ETIKA VYPRACOVANE
OTAZKY ZIMNY SEMESTER 2008/2009
- Ktorými základnými otázkami sa zaoberá etika ako veda?
Základné otázky etiky sú:
- Čo je podstatou morálky?
- Aký je pôvod morálky?
- Aká je podstata dobra a zla?
- Aký je vzťah medzi skutočným a požadovaným v konaní, medzi tým, čo je a tým, čo má byť?
- V čom spočíva podstata a význam morálneho ideálu?
- Podľa akých morálnych kritérií sa majú ľudia správať?
- Existuje univerzálny morálny princíp?
- Etika a morálka ich definičné vymedzenie a charakteristika.
Etika – filozofická
náuka o morálke
– z gr. slova
éthike, éthos, ktoré znamená zvyk, mrav, obyčaj, správanie,
vyjadruje filozofickú disciplínu, ktorá sa zaoberá skúmaním
morálky.
- pomáha vyriešiť
večnú etickú otázku – čo mám alebo čo by som mal robiť? Čo
je správne?
Morálka –
z latinského mos, móres – mrav, obyčaj, móda.
- výraz morálka sa
používa na označenie správania ľudí, ich mravov, predstáv
o dobre a zle. Morálna norma prikazuje, zakazuje, alebo
doporučuje, čo má človek robiť, čo je správne
- Definujte dobro a zlo ako etické kategórie (problém definície).
Dobro a Zlo : protiklad morálneho a nemorálneho –
hodnotenie javov skutočnosti z hľadiska morálky
Dobro
– to, čo je hodné nasledovania, čo si zasluhuje potvrdenie,
súhlas ostatných
- odráža záujmy, želania, nádeje ľudí
- najvyššia kvalita ľudského života, najvyšší cieľ, ku ktorému spejeme
- etika je vlastne hľadanie významu a podstaty dobra
Zlo
– vyjadruje to, čo je nemorálne, čo si zasluhuje odsúdenie
- charakteristika negatívnych kvalít
- konanie, ktoré ubližuje iným, zraňuje ich dôstojnosť, narúša idey o tom, čo sa môže
- predstavy o dobre a zle sa menia, vyvíjajú
- čo je v jednej morálke zlo, môže byť v druhej dobro
- dobro : je v súlade s rešpektovaním ľuds. dôstojnosti, s humanizmom
- zlo : zraňuje ľuds. dôstojnosť, ponižuje ho, diskriminuje a bráni rozvíjať schopnosti
4.
V čom sa líšia základné smery vo vymedzení dobra a zla
(antické a kresťanské chápanie)
(antické a kresťanské chápanie)
Dobro:
odráža záujmy, želania a nádeje ľudí.
Aristoteles
- dobro je umiernenosť.
Platón
- k dosiahnutiu dobra vedie krása.
Náboženská
etika - ho vidí v božej vôli.
Hegel
– ho vidí v absolútnej idei.
Naturalizmus
- v ľudskej prirodzenosti v rozkoši – hedonizmus,
v blaženosti – eudaimonizmus.
Novopozitivisti
- chápu dobro ako vyjadrenie emócií človeka.
Zlo: v náboženskej etike sa zlo pokladá za fatálnu nevyhnutnosť ľudského bytia a podľa teodicey sa interpretuje ako uskutočnenie „vyššieho predurčenia“.
Zlo: v náboženskej etike sa zlo pokladá za fatálnu nevyhnutnosť ľudského bytia a podľa teodicey sa interpretuje ako uskutočnenie „vyššieho predurčenia“.
Kant
- je zlo nevyhnutný dôsledok zmyslovej podstaty človeka.
Osvietenskí
myslitelia – zlo ako neschopnosť človeka pochopiť svoju pravú
podstatu. Zlo možno odstrániť výchovou a vzdelávaním.
Marxisti
– prvotným zdrojom morálneho zla je sociálne zlo, sociálne
podmienky ľudí, ktoré určujú typy sociálneho a morálneho
správania.
Dobro
v antike – umiernenosť a krása, v kresťanskom
chápaní je to konanie dobrých skutkov???
Zlo
v antike - ???, v kresťanskom chápaní fatálna
nevyhnutnosť ľudského bytia..?
- Formulujte základné povinnosti demokratického štátu,
súčasnej rodiny a vysokoškolského študenta. Viete povedať čo
považujeme za základnú povinnosť žurnalistu?
Každý
demokratický štát by mal chrániť ľudské práva v súlade s
medzinárodným štandardom, Ľudské práva sú teda u nás chránené
zákonom. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;
deti majú právo na rodičovskú ochranu a starostlivosť.
Právo
na vzdelanie, slobodu prejavu, povinnosť slušného správania
a dodržiavania študijného poriadku.
Povinnosť
žurnalistu je pravdivo informovať o aktuálnom spoločenskom
dianí.
- Čo sa môže stať, ak zamestnávateľ vyžadujte od mediálneho pracovníka (novinára, moderátora, PR-pracovníka, a i.) výkon, ktorý sa nezhoduje s jeho vlastným svedomím? Rozoberte viaceré hypotetické možnosti.
Daný
pracovník môže buď vyhovieť jeho požiadavkám , no bude sa
musieť vzoprieť svojim morálnym zásadám , alebo nevyhovieť
s možnosťou že stratí prácu. Ak vyhovie, tak postupom času
môže tieto morálne zásady úplne stratiť a to čo pre neho
bolo pred tým neetické , sa stane pre neho úplnou samozrejmosťou.
7.
Pokúste sa definovať pojem ,,cnosť,, z
hľadiska antickej a
stredovekej etiky.
stredovekej etiky.
Cnosť:
schopnosť človeka konať na základe určitých hodnôt. Je to
získaná ľudská vlastnosť, ktorá dáva človeku možnosť
a schopnosť konať mravne. Predstavuje ideál výchovy, či
sebavýchovy – humánnu úctyhodnú osobnosť (Hoffe). Je to
základný postoj, ktorý človek získava svojou životnou
skúsenosťou. Spravodlivým sa človek stáva tak, že koná
spravodlivosť, statočným tak, že robí statočné skutky a pod.
