosti) - liberálna demokracia, vedecký experiment, industrializmus - davový človek podľa neho zneužíva slobodu, bezmyšlienkovo konzumuje technologický pokrok a vyjadruje sa v agresívnych aktivitách – vo vzbure davov
Marschal McLun – masový človek; predstaviteľ Torontskej školy; technológie sú tie ktoré určujú ako sa bude vyvíjať spoločnosť; podstatná vlastnosť médií – schopnosť meniť človeka; - médiá sú extenziou človeka, ktoré mu umožňujú chodiť, chápať, počuť, ísť rýchlejšie - médiá sú samé o sebe správou ktorá formuje človeka
Marcus - jednorozmerný človek je dôsledkom industrializácie spoločnosti - technika umožňuje materializovať ideály, ale v súčasnosti znehodnocuje vyššiu kultúru - masový človek je výsledným produktom masovej kultúry - je súčasťou homogenizovaného mediálneho publika, ktoré vzniklo ako dôsledok nových funkcií médií - jednorozmerný človek zvíťazil z filozofického hľadiska nad prírodou ale výsledkom jeho emancipácie je likvidácia vyššej kultúry – stratil kontakt s tzv. druhou dimenziou spoločnosti a uviazol v pasci šťastného vedomia - uspokojovaním každej túžby prostredníctvom médií sa vnútorne zotročil
Hanah Árentová (presťansko – fil. hľadisko) - atomizovaný človek -> je dôsledkom rozpadu tradičnej rodiny; jedinec je začlenený do nejakej masy, ale je atomizovaný – cíti sa v nej osamotený v psychologickom kontexte (stratený v mase) - jednotlivci v masovej spoločnosti sú izolovaní a dezorientovaní, prevláda odosobnený prístup – jednotlivec nemá ambíciu presadzovať seba samého – teória špirály mlčania (radšej sa prispôsobíme davu) frankurtská škola – 30. - 50 roky 20. storočia; pod názvom Ústav sociálneho výskumu v roku 1923 založená vo Frankfurte nad Mohanom; - obsahovala vedeckých pracovníkov zaoberajúcich sa svojím programom – kritická teória spoločnosti (kritika masovej kultúry, kultúrneho priemyslu...) - nemecká klasická filozofická tradícia (vychádza z nej) -> Kant, Hegel, Nietze, Marx HL. PREDSTAVITELIA FR. ŠKOLY - Teodor Adorno - Max Horkheimer - Herbert Marcuse - Habermas - Erich Fromm
- centrum záujmu: človek (skupina jednotlivcov), emancipačné procesy človeka, kritizovali masovú kultúru, hovoria o fenoméne kultúrneho priemyslu - kultúrny priemysel – masová priemyselná produkcia tovaru určená na spotrebu vo voľnom čase
ADORNO - kľúčová osobnosť fr. školy - dielo: Negatívna dialektika
MARCUSE - dielo: Jednorozmerný človek (kritizuje meštiansko . kapitalistickú spoločnosť) - buržoázne umenie považoval sa ríšu duše v ktorom môže byť sloboda, dobro, krása uskutočňovaná len v predstavách
HORKHEIMER - sklamaný zo stalinizmu prechádza k liberalizmu (ideál rovnosti, slobody)
TORONTSKÁ ŠKOLA KOMUNIKÁCIE - vychádza z mediocentrického prístupu skúmania médií - zakladateľ: Herold INNIZ - najvýznamnejší predstaviteľ: Maršal McLuhan - vychádza z technologického determinizmu -> všetky zmeny v spoločnosti sú determinované (ovplyvňované)  technológiami
McLUHAN - extenzia človeka --> naše zmysli (všetko čo vieme vnímať a čo umožňuje naše vnímanie) rozširuje našu extenziu (centrálny nervový systém) - rozdeľuje médiá na horúce (rozhlas, fotografia, film) a studené (telefón, tv, komix) - globálna dedina
ZNAKY TECHNOLOGICKÉHO DETERMINIZMU - komunikačné technológie – základné stavebné prvky spoločnosti - každá technológia má sklon k určitej komunikácii
BIRMINGHAMSKÁ ŠKOLA - vznikla ako výskumné centrum pre súčasné kulturálne štúdiá, 1964 - predstavitelia: Hall, Kiske, Koggard - prvky marxizmu, feminizmu, … - vychádzajú zo sociocentrickej tradície - predmetom výskumu = kulturálne šudiá -> skúmajú subkultúry, otázky populárnej kultúry
