Filmy
Francúzsko
1895-1919
Bratia
Auguste Lumiere a Louis Lumiere
Výjavy
všedného dňa“:
- bábätko na kolenách matky, ktorá ho napcháva raňajkami („Rodinné raňajky“ – „Le Dejeuner de bebe“); robotnikov, ktori vychadzaju
- odchod robotníkov z továrne Lumierovcov („Odchod z tovarne“ – „La Sortie des usines“);
- príchod účastníkov kongresu o fotografii v Lyone („Prichod učastnikov sjazdu“ – „Le Debarquement du congres de photographiea Lyon“);
- „Postriekaneho striekača“ („L`Arroseur arrose“) – praformu filmovej burlesky: chlapecstupi na hadicu zahradnika; ten si prezera striekačku a prud vody mu vstrekne do tvare;
- „Príchod vlaku“ („L`Arrivee d`un train en gare de La Ciotat“), ktorého lokomotíva,
ako
sa traduje, vyvolala medzi obecenstvom paniku. Lokomotíva sa vynorí
z úzadia obrazu, je
čoraz
väčšia a prehrmí tesne pri kamere.
V
„Ceste
na mesiac“(„Le
Voyage dans la lune“, 1902), prvom filme, ktorý Melies
stvárnil celkom podľa svojich sklonov a ktorý dosiahol vtedy
neobvyklú dĺžku šestnásť minút, nechal sa unášať fantáziou,
inšpirovanou Julesom Vernom a technickými výdobytkami doby, ku
ktorým, pravda, pristupoval aj trocha ironicky: bradatí a
gestikulujúci vedci sa nechajú vystreliť neforemnou raketou na
mesiac; projektilsa zapichne do jedného oka hviezdy. Keď cestujúci
prekonali nebezpečne boje s obyvateľmi mesiaca, „selenitmi“
podobnými hmyzu, padne ich raketa spať na zem a pristane v mori;
napokon zachránených kozmonautov groteskne uvítajú uniformované
dievčatá
„Film
d`Art“(umelecký film). Pariž, rok 1898 film „Zavraždenie
vojvodu
de Guise“
(„L`Assassinat du Duc de Guise“) v režii Le
Bargyho a Calmetta.
Film, ktorý nadchol súvekú kritiku, pôsobí dnes muzeálne,
štylizované gestá predstaviteľov (prominentní herci z Comedie
Francaise: Le Bargy a Lavedan) sú smiešne.
G.A.Smith
Vo
filme „Babičkina lupa“ („Grandma`s Reading Glass“) roku 1900
po prvý raz nasledoval po celkovom zábere detail. Ešte sa pokúsil
motivovať túto zmenu tématicky: najprv bolo vidieť babku s
vnukom, ktorý jej vzal lupu a díval sa cez ňu; až cez lupu sa
zjavili detaily rozličných predmetov, ktoré chlapec mohol vidieť.
Zrodenie
Amerického Filmu
Edwin
S. Porter
Prvé
pokusy o dej a montáž v americkom filme nájdeme v Porterovách
snímkach z rokov
1902
a 1903. „Život amerického hasiča“ („The Life of an American
Fireman“, 1902) a „Veľká železničná lúpež“ („The Great
Train Robbery“, 1903) obsahujú už v zárodku špecifické črty,
ktoré sa v neskorších rokoch stali určujúcimi pre americky film.
Vo filme „Život amerického hasiča“ sa prvý raz kombinovali
dokumentárne zábery s dodatočne nakrútenými hranými výjavmi.
Porter našiel v archíve viacero snímok hasičov (s konským
záprahom). K nim priradil rozlične výjavy: spiacemu hasičovi sa
vo sne zjaví dieťa v horiacej izbe; ruka bije na poplašný zvon;
hasiči si obliekajú uniformy; v izbe plnej dymu dvíha hasič dieťa
na ruky; zlieza s nim po rebríku. Prvý raz sa tu v americkom filme
vytvoril zásadný predpoklad montáže, možnosť pripísať záberu
v spojení s ďalšími nový zmysel. Záber s rukou, ktorá uvádza
do pohybu poplašné zariadenie, je príkladom umeleckej úspornosti
a dramatického zhustenia: tento detailný záber zahrňuje v sebe
cely výjav.
Vo
filme „Veľka
železnična lúpež“,
ktorý sa už celý režíroval, Porter pridal ešte mnoho výjavov,
spracoval ich čo najkratšie, usilujúc sa tak o častú zmenu
dejiska. Dej sa pritom odohráva súčasne na niekoľkých miestach a
jednotlivé situácie ostávajú nezodpovedané.