Súčasný etik – A. MacIntyre.
V antike
a stredoveku: sa
etikou cnosti zaoberali Platón, Aristoteles, T. Akvinský. Základný
znak etiky cnosti je súlad medzi šťastím a cnosťou.
Aristoteles
– vychádza z presvedčenia, že šťastie je vždy v súlade
s ľudským konaním. Ľudia sú vždy šťastní vtedy, keď sa
vyhýbajú extrémnemu správaniu.
Podľa
Aristotela najdôležitejšie ľudské cnosti sú: etické cnosti
(statočnosť, odvážnosť, štedrosť, zmysel pre česť,
spravodlivosť), teoretické cnosti (rozum, múdrosť, veda, umenie).
Platón
– uznáva 4 základné cnosti: múdrosť, statočnosť, rozvážnosť,
spravodlivosť
T.
Akvinský – mravné cnosti (rozumnosť, spravodlivosť, statočnosť,
umiernenosť), teologické (viera, nádej, láska).
Pokus cnosť – antika – pekný, zdatný človek. Stredovek – rytier, panna, náboženský ideál
Pokus cnosť – antika – pekný, zdatný človek. Stredovek – rytier, panna, náboženský ideál
8.. Charakterizujte
fenomén morálky a problém definície.
Morálna regulácia sa
odlišuje aj spôsobom sankciovania za nedodržiavanie morálnych
noriem – sankciou je verejné odsúdenie. Morálka je založená na
napísaných zákonoch. K jednej a tej istej udalosti sa
môže v spoločnosti zaujať z hľadiska morálneho
a práveho celkom odlišný postoj. Často sme svedkami toho, že
verejná mienka občanov žiada prísnejšie tresty pre zločincov,
obzvlášť ak sa dopúšťajú na malých deťoch, bezbranných
ľuďoch.
Morálka sa mení –
mení a svet, menia sa obyčaje ľudu.
9.. Vymenujte a charakterizujte základné funkcie morálky.Funkcie morálky:
• regulatívna funkcia: usmerňuje správanie sa jedinca v sociálnej skupine. Obstaráva morálnu integráciu človeka do spoločnosti
• hodnotiaco – normatívna funkcia: hodnotí úroveň správania sa jedinca a porovnáva to s celospoločenskou normou
• poznávacia funkcia: ide o nájdenie adekvátneho konania v istých ustálených situáciách
10. Ktoré funkcie
morálky sa najviac uplatňujú v mediálnej praxi?
• hodnotiaco – normatívna funkcia: hodnotí úroveň správania sa jedinca a porovnáva to s celospoločenskou normou
• hodnotiaco – normatívna funkcia: hodnotí úroveň správania sa jedinca a porovnáva to s celospoločenskou normou
11.. Ako sa v našom
školstve uplatňuje výchovná funkcia morálky?
Funkciu výchovného poradcu robia učitelia, ktorý sú však voči rodičom ako výchovnými autoritami v oslabení.
Funkciu výchovného poradcu robia učitelia, ktorý sú však voči rodičom ako výchovnými autoritami v oslabení.
Prípady
narušenia mravnej výchovy: existuje viacero foriem chýb pri
výchove k mravnosti dieťaťa, ktorých sa dopúšťajú rodičia,
vychovávatelia, učitelia, ale aj niekedy celá spoločnosť. Medzi
najznámejšie patria:
• trestanie v mladom veku (neschopnosť dieťaťa rozlíšiť dobré a zlé)
• ponechanie dieťaťa na samovýchovu
• zlý príklad dospelých
• nezvládnutie prechodu dieťaťa do puberty rodičmi
• trestanie v mladom veku (neschopnosť dieťaťa rozlíšiť dobré a zlé)
• ponechanie dieťaťa na samovýchovu
• zlý príklad dospelých
• nezvládnutie prechodu dieťaťa do puberty rodičmi
12. Charakterizujte
základné prvky morálky.
Morálna norma
prikazuje, zakazuje, alebo doporučuje, čo má človek robiť, čo
je správne. Je to vzor správania sa, ktoré by mali ľudia uplatniť
v rovnakých situáciách
Morálne princípy
– určuje celkový smer morálnej činnosti človeka – na rozdiel
od normy, ktorá určuje priamo, ako sa má správať.
Morálny ideál – najvšeobecnejšie morálne nároky, aké kladie spoločnosť na svojich členov. Najvšeobecnejší morálny vzor človeka, o dosiahnutie ktorého by sa mal každý usilovať.
Morálny ideál – najvšeobecnejšie morálne nároky, aké kladie spoločnosť na svojich členov. Najvšeobecnejší morálny vzor človeka, o dosiahnutie ktorého by sa mal každý usilovať.
13.Ako by ste charakterizovali morálku v období
socialistického štátu a súčasnú morálku?
-
morálne normy vychádzajúce z ideálov komunistickej
spoločnosti:
oddanosť veci komunizmu,
znásobovanie spoločenského bohatstva prácou,
vedomie spoločenskej povinnosti, kolektivizmus, humanizmus,
internacionalizmus.
-súčasná morálka-?
14.Líši sa podľa vás morálka jednotlivých vekových skupín?
Porovnajte napr. prevažujúcu morálku dnešných tridsiatnikov
a šesťdesiatnikov.
- pravdepodobne sa líši morálka jednotlivých vekových skupín,
jednotlivé vekové skupiny majú svoje vlastné morálne ciele,
ktorými sa riadia v živote
15. Charakterizujte
morálku v starovekom Grécku a pokúste sa v nej nájsť niektoré
prvky uplatňujúce sa aj v súčasnej morálke konzumnej
spoločnosti.Od 7.
roku boli chlapci rodičom odoberaní
a vychovávaní v prísnej kázni spoločne pod štátnym dozorom v
družinách (agelai),
rozdelených podľa veku
od
12 roku už boli medzi chlapcami a dospelými milostné vzťahy.
Cieľom
mravnej výchovy spartských chlapcov bolo vypestovať v nich hlavne
úctu k starším a oddanosť štátu. Cieľom v aténach bola
aj duševná vyspelosť.
16..
Zhrňte význam Sokratovho učenia.