Stuart HALL - teória kódovania a dekódovania -> nazerá na publikum ako chápe a interpretuje jednotlivé mediálne obsahy
KISSKE - populárna kultúra - účinky TV na spoločnosť
SPRAVODAJSTVO - má byť časové - týka sa nedávnych udalostí - nesystematické - oddelené témy - je pominuteľné – žije len keď sú udalosti aktuálne - je predvídateľné
AGENDA SETTING - zaoberá sa vplyvom masových médií na publikum; neovplyvňuje priamo náš názor ale ovplyvňuje to o čom sa rozprávame
GATEKEEPING - gakeeperi určujú čo do toho spravodajstva pôjde alebo nie
hstória agenda setting - Maxwell McCombs, Donald Shaw
3 druhy: - podľa priority médií, verejnosti, politikov
INFOTAINMENT - spojenie zábavy s informáciou - trivializácia a bulvarizácia - obsah – podriadený požiadavkám trhu - vykorisťovanie slabších konzumentov - propagácia spotrebného spôsobu života - komodifikácia kultúry - znížená kultúrna integrácia - nadmerné spoliehanie sa na reklamu a inzerciu ide aj o: hard news, soft news, štruktúra, osobnosti, grafika, hudba
spravodajstvo – agenda setting karnevalizácia celebritizácia
4 fázy vývoja mediálnych účinkov 1. všemocné médiá – neobmedzená moc médií (1900 – 1940) - príchod nového médiá – rozhlasu - názory: médiá majú neobmedzenú moc - médiá utvárajú myslenie a presvedčenie ľudí, menia ich životné návyky - Walter Lipmann
2. Teórie mocných médií vystavených skúške / obmedzené účinky (1940 – 1965) (počiatky systematického výskumu) - na masové médiá sa začína nazerať inak Kats, Lazarsfeld – skúmali publikum ako získavajú info z rohlasu (či sú nim ovpyvnení alebo nie) => sú ovplyvnení vodcami (opinion leaders) - interpersonálna komunikácia => teória o dvojstupňovom toku komunikácie
3. Návrat k teórii mocných médií (1965 – 1980) - výskumy sa zameriavajú a sledujú ako médiá spracúvajú obsah predtým než ho doručia publiku . médiá konštruujú cosiálne procesy
štúdie a modely: - agenda setting (McCombs, Shaw) - knowledge gaps -> vzniká vedomostná priepiasť (prísun masmediálnych info dokážu skôr prijať ľudia s vyšším socio-ekonomickým statusom); informačná chudoba (ľudí čo intenzívne konzumujú TV, málo čítajú...) - špirála mlčania -> médiá sa snažia vytvárať dojem, že odrážajú verejnú mienku ; strach z izolácie -> radšej mlčíme a ideme s väčšinou - kultivačná teória (Gerbner, 1973) – naše vnímanie je kultivované – pestované médiami; médiá vplývajú na správanie človeka, jeho slovnú zásobu, techniku, oblečenie, správanie
4. dohodnutý vplyv nédií (od konca 70. Rokov)
- pozornosť sa obracia k mediálnym textom, k publiku, mediálnym organizáciám - najvýznamnejší účinok médií spočíva v konštruovaní významov – ponúkanie týchto významov publiku -> publikum si ich na základe určitých kódov včleňuje do osobných významových štruktúr
ZÁKLADNÉ DRUHY A KATEGÓRIE ÚČINKOV krátkodobé (podnet - reakcia) priame (prvá fáza, teória podkožnej ihly) plánované dlhodobé neprame neplánované
PLÁNOVANÉ ÚČINKY - reklama na spotrebiteľské správanie - politické kampane na volebné správanie - účinky propagandy a ideológií
NEPLÁNOVANÉ ÚČINKY - účinky mediálneho násilia na agresívne chovanie - účinky erotických a sexuálne explicitných obsahov na postoje a jednanie
- KOGNITÍVNE ÚČINKY - HONOTOVÉ ÚČINKY - ORGANIZAČNÉ, INŠTRUMENTÁLNE ÚČINKY - TONIZUJÚCE (RELAXAČNÉ) - KOMUNIKAČNÉ - CITOVÉ - FYZIOLOGICKÉ Včera som šla do Trnavy vlakom. Ešte predtým sme boli na oslave narodenín jednej známej. Robili sme neplechu a trošku toho popili. Okrem toho som sa u nej aj dobre najedla. No nemohla som ostať dlho pretože som musela stihnúť už spomínaný vlak do Trnavy. I stretla som na stanici slečnu Rossovú. Kým sme došli do Trnavy vypili sme jedno pivo. A takýto bol môj včerajší deň.
Príslušný počet viet o sebe – krížový akrostych (Veronika Hríbová) - prvá hláska mena je prvé písmeno v prvej vete... druhá hláska = druhé písmeno v druhej vete....
VPLYV POSTMODERNIZMU NA MEDIÁLNE ŠTÚDIÁ Teória simulácie a hyper-reality (Jeana Bodrilarda): - kultúrny pluralizmus : vytvára v spoločnosti neistotu -> ústi to do problematizácie hodnôt (éra ktorá hodnotu popiera / odmieta) - postmodernizmus má k tradícii ironický vzťah; no to čo znevažuje nenahrádza inými kultúrnymi hodnotami (iba kritizuje tradície) - Lyotard zdôrazňoval v teórii jazykových hier (podsystémy symbolickej kultúry) – porozumenie / konsenzus je možné len v rámci tejto hry - neexistuje konsenzus ktorý by spájal jednotlivé hry (akoby mal presah nad viaceré) - vysoká kultúra sa utvrdzuje vo svojich kvalitách akoby sama o sebe len vo vnútri systému - problém: keď sa vysoká kultúra dostáva do konfrontácie s masovou kultúrou, v takomto procese
vysoká kultúra nedokáže nájsť argumenty aby masovú kultúru presvedčila o svojich hodnotách - neexistujú žiadne hodnoty / kritériá podľa ktorých by sa dala odlíšiť vyššia kultúra od nižšej - vkus a estetické hodnoty sú dobovo podmienené (z časového hľadiska sa menia); v istom časovom období sú predmetom nejakého konsenzu - postmoderná kultúra rezignuje na estetiku vznešeného -> nebude kultúrou avantgárd - postmodernizmus je pluralistický (akceptuje / vyznáva najmodernejšie štylistické výrazové prostriedky) => keď chýbajú estetické hodnoty podľa čoho budeme hodnotiť kultúrny artefakt --> podľa zisku ktorý produkuje - postmoderný tvorcovia sa usilujú vložiť do kultúrneho artefaktu tzv „dvojitý kód“ - má osloviť konzumentov aj vyššieho aj masového umenia - eklektický kód – dvojitý význam (palimpsest) ; druhý kód je dostupný len pre elitu – postmoderné dielo - prvky postmoderného umenia: citácia, plagát (druhoplánovo - odkaz na niečo); postmoderná kultúra je predovšetkým hedonistická (zameraná na vzrušenie, sex, šok, ohromenie – má tendenciu provokovať), ironizuje tradičné hodnoty,; konzumácia postmodernej kultúry – konzumovanie filmu + zrežírovaná udalosť, katastrofy, desivá skutočnosť – vyvoláva v publiku šok; skutočnosť, realita sa stáva materiálom na to aby som oslovovala publikum, aby som vyvolal u publika napätie a vzrušenie; vyhľadávajú sa dramatické udalosti – zvýrazní sa hodnota + vytvorí sa ilúzia prítomnosti (vtiahnutie do deja) - obsah spravodajstva je prezentovaný ako práve prebiehajúca realita - dramatické situácie v spravodajstve sa podávajú tak aby mali otvorený koniec (ešte sa k tomu vrátime...) - je to v rozpore s informovanosťou (postmodernizmus – akoby sa realita nikdy nekončí) - hyper-realita => stiera sa hranica medzi realitou a fikciou; masmediálna realita sa nezhoduje so skutočnosťou (tv spravodajstvo má tendenciu zameriavať sa na konflikt...); tv spravodajstvo má riadiacu funkciu smerom k udalosti (ono vyberá či je udalosť hodná sprístupnenia / publikovania alebo nie; len taká udalosť má pre publikum význam ktoré sa objaví vo spravodajstve) => spravodajstvo sa stáva akoby kritériom spoločnosti - významný kritik masmédií – Jan Bádrilárd, hľadá nové úlohy znaku v ľudskej kultúre; v postmodernom svete znak ako taký vytláča realitu, nazýva to, že znak je simuakrom, ktorý nemá priamy vzťah k realite, ale simuluje ju - hovorí, že masmédia a počítače vytvorili nový typ spoločnosti kde simuakrá / znaky komunikujú medzi sebou bez vzťahu k realite - médiá ktoré boli kedysi reprezentantmi skutočnosti sa stávajú dnes stvoriteľmi nového sveta (hyper-reality) o ktorej si teoretici myslia že je reálnejšia ako realita - v minulosti podľa teórie reprezentácie bol obraz ilúziou , v súčasnosti do toho obrazu vstupujeme - v minulosti: znak zastupuje realitu; v súčasnosti je vnímaný v dvoch polohách: ak predtým znak predstavoval realitu dnes znak zastupuje realitu - Badrilard hovorí, že médiá nahradili svet (samé sa stali svetom) => príklad: vojna v Perzskom zálive (prebieha iba na TV obrazovkách, žiadne zábery z bojov, zábery horizontu...) - Flusserova teória obrazu a technického obrazu: - obraz je nejaká plochá ktorá má význam (kameň, plátno, papier, koža, stena...) - rozlišuje obraz podľa toho aká technológia slúžila pri jeho vzniku; nakoľko obraz demonštruje svoj status obrazu (do akej miery je obraz čitateľný ako obraz) skúška: poznámky, + Denis McQuail, Slovník masmediálnej komunikácie; - okruh témy – píš všetko čo vieš napr. Agenda Setting..... 4 teórie tlače, komunikačné modely (prijímový, propagačný.... predstavitelia, charakteristika modelov); funkcie médií – médiá sú súčasťou spoločnosti – kultivujú naše správanie …. informačná, koleračná, agitačná.... čo je to funkcionalizmus
technologický determinizmus – ŠKOLY!!! (kedy, kde, kto, čomu sa venovali – 3 veci) typológia printových médií noviny vs časopisy časopisy – špecializovanejšie (rôzne témy), nižšia periodicita
- podľa periodicity vydávaných titulov (denníky – najmenej 4krát týždenne, dvojdenníky (2-3krát v týždni), týždenníky,  desatdenníky, dvojtýždenníky, mesačníky, dvojmesačníky, štvrťročníky, občasníky)
- podľa obsahového zamerania (periodiká pre širokú verejnosť – SME, Nový Čas; pre špecifické skupiny čitateľov – programové periodiká -> TV Oko, Kam Do Mesta; umelecké -> Atrium; populárno-odborné periodiká -> novinky zo sveta techniky, biológie, medicíny; rodinné periodiká -> určené pre všetkých členov rodiny; zábavné a humoristické periodiká; ženské periodika -> Eva...; mužské periodiká -> Adam; detské a mládežnícke periodiká -> určené do 15r.; športové a turistické; cirkevné a náboženské; inzertné -> Avízo, chovateľské noviny; propagačné periodiká -> spoločenské, kultúrne dianie na SR... napr. brožúrky o SR; erotické periodiká -> oddychová, zábavná funkcia, zdravotnícko-osvetová funkcia) - pre špecifické skupiny čitateľov -> odborné periodiká, vedecké, pre profesionálne a občianske skupiny, podnikové a firemné, školské periodiká,
- podľa územného pôsobenia (ústredné periodiká – na celom SR; regionálne – Život Turca; nadregionálne periodiká; subregionálne – mestské, miestne; lokálne; sublokálne – školy, podniky, sídliská;) - príjmový komunikačný model (proces dekódovania) semiotika - zaoberá sa teóriou znakov; veda o znakoch;, dekódovanie znakov; proces kódovania do znakov znakových kódov / znakových štruktúr; veda, ktorá hovorí o prenose nejakých informácií - persuázia (ovplyvňovanie) - ideológia zakódovaná v mediálnom kontexte nieje zjavná – je latentná - môže to byť obraz - ťažko sa dešifruje ideológia
charakteristika základných pojmov: - znak – materiálny, zmyslovo vnímateľný predmet, udalosť, operácia, ktorá sa prejavuje v pozadí nejakého iného predmetu, inej udalosti, inej operácie - druhy znakov: ikon – vonkajšia podobnosť, index - príčinná súvisloť, symbol – kultúrna podmienenosť(rozdelenie znakov podľa väzby signifikátu a signifikantu) - významy znakov – podľa spôsobu poukazovania: denotatívne – primárny poukaz znaku, konotatívne – druhý / sekundárny poukaz znaku, mýtické znaky – kombinácia denotatívnych a konotatívnych znakov + rozšírené o hodnotiace významy, ustálené konvencie a kódy
sémiotický trojuholník – Ogden Richardsonov trojuholník; referencie ktoré ukazujú vzťahy medzi označujúcou a označovanou realitou, teda vzťah medzi symbolom a objektom, tento vzťah je sprostredkovaný cez myslenie, holubica ako objekt reality je vo výtvarnom diele symbol – mier
znak je jednota materiálneho a k tomu viažucej sa myšlienky
propaganda – forma persuáznej komunikácie, zámerná systematická snaha ovplyvňovať publikum v súlade so zámermi komunikátora - účinky média: nezámerné a zámerne - môžu ovplyvňovať prvoplánovo a ťažkými dekódovanými znakmi => termín persuázia je cieľ masovej komunikácie, teda presvedčiť komunikátora tak ako chce
komuniátor; je mediálny proces v ktorom komunikátri využívajú najrozličnejšie spôsoby ovplyvňovania – nie je to len informačná hodnota niečoho ale je to aj klasický útok na city – môže to pôsobiť aj inak – psychológia emócií,...
oslavná propaganda očierňujúca propaganda – chceme zničiť protistranu
- koncept ideológie – spracoval Louis Altchusser; kritika ľavice; kritizuje Marxové závery; súčasná podoba spoločnosti je žiaduca pre všetky vrstvy + existujúca mocenská štruktúra má svoje historické oprávnenie a tradíciu; ideológia – názory a postoje, ktoré preferujú hodnoty, postoje a predstavy súčasného spoločenského poriadku, súčasnej deľby moci; tento systém presvedčení nazvla Marx ako typizované vedomie - koncept hegemónie – Anton Gramsci – hegemónia ako vládnuca ideológia ktorá nerpestajne presadzuje definíciu v danej spoločenskej situácii; nástrojom tento hegemónie je masmediálna kultúra (neexistuje slobodný novinár); ...nostiteľom hegemónie v spoločnoti – podoporovatelia … sú masmédiá; v spoločnosti nefunguje len jedna ideológia ale aj viacero kultúr, dominujúcu kultúru nanášajú médiá hegemónia je proces manipulatívnych techník, ktoré slúžia dominujúcej sociálnej skupine udržať status quo; udržiava sa tak, že v sociálne znevýhodnených skupinách sa usilujú vyvolať súhlas s týmto poriadkom - sú veci, ktoré sa robia len slovami - štrukturalizmus – nadväzuje na existencionalizmus; analyzuje dejinné javy a udalosti pričom myšlienky ideológie a hegemónie spája v novom termíne – hovorí o mytológií - mýtus je prejav a preto mýtom môže byť všetko; mýtom označuje akýkoľvek prejav ; mýtom môže byť celé spektrum znakových systémov (film, divadlo, reklama); mýtus je nejednoznačný, vyvoláva v mysli neoddiskutovateľný obraz, vytvára dojem pravdivosti, neumožňuje akékoľvek spochybnenie pretože nieje racionálny; mýtus predstiera ideálny harmonický svet; mýtus prekrýva skutočný obraz sveta nejakým imaginárnym, podsúva ľuďom presvedčenia aby ich prijali za svoje vlastné; Bartes- najvlastnejšia úloha mýtu je znehybňovať svet; ideológia je relatívne súdržný súbor predstáv, hodnôt a postojov, ktoré slúžia na taký výklad sveta aby sa tento svet javil ako bezrozporový hegemónia – komplexný a otvorený proces pôsobenia mocenských praktík, ktorými vládna spoločnosť – skupina, udržuje poriadok v spoločnosti tak, aby zachovala status quo, s tým, že sa preventívne týmito prostriedkami buduje súhlas menšín s takýmto poriadkom mýtus – symbolické rozprávanie, ktoré nemá autora a slúži ako vopred pripravený model vysvetlenia existencionálnych otázok – zrodenie, smrť, prežitie, zmysel života, základné kultúrnehodnoty a pod. - ideológia štátu: štátnu ideológiu reprezentuje škola, rodina, zákony a masmédiá; štátnu moc reprezentuje armáda, polícia, súdy a väzenie; štátna ideológia v procese reprodukcie  zohráva významnejšiu úlohu ako štátna moc, zatiaľ čo štátna moc vytvára podmienky a pracovné príležitosti, ideológia formuje hodnoty a prostredie ; štátna moc by bez tejto ideológie nemohla existovať pretože tá podmieňuje jej výkon; Altusser – najvýznamnejší nositeľ štátnej ideológie je škola 19.5. - od 13:00 – 15:00 26.5. - od 11:00 – 13:00 autoregulácia má tri stupne: inštitucionálna, redakčná, osobná
inštitucionálna – normy a normatívy, ktoré ovplyvňujú médiá, sú dané zákonom alebo médiá ich prijímajú dobrovoľne – autoregulácia; zo zákona u nás nieje regulovaná tlač ale len TV a rozhlasová tvorba --> Rada pre vysielanie a retransmisiu = najvyšší regulatívny orgán v rámci mediálneho priestoru audiovizuálnych médií; RPVaR – orgán ktorý nepodlieha kontrolnou činnosťou žiadnej
inštitúcii => nezávislý orgán; má na starosti obhospodárovanie frekvenčného spektra, ktoré je v SR pridelené Eúniou; frekvenčné spektrum je limitované => máme pridelenú časť – RPVaR frekvenčné spektrum prerozdeľuje; frekvencie sú majetkom všetkých ľudí, nedajú sa kúpiť, prenajať, každé prepožičanie frekvencie je limitované časom; rada je kolektívny orgán (má asi 12 členov???); pri zakladaní rady si ľudia žrebovali z osudia dĺžku pôsobenia v rade (6,4 a 2 roky) aby postupne ako im uplynie mandát sa nemenila celá rada! V súčasnosti predsedu rady volí parlament (teraz: prof. Mistrík); rieši licenčné konanie, má právo kontrolovať na základe podnetov obsah vysielania, kontroluje aj pri súkromných vysielateľov obsah programu, veľkosť programu vo verejnom záujme, rieši podnety ktoré dostáva od občanov pozrieť online RPVaR !!!! - tlač nieje na SR žiadnym spôsobom regulovaná -> iba oznamovacia povinnosť (ministerstvu kultúry oznámime...); Anglicko... : existujú tzv. tlačové rady, je to orgán, ktorý rieši všetky problematické situácie, ktoré vznikli medzi percipientom a médiom...; verdikt tlačovej rady diskvalifikuje médium; tlačovú radu založilo združenie vydavateľov SR, funguje aj dnes (Slovenský Syndikát Novinárov – sú tam všetky rozhodnutia rady), je to zbor nezávislých odborníkov (žiadny aktívny novinári, zástupcovia vydavateľstiev, ľudia čo podnikajú v oblasti novinárstva); rada nemá nejaký plán kontroly médií, reaguje len na podnety percipienta; problémom je, že Syndikát novinárov bol považovaný za najsilnejšiu organizáciu, no na SR existuje ďalších 5 novinárskych združení (network slovakia, seniori novinárov, asociácia nezávislých novinárov, asociácia európskych novinárov...), tlačové orgány im nedeklarovali podporu!! - Rada pre reklamu: funguje ako na princípe ako tlačová rada; založili ju združenie reklamných agentúr;; kontroluje len obsah reklamy O2 – konfrontačná reklama (poukazuje na chyby produktu iného) - etické kódexy (čo novinár smie a nesmie); každý novinár, ktorý je v nejakej organizácii by sa mal týmto etickým kódexom riadiť; na SR sa môže stať novinárom ktokoľvek - etický kódex slovenského syndikátu novinárov -> etický kódex novinárov RTVS – interný kódex prebrali z BBC - 80% RTVS sú členmi SSN - RTVS – skrytý mikrofón je zakázaný - SSN – skrytý mikrofón je povolený McQuail, Flusser, Slovník mediálnej komunikácie
Problém davu … skúška
občiansky, index, vlásky do copu!