Porter
už narábal s výjavom ako so záberom; strih pre neho neznamená
iba oddeľovanie dvoch dejov, ale aj ich spojenie.
David
Wark Grittith
Týmito
filmami dosiahol svoj vrchol „Zrodenie naroda“(„Birth of a
Nation“, 1915) a „Intolerancia“ („Intolerance“, 1916). –
Neviem či sme ich pozerali.
Zvuk
bol po objave filmu – oživenej fotografie, druhým najdôležitejíim
technickým objavom
v
kinematografii. Keď Al
Johnson
v snímke Jazzovy
spevák
po
prvýkrát spieval, šokujúce pre vtedajších divákov bolo, že ho
mohli po prvýkrát aj skutočne počuť,
nevideli iba nemy obraz speváka. Za dátum zrodu zvukového filmu sa
preto považuje 6. október 1927, kedy mal tento film premiéru.
Pravdaže, aj predtým sa robili pokusy ozvučenia filmu.
Predstavenia
sprevádzal
pianista alebo orchester.
(1940)
Ch. CHAPLIN - Vo
filme „Diktátor“ je nemeckým vojakom.
SURREALIZMUS
Luis
Bunuel a Salvador Dali „Andalúzsky pes“(„Un
Chien andalou“, 1928).
Vo
filme „Andalúzsky pes“ vládne snovo asociatívna fantázia,
systematické uvoľnenie všetkých zmyslov. Film nám predstavuje
skutočnosť v úplnom zmätku; Bunuel a Dali ho zaťažili
hrôzostrašným inventárom svojej osobnej mytológie, zrkadlením
svojej posadlosti, metaforami, ktoré mali sčasti iba šokovať,
sčasti však nevylučovali symbolickú interpretáciu. Tak napríklad
sa na plátne zjavuje odrezaná ruka; z inej ruky vyliezajú mravce;
učebnice sa menia na pištole; na dvoch klavíroch ležia mŕtvoly
oslov a na povrazoch sa vznášajú tekvice a seminaristi.
„Andalúzsky pes“ dodnes nestratil svoje provokujúce pôsobenie.
Platí
to hlavne o šokujúcich obrazoch vstupnej sekvencie, ktorá vyzerá
v scenári takto:
„Balkón
v noci. Akýsi muž si brúsi britvu v blízkosti balkóna. Muž sa
díva na nebo cez sklo
a
vidí... úzky mrak, ktorý sa ženie k mesiacu v splne. Potom: hlava
dievčaťa so široko
roztvorenými
očami. K jednému oku sa blíži ostrie britvy. Teraz prejde úzky
mrak pred mesiacom. Ostrie britvy rozreže oko mladého dievčaťa.“
Expresionizmus
- „Klasicke obdobie“ nemeckeho filmu
1919 Kabinet doktora Caligariho (Das Kabinett des Doktor
Caligari) Robert Wiene.
Scenár
filmu „Kabinet doktora Caligariho“ sa začína na jarmoku;
hypnotizér tu ukazuje svoje
médium
Cesareho. Nasledujúcu noc zavraždia študenta, ktorému Cesare
predpovedal skorú smrť; ktosi sa pokúsi zavraždiť aj mladé
dievča. Priateľ oboch ide za prípadom a konštatuje, že
hypnotizér je totožný s riaditeľom blázinca. Obvinia ho, že
pomocou hypnózy naviedol svojich pacientov, medzi nimi Cesareho, na
sériu vrážd. Odhalený a svojej moci zbavený riaditeľ sa sám
zblázni.
Murnauov
talent prvý raz očividný pri každom zábere. Nevyvoláva tu iba
šoky a hrôzu, ale sublimovaný des, ktorý
asto
vyplýva z pohľadu na veci dôverne známe. Nenavodzuje ho
predovšetkým námet, ale spôsob jeho spracovania. Krajina, budova,
ľudia – všetko nadobúda príšernú podobu. Chvejúce sa
svetelné reflexy sprevádzajú príchod upíra Nosferatua. Pohybuje
sa v spomalenom zábere a
narastá
do obrovitých rozmerov, keď sa približuje k divákovi. Zjavuje sa
zo žabej perspektívy, snímanej z podpalubia plachetnice; sieť
vykresľuje za nim príšerné vzorce.
Karol
Plicka – Zem spieva
1933
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára