TaDMK

Najdlhší papyrus: 40,5 m.... písalo sa trstinovým perom Kaligrafy-ozdobné knihy, nebeské listy= ,,hlas Boží“ Inkunábuly: tlačoviny, kt. sa u nás zachovali vďaka Bratislavským tlačiarňam Druhy a žánre novinárskej fotografie: Spravodajská, Reportážna Spravodajská fotografia:Fotografická správa, Agentúrna fotospráva, Fotoreferát- rozšírená obrazová správa, Ilustrovaná správa, Vecná ilustrácia Reportážna fotografia:Reportážny portrét, Titulná fotografia, Fotoglosa, Fotoreportáž, Fotofejtón Edison: 1891 vynález filmovej kamery;Bratia Lumierovci:;George Melies: francúzsky kreslič a majiteľ divadla;Oskar Messter - vynašiel maltézsky kríž, kt. zabezpečoval rovnomernosť posunu filmu v kamere 1.rozhl.stanica: 1920 KDKA, vysielanie u nás: 19.máj 1923,letisko Gbely stredomorský model: FR,GR, TAL,PORT, ŠPAN.- nízke náklady tlače, polit.systémy , médiá sú ovládané parlamentom. úloha štátu je veľmi silná severo,stredoeurópsky model: RAK, Dánsko, Fínsko, Belg. Nem., Nízozemsko, Nórsko, Švédsko, Švajčiarsko - vysoko vyspelý, rozvoj mas. Komunikácie, autonómnosť, vysoko prof. novinárske výkony, nezasahuje do slobody slova, stredné náklady tlače, severoatlantický, liberálny model: VB, USA, Kanada, Írsko - prevláda dominancia trhu , profesionálny model riadenia vysielania, stredné náklady tlače, profesionálny model riadenia vysielan, prevláda dominancia trhu Význam masových médií - šírenie propagandy, prostredím kde sa odohráva polit.život, cesta k slave, sociálnej reality, určuje normatívne hodnoty Prístup mediokulturálny- Obsah a posolstvo je ovplyvniteľné osobným prostredím Mediomaterialistický- technolog.aspektom politicko- ekon. aspektom, Sociokulturálny úlohu médií a ich postavenie v spoločnosti Sociomaterialistický: materiálnych podmienok spoločnosti a ich dôsledok Sociálno-vedecká teória: skúma povahu médi Normatívna: ako sa majú media správať Prevádzkové teórie: ide o praktické predstavy Každodenná Rozdielne tradície analýzy: Štrukturálne: sociológia je základ, sociocentrický prístup, mediálne inšt. Behaviorálne: korene v psychológií, objekt záujmov: ľudské správanie Kultúrne: vychádza z humanitných významov a štúdií jazyka, LASSWELLOV MODEL: Kto hovorí? Čo hovorí? Komu hovorí? Akým kanálom? S akým účinkom?= lineárny vzorec, Zameraný na prenos informácii RITUÁLOVÝ MODEL:výrazový Nesústreďuje sa na prenos inf, zdieľanie, účasť a disponovanie spoločnou vierou, Omša: ide o spojenie ľudí v case PROPAGAČNÝ MODEL: úlohu zjednotiť verejnosť a sústrediť ju na komunikačný akt, žije len v prítomnosti, Model s nulovou výhrou, zisk jedného je stratou druhého, Neutrálna komunikácia PRÍJMOVÝ MODEL: kodóvania a nekódovania mediálneho diskurzu, analýzu príjmu Špirála mlčania - som nositeľom aj keď pravdivého ale menšinového názoru, tak sa prispôsobím väčšine Špirála mlčania - hovorí, že médiá odrážajú verejnú mienku, ľudia ktorý sa nechcú dostať do izolácie skúmajú okolie a ktoré názory sú akceptovateľné a ktoré nie sú, ak človek nemá dostatok síl aby presadil svoj názor, tak mlčí. Základné rysy mas.kom: odovzdávatelia informácií sú profesionálni komunikátori, komunikáty sú pripravované štandardizovanou metódou, obsah má byť jedinečný, kreatívny, je produktom pracovnej činnosti, vzťah medzi org. a publikom je nezáväzný a dobrovoľný, väčšina masových obsahov nie je určená konkrétnemu prijímateľovi, medzi odovzdávateľom a prijímateľom existuje veľká fyz. vzdialenosť PROCES MAS.KOMUNIKÁCIE: má veľký rozsah, tok informácií je jednosmerný, asymetria - množstvo inf. odovzdávame veľkému publiku, neosobnosť a anonymita, existuje tu prepočítaný vzťah, obsah musí byť spracovaný do štandardizovaného obsahu SPRAVODAJSKÉ HODNOTY Frekvencia - ako sa udalosť vyvíja, ako spadá jej vývoj do technologických uzávierok jednotlivých médií, Prah pozornosti - aby sa správa stala správou, musí prekročiť prah pozornosti, Jednoznačnosť udalosti - čím je udalosť jasnejšia a jednoznačnejšia, Význam udalosti - čím je udalosť pre publikum pochopiteľnejšia, tým skôr sa stane správou, Súzvuk - ak udalosť napĺňa moje očakávania, o to skôr budem sa o ňu zaujímať, Prekvapenie - čím neočakávanejšia je udalosť, tým je zaujímavejšia, Kontinuita - ak raz niečo prelezie prah pozornosti, potom tomu venujeme pozornosť, Variácia, Vzťah k elitným národom, Personalizácia - ak viem nejaký jak stotožniť s niekým, potom má väčšiu spravodajskú hodnotu ako daný jav, Negativita - čím je udalosť čiemejšia, o to skôr vyvolá pozornosť, Habiteizácia (umrtvovanie) - čím viac nám médiá dodávajú toho obsahu, tým sme voči tomu pasívnejší Teória zázračnej strely - Média majú silný vplyv, naraz sa prešlo do opačného názoru, že médiá majú slabý vplyv od 40-tych rokov do 60-tych rokov, silné médiá ale s obmedzenými účinkami LINEÁRNY AKT: cesta od hovoriaceho k poslucháčovi INTERAKČNÝ MODEL:hovoriaci a poslucháč sa striedajú TRANSAKČNÝ MODEL: každý komunikujúci je súčasne aj počúvajúci a naopak Model ABX od Newcomba:AB - účastníci kom. aktu, X - predmet komunikácie, tento model vychádza z primárnej psychológie komunikácie, zrovnoprávňuje podávateľa aj prijímateľa informácie Komunikáciu delíme na 3 typy: Interakcia tvárou v tvár: jednota času a priestoru, rozhovor, Mediovaná interakcia(telefón,list): jednota v čase, nie však v priestore, Mediovaná kvázi interakcia(mediálna kom.):proces kódovania a nekódovania nie je zhodný ani v čase, ani v priestore Každý komunikačný akt pozostáva z 5 prvkov: komunikátor – tvorca, komunikát – informácia kódovaná v nejakej podobe, komunikačný kanál- prost., kt.sprostredkúva informácie, adresát – príjemca, účinok - skúma efekt komunikácie – reakciu Daniel Chandler - rozoznáva 3 druhy kódov: sociálne: verbálny a neverbálny prejav, spôsob obliekania, značka auta textové kódy (reprezentačné) - kód vedy, estetiky, žánrový kód, rétorický, štylistický interpretatívne kódy - z oblasti psychológie, percepcie a ideológie TEÓRIA DVOJSTUPŇOVEJ KOMUNIKÁCIE: vyvrátilo tvrdenie zázračnej strely, že media, zasahujú ľudí hneď a priamo,médiá majú vplyv na prublikum, dlhodobom a nepriamom vplyve, kolektívne fenomény ,sociálnych procesov, médiá sa zapájajú, Jednotlivci vytvárajú vlastný pohľad na realitu=dohodnutá teória vplyvu médií TEÓRIA DISKURZU: Diskurz - v užšom ponímaní - skupina výrobkov, výpovedí a informácií poskytovaná jazykom na rozpravu o určitej téme v širšom ponímaní- ide o množstvo kódov a ich pravidiel používaných pri produkovaní a používaní významov vzťahujúcich sa na nejaký námet Diskurz: je súbor výpovedí v mediálnych teóriách MEDIÁLNY DISKURZ:je napätie medzi verejnou a súkromnou sférou personalizácia tém a vnímanie adresátov, používanie jazykových vzorcov, dialóg je súčasťou diskurzu MASOVÁ KULTÚRA: druhotný produkt mas. kom., má nízke kult. obsahy (maskult), vysoká (mitkult), patrili predstavitelia Francúzskej školy, masovú kultúru spájajú s fenoménom kultúrneho priemyslu, populárna kultúraje zameraná na nižšiu a strednú triedu Neil Postman - išiel tak ďaleko že hovorí:“ americká kultúra sa redukuje na TV“ -produkty majú americký národný charakter Johann Haucing - pokladá za kľúčový element ľudskej kultúry - prvok hravosti prejavuje sa tu vitalita a spontánnosť Žigmund Baunaud- obohatil ponuky, pôvodcom masovej kultúry sú masové médiá, masová kultúra je väčšia ako štandardizovaná Berger - 4 TVÁRE GLOBÁLNEJ KULTÚRY Kultúra Davos - tvorí elita biznismenov, opiera sa o svet biznisu, zdieľajú rovnaké hodnoty Univerzálna klubová kultúra - pochádza z amer. elitných škôl, predstavuje hodnoty vyznávané západnou inteligenciou, vytváranie elitných spolkov Kultúra McWalt - populárna kultúra, americká kultúra, má obľúbené formy stravovanie, hudba a móda, prejavuje sa iba vonkajším správaním, Evanjelický protestantizmus - vytvára novú kultúru s výrazným vlastným sebauvedomením, upravuje vzťahy medzi mužmi a ženami INFOTEIMMENT: dôsledok vstupu zábavy do komunikačnéého reťazca -koncept masového človeka: boli 4 teoretici 1.Orteg a Gazet - hovoríme o davovom človeku 2.Marshall Mc Glum - hovoríme o masovom človeku 3.H. Marcus -jednorozmerný človek 4.Hannah Arentová - hovorí o atomizovanom človeku 1.pre davového človeka je char: impulzívne správanie, inštinkty vytvárajú z ľudí barbarov, najväčšie nebezpečenstvo - mas. Média,.nastavujú diktát nekultúrnosti, elita je potláčaná, svoje záujmy uprednostňuje masa, -masová spoločnosť oslobodzuje človeka, v dave ma nič neohrozuje, dav ma zbavuje identity 2.masový človek - podstatnou vlastnosťou médií je schopnosť meniť človek médiá sú existenciou človeka, umožňujú mu chodiť, myslieť 3.jednorozmerný človek-je dôsledkom industrializovanej spoločnosti,technika umožňuje človeku zhmotňovať materiál, za cenu znehodnocovania vyššej kultúry človek prestáva vyznávať vyššiu kultúru hovorí, že jednotlivec je obeťou spoločenského systému 4.atomizácia jedinca: daná rozpadom tradičnej rodiny, z hľadiska psychického je osamotený, je v spoločnosti dezorientovaný, jedinec nemá ašpirácie, aby sa presadzoval ako osobnosť FUNKCIE MÉDIÍ: pozorovanie spoloč.diania, poskytovanie informácií, vysvetľovanie vzáj.vzťahov medzi jednotl.časťami spoločnosti, odovzdávanie kult.dedičstva, zábavná funkcia, mobilizácia5 zákl.typov funkcií: 1. Informačná: hovorí o udalostiach v spoločnosti, naznačovanie spoloč.vzťahov, podpora inovácií a odovzdávanie pokroku ďalším generáciám 2.Kultúrna:media ponúkajú materiály, kt.odrážajú kultúru spoločnosti, my sme súčasť kontroly, materiály sa odovzdávajú ďalej,zabezpečujú kultúrnu kontinuitu, média určujú súčasný stav,určujú vôľu po zmene 3.Zábavná:poskytujú publiku zábavu a rozptýleniE, odvádza pozornosť publika od závažných soc.problémov 4.Sociálna: média poskytuj príklady zo života, vzorce správania sa, tieto príklady prispievajú k socializácií, slúžia na koreláciu- chcú poukázať na to, ako vnímať vzťahy v spoločnosti, ako ich čítať 5.Politická: média poskytujú predstavu o polit.udalostiach a témach, schopnosť médií mobilizovať verejnú mienku, dokážu pritiahnuť pozornosť,majú schopnosť plniť propagandistickú funkciu FENOMÉN ZÁBAVY V MÉDIACH: FUNKCIONALISTICKÁ TEÓRIA MÉDIÍ: akú funkciu médiá plnia,Lasowell MEDIÁLNA PRODUKCIA: je výstupom mediálnej inštitúcie, vysoké náklady na výrob, neistota, treba ich vyrábať cyklicky, má menšiu mieru adresnosti a oneskorenú spätnú väzbu, odraz preferencií publika, zdroj zamýšľaného vplyvu na publikum -McDonald:existuje kanonické rozlíšenie kultúry do 3 rovín: vyššia-mitkult( dramt.tvorba v divadle) stredná,nižšia-maskult (komiksy) -Schills: mas.kultúra ako nástroj na šírenie hodnôt mas.kultúra má demokr.charakter -Arentová:hovorí: ,,mas.kultúra si začala privlastňovať kultúru a prispôsobuje si ju.” mas.kultúra získala pragmatický character: účelovosť-vzniká preto,lebo sa objavuje fenomém času, mas.kultúra neumožňuje pochopiť elitnú kultúru,preto ju preformátuje do rámcov, kt.sú prijateľnejšie, ak je pre klasickú kultúru znakom trvalosť a stalest hodnoty, potom kritéria pre masovú kultúru sú novosť a modernist TEÓRIA SPOLOČENSKEJ ZODPOVEDNOSTI MÉDIÍ: médiá majú spoločenskú zodpovednosť- majú záväzky k spoločnosti, vlastníctvo médií má byť vecou verejnou, Novinové správy majú byť pravdivé, presné, slušné, objektívne a relevantné, Médiá by mali byť fórom na výmenu myšlienok Médiá by mali byť slobodné, ale samoregulovateľné, Mali by dodržiavať etické a morálne kódexy Za určitých okolností spoločnosť môže zasiahnuť voči tlači vo verejnom záujme. 1983 Paríž, Praha – Medzinárodné zásady žurnalistickej etiky-boli prijaté pod patronátom UNESCA -pravda a presnosť, nestrannosť a nepredpojatosť, rešpektovanie súkromia jednotlivca, nezávislosť od parciálnych záujmov, zodpovednosť k spoločnosti a verejnému blahu, zodpovednosť voči zákonom, slušnosť a dobrý vkus Z toho sa vyformovali 4 teórie tlače: Teória o autoritatívnom systéme médií – predpokladá, že vláda je neomylná Médiá nesmú spochybniť vládu, Médiá majú byť vždy podriadené vláde: ekonomicky aj politicky, Médiá by nemali urážať politické hodnoty, Cenzúra ako nástroj na presadenie Teória o liberálnom systéme médií – teória slobody tlače (od J. Miltona) Aby bol systém médií slobodný, musí existovať sloboda morálky, náboženská sloboda, intelektuálna (bez cenzúry), politická (bez tyranov), Slobodný tok informácií a mediálnych tovarov, slobodná kritika liberálnych teórií Sloboda prejavu ešte nezaručuje demokraciu v spoločnosti rovnako, ako trh nezaručuje slobodu komunikácie Teória o Sovietskom systéme médií (V.I. Lenin) Existujú 4 funkcie tlače: Agitácia, propaganda – vplyv na spoločenské vedomie, Organizácia – vplyv na spoločenskú aktivitu , Spoločné vlastníctvo médií, Médiá majú slúžiť záujmom robotníckej triedy a podliehať jej kontrole, Musí existovať právo uplatňovať cenzúru a iné legálne prostriedky na zabránenie publikovania spoločensky nevhodných obsahov + právo trestať vybočenie, Zabezpečenie informovania v súlade s Marxistickými princípmi – ideológiou, Teória spoločenskej zodpovednosti, Prejavila sa do rozvojovej a spoločensko-participačnej teórie Vychádza z kritiky medzinárodného spoločenského poriadku a z analýzy medzinárodného toku informácií Typy predpokladaného vplyvu médií, druhy účinkov a parametre účinkov 2 základné skupiny teórií: Kultivačné – predpokladajú silné účinky médií Etnografické- významy, ktoré sprostredkúvajú médiá, si utvára publikum samo Podľa účinku: Krátkodobé Overovanie účinkov médií je veľmi ťažké, veľmi nepresné: 1920 – 1940 – hovorilo sa, že médiá majú obrovský vplyv ,neskôr sa ukázalo, že nie je možné zovšeobecňovať, 1940-1960 – hovorilo sa, že médiá majú minimálne účinky, 1960-1980 – opäť predstava o silných účinkoch, súčasnosť – obdobie selektívnych účinkov – účinky sú také, aké pripustí publikum, obsah selektuje, konzument si vyberá, mediálne účinky sú ovplyvňované osobnosťou, selektívne dispozície – neselektujeme len obsahy, ale aj médiá, jednotlivec si nepamätá všetko, pretože jeden mediálny obsah prekrýva druhý Druhy účinkov: Účinky komunikácie - Účinky informácie – obsah toho, čo sledujem, má vplyv na formovanie mojich názorov Kategorizácia účinkov: Kognitívne (poznávacie) – človek si zapamätá informáciu, informácia v ňom zanecháva stopu, vytvára reakciu Hodnotové – Účinky na názory a postoje, za možné účinky považujeme nový postoj, zmena postoja,..Organizačné akceptácia návodu na konanie Tonizujúce – relaxačné Príjimanie mediálnych obsahov v nás vyvoláva pocit blaha, pohody, relaxu Komunikačné Prijímanie mediálneho obsahu Spätná väzba Prejavovanie sa účinkov Zjavné a Skryté (latentné) – podprahová reklama Účinky dlhodobého pôsobenia médií Kultivačné účinky – budovanie vkusu publika Obsah vkusu v médiách: Programy s nízkym vkusom – mediálne obsahy vyvolávajúce u publika kritiky, odpor, odmietanie, Nediskutovaný obsah – kritika o nich ani nekomunikuje (počasie, prírodopisy,...) Obsahy s vysokým vkusom – napr. vážna hudba, obsahy, ktorých sledovaním sa zvyšuje Zosilňujúci účinok: ak médiá venujú nejakej téme zvýšenú pozornosť, zvyšujú v krátkodobom horizonte jej význam Potvrdzujúci účinok: ak médiá tvrdia niečo, čo je v súlade s postojmi a názormi jedinca, potom to dotyčný prijme ako pravdu Spätný účinok: médiá na mieste udalostí môžu udalosť ovplyvniť Znecitlivenie (habitualizácia): ak je niekto dlhodobo vystavený emocionálne vzrušivým podnetom, môže voči ním zatvrdnúť, zvyknúť si na ne Trivializácia: médiá sú obviňované z toho, že spravodajstvom a publicistikou mnohé témy trivializujú ROZVOJOVÁ TEÓRIA: zaoberala sa kritikou medzinárodného informačného poriadku a analýzou medzinár. toku inf. Ciele a zásady tohto poriadku: sledovať to ako odstrániť nevyváženosť , odstránenie dôsledkovej koncentrácie médi, odstránenie vnútorných a vonkajších tokov prekážok vnútor. toku informácií =pluralita informačných tokov a kanálov, sloboda tlače a informácií, sloboda novinárov- táto sloboda je neoddeliteľná od zodpovednosti, vytvorenie kapacít pre rozvojové krajiny, pevná vôľa vyspelých krajín pomôcť rozvojovým krajinám, musí sa rešpektovať kulturálna identita každého štátu, národa, uznanie práva národov, národností, etnických a spoločenských skupín na prístup k informačným zdrojom DEMOGRAFICKO- PARTICIPAČNÁ TEÓRIA: kritika má 2 stránk, prístup k médiám účasť na verejnom živote musí byť dostupným pre každého, treba prihliadať na demokraciu a kultúru, verejnosťou sú občania, nesmie byť časovo limitovaná, je jednoduchá ale dostatočne komplexná aby zachytila kritiku, dobrá teória nesmie ignorovať publikum, nesmie informovať komunikačné hľadisko, dobrá teória neuprednostňuje jeden špecifický systém, opiera sa o viaceré veci PROPAGANDA AKO KOMUNIKÁCIA: rozumieme pod týmto zámernú a systematickú snahu o formovanie predstáv a ovlyvňovanie citov a účelom dosiahnutia takej reakcie, ktorá slúži na propaganda Persoážia: proces, v ktorom presvedčujeme komunikatna, aby myslel a konal a cítil tak ako my, opiera sa o psychické využívanie komunikácie Opak ERISTIKA.

SEMIOTIKA- teória znakov SYNTAKTICKÁ ANALÝZA: vzťahy medzi znakmi SÉMANTIKA: význam znakov v jazyku PRAGMATIKA: pragmatický aspekt jazykového znaku TECHNOLOGICKÝ DETERMINIZMUS-3školy- 1.Frankfurtská škola – zaoberala sa technologickým determinizmom, predstavitelia: Adorno, Benjamin, Morcz, Worklan, snaha analyzovať príčiny, prečo sa po 1.svet.vojne zrútila prestava rovnosti,ktorá by priniesla všeob.blaho; spojená s kritikou kapitalizmu, do komunikácie vstupovali vládnuce názory, média sú kľúčový prvok rozvoja spoločnosti, Teória kultúrneho priemyslu-MK pomohla kontrolovať kapitál, tým sa podieľa na mas.systéme. 2. Torontská škola – vychádza z kultúrnej zmeny, predst:Marshall Mc Luhau, teória kult.zmeny- každá inovácia vstupujúca do MK rozširuje MK. Mediálna kultúra je prijímateľovi vnucovaná,výsledkom procesu je masový človek. 3.Birminghamská škola – zaoberala sa teóriou populárnej kultúry;vplyv technologie na MK, antropologiam,semiotika, Preds:Hogard, Hall – vzťah medzi procesmi; Prijímateľ posolstva je schopný utvárať s i vlastný názor. Teória magickej strely – médiá sú mocné, že nás môžu zasiahnuť kedykoveľvek a kdekoveľvek. AGENDA SETTING(nastoľovanie) hovorí o schopnosti vytvárať tému. DIVADELNÝ DISKURZ – vysielač odovzdá inf prijímateľom, tí sa stanú vysielateľom a inf odovzdajú ďalej. Vysielač má zodpovednosť za odovzdané inf.. PYRAMÍDOVY – z každého prijímateľa sa stáva zosilňovať-relé, ktorý info zosilnuje a posiela dalej. STROMOVÝ- ak inf. Dorazí k adresátovi, vzniká dialóg, potom je znova vysielaná k dalšiemu adresátovi,typický pre médiá AMFITEáTROVÝ – pôsobí v priestore, podobný ako divadelný, ale odstránime stenu KRUHOVÝ – inf prichádza v kruhu, obsah a inf sa vracia-utvrdzujeme sa v názoroch. SIEŤOVÝ – neformálny, inf sú šírené z rôznych smerov-klebety, šepkanie.