Sokrates
– prvý filozof, ktorý sa zaoberal morálkou. Nič sám nenapísal,
napriek tomu vieme o jeho myšlienkach od jeho žiakov.
Sokratova metóda – otázky a odpovede. Známe vyroky: Poznaj
sám seba, Viem, že nič neviem.
17.
Na príkladoch vysvetlite Aristotelov pojem stredu, napíšte aké by
mal mať vlastnosti podľa neho ideálny človek. Cnosť
je priemerom – stredom – medzi dvoma krajnosťami. Jedna krajnosť
je, ke%d je niečoho prebytok a druhá, keď je niečoho
nedostatok. Napr. veľkorysosť – veľkorysý je prostý človek.
Nadbytkom veľkrysosti je márnotratnosť, rozhadzovačnosť.
Nedostatkom veľkorysosti je egoizmus, lakomstvo.
Optimálne
reagujúci človek je ten, ktorý hľadá v správaní stred.
18.
Vymenujte a charakterizujte podstatné znaky Aristotelovej
etiky.Aristoteles – zakladateľ
etiky a logiky. Obdobie gréckeho štátu. Spájal šťastie
človeka s blahom štátu. Aristotelova etika vychádza z
predstavy cieľa života ako trvalého šťastia, blaženosti
(eudaimonia),
ktorá spočíva v pestovaní mravných a rozumových cností. Podľa
toho, v čom možno vidieť obsah šťastia, rozoznáva tri typy
života: život rozkošnícky, politický a teoretický. Najvyššie
stavia život teoretický, pretože sa v ňom najviac uplatňuje
činnosť rozumu, ktorým sa človek odlišuje od zvierat a podobá
sa bohom. Cnosti delí na rozumové (dianoetické) a mravné (etické)
v užšom zmysle). Mravné cnosti sú stredom medzi dvoma
krajnosťami, napr. statočnosť je stredom medzi zbabelosťou a
nerozvážnou smelosťou, štedrosť medzi márnotratnosťou a
skúposťou a pod.
19.
Aké boli podstatné znaky Platónovej filozofie a etiky.
Platón
patrí bez sporu k najvýznamnejším filozofom staroveku a ľudskej
histórie vôbec. Platón hovorí, že javový (materiálny) svet
nemožno spoznať pomocou zmyslov, lebo zmysly klamú (napr. ponorená
palica do vody sa len javí, že je zlomená).
Pravé,
dokonalé bytie, "jadro sveta a vznešenosť bytia", Platón
vidí v transcendentálnom svete ideí,
Kúsok
za Aténami založil Platón vlastnú filozofickú školu., Platónova
škola sa preto nazývala Akadémia. Najdôležitejším bol totiž
živý rozhovor so žiakmi.
Platónovu
tvorbu vo vývojovom poradí jeho spisov možno rozdeliť do štyroch
období:učenie o ideách,
rozpamätávanie sa, dualizmus, dialektika, učenie o človeku
a štáte.
I.spisy mladosti, čiže sokratovské, v nich je skôr Platón vkladačom Sokratových ideí a jeho obhajcom.
II.obdobie diskusie so sofistami a počiatok vlastných názorov, hlavne náuky o ideách a trvaní duše.
III.Doba zrelosti, čiže vytvorenie ontologickej náuky o ideách.
Ústava (grécky Politeia) jasne najobsiahlejšie Platónovo dielo, zaoberá sa usporiadaním dokonalej ľudskej spoločnosti - dokonalým štátom
IV.Doba staroby, v ktorej náuka o ideách sa přetvára viac v logickú.
20.
Čim sa odlišuje chápanie šťastia a cnosti u Aristotela,
epikurejcov a stoikov?Aristoteles:
V etike pokladal šťastie za cieľ ľudského života a rozlišoval
tri spôsoby života - rozkošnícky, politický a teoretický, ktorý
si najviac cenil.
Epikurovi
predovšetkým záležalo na tom, aby mohol pripustiť slobodné
konanie. Ako cieľ ľudského konania vyzdvihol blaženosť. Treba sa
vyhýbať utrpeniu a vyhľadávať slasť.
Podľa
stoicizmu sa má človek zbavovať
všetkých vášní a dospieť do stavu rozumnej vyrovnanosti, tzv.
ataraxie, v ktorej dokáže čokoľvek prijať bez najmenšieho
vzrušenia.
21.
Analyzujte problematiku cnosti: jej vymedzenie, klasifikácia cností
( Platón, Aristoteles, T. Akvinský).Cnosť
je získaná ľudská vlastnosť, ktorá dáva človeku možnosť
a schopnosť konať mravne.
Podľa
Aristotela k najdôležitejším
ľudským cnostiam patrí:
Etické
cnosti – umiernenosť, statočnosť, odvážnosť, striedmosť,
štedrosť, zmysel pre česť, pravdivosť, vyrovnanosť,
spravodlivosť, priateľstvo.
Dianoetické
(teoretické) cnosti – rozum, múdrosť, veda, rozumnosť, umenie
Tomáš
Akvinský:
Mravné
cnosti: rozumnosť, spravodlivosť, statočnosť, umiernenosť
Teologické
cnosti: viera, nádej, láska
Platón:
3 základné cnosti – múdrosť, statočnosť, rozvážnosť
22.
Čím sa líši stredoveká etika od antickej etiky?
Stredoveká
– už bolo upevnené kresťanské
náboženstvo, ktoré malo vplyv na etiku – normatívna etika –
10 božích prikázaní. násilné hlásenie sa k viere.
Antická
– Sokrates, Aristoteles – slobodné myslenie, nebolo založené
na viere.
23.
Akú obdobia rozlišujeme v stredovekej etike – stručne ich
charakterizujte.Stredovekú
etiku rozdeľujeme na:
Patristiku
– miluj Boha, konaj v súlade s Božími prikázaniami
a potom budeš slobodný
Scholastiku
– zakladanie rádov, dôraz na vzdelanosť, tiež súlad viery
s cirkvou.
Temný
stredovek - násilné hlásenie sa k viere. Tomáš Akvinský
videl najvyššie dobro v Bohu.
Renesancia
– objavy, filozofický ser renesančný humanizmus –
znovuprinavrátenie sa k človeku. Zamerané na človeka ako
občana. Morálka zameraná na medziľudských vzťahov v štáte.
24.
Vymenujte podstatné charakteristiky učenia Tomáša
Akvinského.Tomáš Akvinský –
veril v substanciu, ktorá by bola spojením duše a tela.
V duši sídli myslenie a vôľa. Jeho idea – morálny
človek je taký, ktorý sa snaží o dosiahnutie absolútneho
dobra, ktorého videl v Bohu.
25.
Porovnajte hedonistický ako cieľ života (slasť) s cieľom v
asketickej morálke.Hedonizmus
– staroveká antika, pôžitkárstvo, hrubý telesný egoizmus,
nestriedme oslavy, nevideli v tom nič zlé, človek koná
dobre, keď uspokojuje svoje fyzické potreby.
Asketická
morálka - asketická morálka,
nirvána, cesta askeze, odříkání, překonání vůle, snaha
zbavit se strasti, chtění
Součástí
byla také asketická morálka,
která měla osvobodit duši od tělesné schránky a učení o
stěhování duší. asketická
morálka, pohrdání vnějšími
statky, askeo – cvičiť sa, vychovávať. Odriekanie, prostriedok
k dosiahnutiu ataraxie – vnútorného kľudu.
25.
Ako rieši problematiku vášní stoicizmus?
Podľa
stoicizmu sa má človek zbavovať všetkých vášní a dospieť do
stavu rozumnej vyrovnanosti, tzv. ataraxie, v ktorej dokáže
čokoľvek prijať bez najmenšieho vzrušenia.
26.
Pokúste sa charakterizovať morálku hedonistickú,
eudaimonistickú,Hedonizmus:
je to najhrubší telesný egoizmus, morálka pôžitku, cieľom je
starať sa o seba a prítomnosť. Moderné chápanie
hedonizmu: túžba po luxuse.
Eudaimonizmus:
ide o duševný egoizmus. Je to morálka duševnej blaženosti
prameniaca v pocite uspokojeného egoizmu z poznania. Na
otázku čo je sťastie odpovedá dosahovanie osobných cieľov.
27.
Pokúste sa charakterizovať morálku asketickú,
pragmatickú.Asketická
morálka - asketická morálka,
nirvána, cesta askeze, odříkání, překonání vůle, snaha
zbavit se strasti, chtění
Součástí
byla také asketická morálka,
která měla osvobodit duši od tělesné schránky a učení o
stěhování duší. asketická
morálka, pohrdání vnějšími
statky, askeo – cvičiť sa, vychovávať. Odriekanie, prostriedok
k dosiahnutiu ataraxie – vnútorného kľudu
Pragmatická
morálka – vyjadruje jako chápeme význam, ktorý nás
vyzýva na mravné konanie.
28. Pokúste sa
charakterizovať morálku altruistickú.
-
je prejavom toho, že na prvé miesto kladieme záujmy, požiadavky a
potreby iných
a potláčame svoje záujmy a potreby
29. Pokúste sa
charakterizovať morálku utilitaristickú.
- princíp: úžitok ľudí
- je jednoznačne zameraná na účel, cieľ
konania, nie je dôležité samotné konanie
30. Na aké základné
prúdy sa delí novoveká etika? Stručne ich charakterizuj.
- prúd – empirizmus, reprezentovaný najma T. Hobbesom.
učenie,
ktoré za zdroj poznatkov pokladá jedine skúsenosť (empíriu).
Empirizmus sa snaži celé poznanie zdôvodniť skúsenosťou alebo
na základe skúsenosti. Empirizmus je filozoficko-gnozeologické
stanovisko, podľa ktorého pôvod, obsah, forma a kritériá
všetkého poznania, princípy ľudského konania a mravnosti
pochádzajú zo skúsenosti.
- prúd – racionalizmus, ktorého predstaviteľom v tejto oblasti bol B. Spinoza.
Racionalizmus
je stanovisko rozumu, súbor filozofických smerov, ktoré do centra
svojej pozornosti stavajú rozličné druhy rozumu (ratio), myslenie
a um, racionalitu a logické usporiadanie vecí.Descartes rozpracoval
novoveký racionalizmus ako protipól. empirizmu:
teoretické myslenie v porovnaní so zmyslovým vnímaním
nepredstavuje len vyšší stupeň poznania, ale je to zároveň
samostatný, od zmyslového vnímania nezávislý zdroj všetkého
toho, čo naše zmysly bezprostredne nevnímajú.Novoveký
racionalizmus sa spájal s kultom rozumu, s vierou v neobmedzenú
poznateľnosť sveta človekom a v organizáciu spoločenského
života podľa princípov rozumu.
31.
Charakterizuj karézsku analýzu.
32. Čím sa
vyznačuje etika Benedicta de Barucha Spinozu?
Opiera o vyšší rozum - „intellectus“, ktorý presahuje bežné „ratio“ a predpokladá, že ním vieme uchopiť základné, čiže východiskové pravdy
Opiera o vyšší rozum - „intellectus“, ktorý presahuje bežné „ratio“ a predpokladá, že ním vieme uchopiť základné, čiže východiskové pravdy
Základom
všetkého je jedna substancia - príroda, ktorá je nekonečná,
jednoduchá a nedeliteľná. Hlavnou úlohou živej (i ľudskej)
bytosti je jej snaha zachovať si svoju existenciu.
33. Kde možno
zaradiť Humeovu etiku?
Skepticizmus
34. Charakterizuj
Humeove etické názory.
Hume bol presvedčený, že by mala byť etika založená skôr na citoch než na rozume, pretože ľudia k sebe prirodzene pociťujú vzájomné ohľady. Mravným kritériom našich činov je pocit páčenia (príjemnosti), či nepáčenia (nepríjemnosti). Egoizmus, ktorý uznáva vlastné subjektívne dobro je správny
Hume bol presvedčený, že by mala byť etika založená skôr na citoch než na rozume, pretože ľudia k sebe prirodzene pociťujú vzájomné ohľady. Mravným kritériom našich činov je pocit páčenia (príjemnosti), či nepáčenia (nepríjemnosti). Egoizmus, ktorý uznáva vlastné subjektívne dobro je správny
35. Nad akými
základnými problémami sa zamýšľa Kant vo svojom diele?
Otázky morálky a mravnosti považoval za tak dôležité ako je celá oblasť prírody. Hovoril o dvoch základných ríšach, do ktorých rozdelil všetko, čo existuje:
Otázky morálky a mravnosti považoval za tak dôležité ako je celá oblasť prírody. Hovoril o dvoch základných ríšach, do ktorých rozdelil všetko, čo existuje:
- ríša prírody (ríša
nevyhnutnosti)
- ríša slobody
(mravnosť)
Mravnosť nie je
spontánne úsielie, ale dobrovoľné podriadenie sa povinnosti.
36. Ktoré sú
najvýznamnejšie Kantove diela, a v ktorom sa najviac venuje etickým
otázkam?Kritika praktického rozumu, Základy metafyzicky
mravov a Kritika súdnosti a Metafyzika mravov.
Náuka
o cnosti
37. Vysvetlite, čo
chápe Kant pod pojmom ,,maxima“ a čo pod kategorickým
imperatívom?Pod pojmom maxima rozumie Kant subjektívne
praktické zásady, ktorým sú podriadené viaceré iné praktické
pravidlá. Keď táto zásada platí objektívne, má charakter
zákona. Praktické pravidlo (zákon) vytvára vždy rozum, lebo
predpisuje konanie ako prostriedok na dosiahnutie účinku alebo
nejakého zámeru. Pre človeka je však toto pravidlo imperatívom
t.j. povinné. A požaduje určitý typ konania.
38. Zhrňte význam
Kantovho diela pre novovekú etiku.
Vo svojom diele Kritika
praktického rozumu koncipoval pravidlá morálky, ktoré vyjadril
kategorickým imperatívom. Vytvoril tak mravný zákon, ktorého
dodržovanie považoval za základ mravnosti človeka. Základ
morálky videl vo vnútri každého jednotlivca. Výchovou je
potrebné tento mravný ideál dosiahnuť alebo sa k nemu aspoň
priblížiť.
39. Charakterizujte
morálku renesancie.Sloboda je základom
dôstojnosti človeka. Človek nie je poslušným vykonávateľom
toho, čo je predurčené. Prirodzenosť človeka je výsledkom
nekončiaceho sa procesu samostatnej, uvedomelej a zodpovednej voľby.
Myšlienky hľadania krásy a harmónie
40. Opíšte
podstatné znaky filozofie a etiky René Descartesa
Filozof a matematik. 1 x rozpracoval metódu analýzy, uplatnil to v analytickej geoetrii. Predstaviteľ racionalizmu. Za pravdivé pokladal to, čo hlásal rozum – cogito ergo sum – myslím, teda som.
Filozof a matematik. 1 x rozpracoval metódu analýzy, uplatnil to v analytickej geoetrii. Predstaviteľ racionalizmu. Za pravdivé pokladal to, čo hlásal rozum – cogito ergo sum – myslím, teda som.
41. V čom spočívajú
etické názory Benedicta de Barucha Spinozu?
Opiera o vyšší rozum - „intellectus“, ktorý presahuje bežné „ratio“ a predpokladá, že ním vieme uchopiť základné, čiže východiskové pravdy
Opiera o vyšší rozum - „intellectus“, ktorý presahuje bežné „ratio“ a predpokladá, že ním vieme uchopiť základné, čiže východiskové pravdy
Základom
všetkého je jedna substancia - príroda, ktorá je nekonečná,
jednoduchá a nedeliteľná. Hlavnou úlohou živej (i ľudskej)
bytosti je jej snaha zachovať si svoju existenciu.
42Charakterizujte
morálku Davida Humea
Mravným kritériom našich činov je pocit páčenia (príjemnosti), či nepáčenia (nepríjemnosti).
Mravným kritériom našich činov je pocit páčenia (príjemnosti), či nepáčenia (nepríjemnosti).
Vo
svojich názoroch na morálku zdôrazňoval sympatiu, „cit
ľudskosti“. Humova filozofia je celostnou filozofiou mysle. Jeho
cieľom bolo pomocou čo najmenšieho počtu princípov určiť, čo
môžu morálne bytosti, ktoré konajú a sú subjektmi morálnych
úsudkov, vedieť a ako môžu konať.
43.
Charakterizujte podstatné znaky diela Immanuela Kanta.
Kritika čistého rozumu
- na zač. si kladie ? „ako môžeme poznávať?" - pýta sa, či je naše poznanie empirické al. racionalistické
- vedy založené na tvrdeniach, kt. majú všeobecnú a nevyhnutnú platnosť (matematika, prír. vedy), nemôžu prameniť len zo skúsenosti, lebo tá je neúplná, neukončená, nedáva podklad na zovšeobecnenie; takýmto prameňom však nie je ani rozum
- najprv musíme vyriešiť ?, čo je dostupné nášmu rozumu
- poznanie je ohraničené našou skúsenosťou
- 2 druhy poznatkov:
a) aposteriórne - skúsenostné
b) apriórne - predskúsenostné, nezávislé od skúsenosti (poznanie, kt. sa zaob. jeho podmienkami = transcendentálne poznanie)
- 2 veci, prostredníctvom kt.
vnímame realitu: priestor a čas
- spoznávame veci, ale nespoznávame ich osebe (apriori)
- kategórie = apriórne formy (je ich 12 - priestoru, času, príčiny…)
- metafyzické probl. - „ako je poznateľný svet?", „ako poznávame dušu?" - metafyzika už nie je potrebná ako veda
- agnostik: „Človek celé poznávanie nemôže preskúmať do hĺbky"
- rozum sa v snahe poznať najvyšší celok môže ľahko zapliesť do antinómií (neriešiteľných protirečení rozumu) - je schopný predložiť tézy a zároveň antitézy
- myšlienky bez obsahu sú prázdne a nazeranie bez pojmov slepé Kritika praktického rozumu
- etika
- zaob. sa mravným konaním človeka
- zákl. diela je riešenie rozporu nevyhnutnosti a slobody - podľa neho tento rozpor nie je skut. rozporom, lebo človek koná v určitom smere nevyhnutne, v inom slobodne
- človek = „jav" (časť) prír. javov, a preto je podriadený nevyhnutnosti, kt. vo svete javov vládne + ako mravná bytosť patrí do sveta „vecí osebe", a teda je slobodný
- mravný zákon chápe ako absolútne prikázanie al. ako kategorický imperatív
- kategorický imperatív: „Konaj tak, aby maxima tvojej vôle vždy mohla byť zároveň princípom všeobecného zákonodarstva"
- kategorický imperatív však neformuje to, čo je, ale to, čo má byť
- na jeho epitafe: „Iba dve veci ma napĺňajú - hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne"
- „Konaj tak, aby si ľudstvo nikdy nepoužíval ako prostriedok, ale ako účel"
- nerozhoduje výsledok, ale zámer
- doteraz sme mravný zákon hľadali mimo nás
- imperatív: hypotetický, kategorický
- na zač. si kladie ? „ako môžeme poznávať?" - pýta sa, či je naše poznanie empirické al. racionalistické
- vedy založené na tvrdeniach, kt. majú všeobecnú a nevyhnutnú platnosť (matematika, prír. vedy), nemôžu prameniť len zo skúsenosti, lebo tá je neúplná, neukončená, nedáva podklad na zovšeobecnenie; takýmto prameňom však nie je ani rozum
- najprv musíme vyriešiť ?, čo je dostupné nášmu rozumu
- poznanie je ohraničené našou skúsenosťou
- 2 druhy poznatkov:
a) aposteriórne - skúsenostné
b) apriórne - predskúsenostné, nezávislé od skúsenosti (poznanie, kt. sa zaob. jeho podmienkami = transcendentálne poznanie)
- 2 veci, prostredníctvom kt.
vnímame realitu: priestor a čas
- spoznávame veci, ale nespoznávame ich osebe (apriori)
- kategórie = apriórne formy (je ich 12 - priestoru, času, príčiny…)
- metafyzické probl. - „ako je poznateľný svet?", „ako poznávame dušu?" - metafyzika už nie je potrebná ako veda
- agnostik: „Človek celé poznávanie nemôže preskúmať do hĺbky"
- rozum sa v snahe poznať najvyšší celok môže ľahko zapliesť do antinómií (neriešiteľných protirečení rozumu) - je schopný predložiť tézy a zároveň antitézy
- myšlienky bez obsahu sú prázdne a nazeranie bez pojmov slepé Kritika praktického rozumu
- etika
- zaob. sa mravným konaním človeka
- zákl. diela je riešenie rozporu nevyhnutnosti a slobody - podľa neho tento rozpor nie je skut. rozporom, lebo človek koná v určitom smere nevyhnutne, v inom slobodne
- človek = „jav" (časť) prír. javov, a preto je podriadený nevyhnutnosti, kt. vo svete javov vládne + ako mravná bytosť patrí do sveta „vecí osebe", a teda je slobodný
- mravný zákon chápe ako absolútne prikázanie al. ako kategorický imperatív
- kategorický imperatív: „Konaj tak, aby maxima tvojej vôle vždy mohla byť zároveň princípom všeobecného zákonodarstva"
- kategorický imperatív však neformuje to, čo je, ale to, čo má byť
- na jeho epitafe: „Iba dve veci ma napĺňajú - hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne"
- „Konaj tak, aby si ľudstvo nikdy nepoužíval ako prostriedok, ale ako účel"
- nerozhoduje výsledok, ale zámer
- doteraz sme mravný zákon hľadali mimo nás
- imperatív: hypotetický, kategorický
Ľudská
morálka musí predpokladať existenciu Boha, nesmrteľnosť duše
a slobodnú vôľu človeka. Vierou sa riadime pri konaní,
dôležitý je dobrý úmysel.
Kritika
súdnosti
- zaoberal sa ? krásy, rozoberal estetické prístupy, skúmal, ako krásne predmety navodia v človeku určitú harmóniu.
- zaoberal sa ? krásy, rozoberal estetické prístupy, skúmal, ako krásne predmety navodia v človeku určitú harmóniu.
44. Charakterizujte
marxistickú etiku
Marxistická etika - etikou bez osobného svedomia. Zvyškový marxizmus sa tu prejavuje etických zásad zbavenou politikou, ktorá je ale teoreticky zdôvodnená. Veď ak úspech politiky je zároveň najvyšším etickým cieľom, bez výčitiek svedomia mu treba všetko podriadiť.
Marxistická etika - etikou bez osobného svedomia. Zvyškový marxizmus sa tu prejavuje etických zásad zbavenou politikou, ktorá je ale teoreticky zdôvodnená. Veď ak úspech politiky je zároveň najvyšším etickým cieľom, bez výčitiek svedomia mu treba všetko podriadiť.
Etika sa stotožňuje
s politikou, pretože najvyšším etickým cieľom je politický
cieľ odstránenia vykorisťovania človeka človekom. Leninovými
slovami: „Také správanie je morálne, ktoré urýchľuje
víťazstvo socializmu.”1[47]
Každé spojenectvo je etické, ak slúži tomuto cieľu, ale to isté
spojenectvo sa stáva neetickým, ak tomuto cieľu slúžiť
prestane.
45. Akú morálku
hlásal Friedrich Nietzche?
jeho
najväčšieho diela: „Genealógia morálky“. V úvode upozorňuje
Nietzsche na viac-menej zbytočnú snahu, prehodnotiť morálku.
není láska jako láska - zavrhuje křesťanskou lásku k bližnímu slabost
není láska jako láska - zavrhuje křesťanskou lásku k bližnímu slabost
prosazuje lásku ve
formě vášnivé, chladné - připomíná souboj
V priebehu
dejín existujú 2 morálky a dvojaké hodnoty.
Morálka
pánov - renesančná morálka, ktorá svojimi hodnotami preniká
až k pápežovi. Morálka otrokov - kresťanská morálka,
ktorej hodnoty sú otrocké. Táto morálka nihilizuje všetko to, čo
k morálke pánov prirodzene patrí a interpretuje to ako niečo
nepravé a nehodnotné. Pravým a hodnotovým sa stáva to, čo
nepochádza z tohto sveta. Vyznačuje sa tým, že zo svojej slabosti
a bezmocnosti robí svoju prednosť. Takýmto prevratením hodnôt sa
rodí moc bezmocných, biednych, trpiacich. Nihilizmus znamená, že
najvyššie hodnoty sa znehodnocujú. Situáciu človeka v modernom
svete charakterizuje takto: ”Boh je mŕtvy. Boh zostáva mŕtvy! A
my sme ho zabili! My všetci sme jeho vrahmi! Ako sa utešíme?”
46. V čom odporuje
Nietzcheho teória súčasnej etike?
netolerancia k národom, etnickým skupinám – cítiť silný odpor k židom
netolerancia k národom, etnickým skupinám – cítiť silný odpor k židom
47. Popíšte
podstatné charakteristiky etických názorov Arthura Schopenhauera.
uspokojenie túžby neprinesie dlhotrvajúce šťastie.
Hovoril o oslobení sa od otroctva túžob, a predsa tvrdil, že
charakter človeka je podmienený jeho vôľou a aký druh Vôle
niekto má, nie je v jeho možnostiach stanoviť.
48. Aké tri
východiská vidí Schopenhauer z ,,bezútešnosti“ sveta
1. samovražda - no to by len potvrdilo nadváhu vôle
2. vymaniť sa zo života prostredníctvom umeleckého zážitku - najmä hudby - avšak to je len dočasné
3. asketizmus, stav nirvány
1. samovražda - no to by len potvrdilo nadváhu vôle
2. vymaniť sa zo života prostredníctvom umeleckého zážitku - najmä hudby - avšak to je len dočasné
3. asketizmus, stav nirvány
49.
Čo rozumieme pod pojmom morálne hodnoty?
morálna hodnota je
niečo, čo je pre človeka dôležité z aspektu morálky
-humanisticko-mravné hodnoty vychádzajú zo
základných života človeka a sociálneho spoločenstva
50.
Kedy hovoríme o konflikte hodnôt?
Intrapersonálny
konflikt hodnôt: vylučujúce sa
hodnoty získavajú v hodnotovej orientácii jedinca prioritné
postavenie.
Interpersonálny
konflikt hodnôt: nesúlad medzi
hodnotami jedinca a hodnotami, ktoré prevládajú v sociálnej
skupine alebo kultúre, do ktorej jedinec patrí.
51.
Charakterizujte etiku Husserla.
Zameral sa
na analýzu ,,čistého vedomia”. Tento predmet skúmania
približuje pomocou viacerých etáp ,,očisťovania” od
každodenných ale aj teoreticko – filozofických predstáv o
realite.
: Husserl formuluje
návrat k veciam samým obnovou pôvodnej čistej skúsenosti.
Husserlovo filozofické myslenie začína reflexiou matematiky a
celkove ho možno charakterizovať ako sústavné rozširovanie a
prepracovávanie fenomenológie, ktorú chápe - najmä od rokov
1910-1913 - ako radikálnu filozofiu. Husserl odmieta psychologizmus,
historizmus i metafyziku
52.
V čom spočíva Husserlova fenomenologická redukcia
Zameral
sa na analýzu ,,čistého vedomia”. Tento predmet skúmania
približuje pomocou viacerých etáp ,,očisťovania” od
každodenných ale aj teoreticko – filozofických predstáv o
realite. Touto fenomenologickou
redukciou dosahuje Husserl úroveň fenoménov „čistého
vedomia", pričom tento fenomén
chápe tak, že jeho povrch, prvú vrstvu tvorí to čo vnímame
zmyslami. Lenže podľa Husserla je základom zmyslového niečo
mimozmyslové – to je druhá vrstva fenoménu, teda jeho
podstata, ktorú Husserl nazýva eidos, idea, esencia..Túto esenciu
nepostihujeme zmyslami, ale duchovným aktom. Akty nášho vedomia
Husserl nazýva noesis (mimozmyslové poznanie). V čistom
vedomí nie je nič okrem intencionality. Intencionalita čistého
vedomia znamená, že vedomie je vždy na niečo zamerané. Naopak,
podstatu fenoménu (jeho esencia) tvorí „pravda veci", ktorá
nezávisí od toho, kto poznáva a aké psychické procesy v ňom
prebiehajú. Ak povieme, že náš súd je pravdivý pravdu tým
nevytvárame, ale ju chápeme, postihujeme, uchopujeme. Ak sa
chceme k pravde dopracovať musíme ,,vyzátvorkovať“ celú
realitu – na jednej strane empirickú realitu nášho psychického
prežívania a na druhej strane všetko čo je na predmete
poznávania náhodné. Proces ,,vyzátvorkovania“ všetkého
náhodného, faktického a momentálneho Husserl nazýva
fenomenologickou redukciou.
Proces
vyzátvorkovania všetkého náhodného, faktického a momentálneho
Husserl nazýva Fenomenologickou redukciou, a tá
tvorí základ jeho fenomenologickej metódy. Fenomenologická
redukcia očisťuje fenomén od všetkých náhodných súvislosti
vonkajšej a vnútornej skúsenosti. Je to cesta , keď čisté
vedomie dospieva k nazeraniu čistej podstaty. Vedomie je to
miesto, kde sa s vecami pôvodne stretávame. Veci- fenomény
nie sú vedomím tvorené, ale sú vedomím bezprostredne dané
a potom ním objavované. Vec je daná nielen pre vedomie, ale
aj vedomím, čím je zdôraznený význam kreativity vedomia.
Fenomenologická či transcendentálna redukcia je priestorom pre
očistenie vedomie použitím „techniky“ epoché
(uzátvorkovanie, obmedzenie).
53.
Ako definuje etiku Max Scheler?
Je založená na tzv.
intuitívnom náhľade na mravnosť a mravný cit. Hlavnou témou
jeho etiky sú city, ktoré podrobuje fenomenologickej analýze.
Východiskom pre jeho etické úvahy bolo stanovenie morálnej
hodnoty osobnosti, na ktorej sa pokúša skonštruovať celú etiku.
Hodnoty podľa Schelera však nie sú výsledkom skúsenosti ale majú
samostatnú na človeku nezávislú existenciu t.j. sú to určité
apriórne entity.
54.
Akú hierarchiu hodnôt vytvoril Scheler ?
1. Najnižšia skupina:
hodnoty hedonistické
2. Hodnoty
utilitaristické
3. Hodnoty vitálne
4. Hodnoty duchovné,
estetické, hodnoty poznávania a právneho poriadku
5. Najvyšší stupeň:
hodnoty absolútne
najnižšie hodnoty
sú zmyslového cítenia, hodnoty príjemného a nepríjemného, nad
nimi hodnoty vitálneho cítenia, hodnoty ušľachtilého a nízkeho
a vyššie stoja duchovné hodnoty poznania, spravodlivosť a jej
protiklady a najvyššie sú náboženské hodnoty svätosti. Podľa
Schelera sú dôležité hodnoty osobnosti. Ďalšou dôležitou
hodnotou u Schelera je teória lásky. Najvyššia forma lásky je
láska božia a láska k Bohu
55.
Čo rozumieme pod teleologickou a čo pod teologickou etikou?
Teleologická etika - normatívna etika vzťahujúca sa na
najvyšší cieľ
Teologická- základnou normou je Boh, predstaviteľom je
Vidgenstein
Teologická
etika – za najvyššiu požiadavku pokladá slúžiť božej vôli.
Teleologická
etika – teleos – účel – morálne hodnotenie je závislé na
hodnote následkov konania
56.
Čím sa líši skepticizmus od nihilizmu?
Skepticizmus – sklon spochybňovať
tvrdenia, teoretické alebo praktické hodnoty. Filozofická
koncepcia, ktorá pochybuje o možnosti poznania skutočnosti.
Nihilizmus(viera v nič) – spočíva
v tvrdení, že ak je spoločnosť založená na lžiach a ak
všetky etické náboženské a humanitárne viery nie sú ničím
iným jako práve len prostriedkom, ktorý má tieto lžy zakryť,
tak treba všetky viery a hodnoty demolovať a vylúčiť v tomto
smere sklony k nádeji a úcte, aby ľudia konečne mohli
nahliadnuť na svet taký aký v skutočnosti je.
57. Charakterizujte hedonizmus a jeho dve východiskové teórie.Hedonizmus: je to najhrubší telesný egoizmus, morálka pôžitku, cieľom je starať sa o seba a prítomnosť. Moderné chápanie hedonizmu: túžba po luxuse.
Dve
východiskové teórie: ??????
58.
Čím sa odlišuje hedonizmus Antiky od stredovekého a súčasného
hedonizmu?Hedonizmus antiky sa
prejavoval v hrubých obradoch - bakchanáliách, oslavách,
kde sa pilo, jedlo, súložilo. Dnešný hedonizmus sa skôr berie
ako túžba po luxuse, konzumný spôsob života, žiť pre dnešok.
59.
Aké boli základné hedonistické tézy Maxa Stirnera
?inštitucionálne odcudzenie človeka človeku
- človek vytv. pravidlá, zákony, normy, orgány, organizácie - a oni mu teraz diktujú, čo má robiť = odcudzil sa sám sebe
- človek vytv. pravidlá, zákony, normy, orgány, organizácie - a oni mu teraz diktujú, čo má robiť = odcudzil sa sám sebe
60.
Vysvetlite pôvod utilitarizmu a objasnite akú sú jeho základné
východiská.Utilitarizmus
pokladá za najvyššiu morálnu požiadavku blaho všetkých
zúčastnených.
Pôvod:
????????
61.
Ako delíme etiku podľa riešených problémov?
V metaetike
sa riešia tieto problémy:
1.
jazykový význam morálnych predikátov ako dobrý, dobro, správne,
malo by sa, povinnosť, tiež skutok, svedomie, mienka
2.
rozlíšenie morálnych od nemorálnych aplikácií
3.
otázky, či a ako sa morálne úsudky môžu definovať
Metaetika–
rieši teóriu – ovplyvnená individualizmom
a)
kognitivizmus – rozmýšľanie (naturalizmus, intiutivizmus)
b)
nonkognitivizmus – emotivizmus, preskryptivizmus
Normatívna
etika – skúma normy správania
a)
teologická
b)
utilitaristická
c)
egoistická
d)
deontologická – deon povinnosť – povinnosť dodržiavať normy
Deskriptívna
etika – opis morálky danej
spoločnosti
62.
Charakterizujte metaetiku.
Má
teoretický charakter, jej cieľom je kritická analýza základných
etických pojmov, morálnych súdov a metód skúmania v etike.
Cieľom je dosiahnuť pravdivé poznatky o etike. Zakladateľom
je Angličan H. Moore. Pre jej vznik mala kľúčový význam jeho
práca „Principia Ethica“. Pokladal etiku za samostatnú vedeckú
disciplínu, nemohla sa redukovať na iné disciplíny. Obhajoval
ideu o neredukovateľnosti fundamentálnych etických pojmov na
prírodné alebo metafyzické entity.
63.
Čím sa zaoberá metaetika?
Podľa
Hoffeho sa metaetika sa metaetika nezaoberá obsahovou stránkou
morálnych výpovedí, ani pravidlami konania alebo kritériom
morálneho správania, ale takými výpoveďami, ktoré skúmajú ich
rečové formy.
V
metaetike sa riešia predovšetkých tieto problémy:
1.
jazykový význam morálnych predikátov ako dobrý, dobro, správne,
malo by sa, povinnosť, skutok, svedomie, mienka
2.
rozlíšenie morálneho od nemorálneho
3.
otázky, či a ako sa môžu morlne úsudky definovať
64. Čo patrí do metaetiky?
Tri
základné smery v metaetike:
1.
Nonkognitivizmus – popiera
objektívnu a pravdivú platnosť morálky, morálka nie je
schopná poskytnúť vedecké poznatky (delí sa na emotivizmus
a preskriptivizmus).
2.
Kognitivizmus – vychádza
z principiálnej poznateľnosti morálky (delí sa na
naturalizmus a intuitivizmus).
3.
Etický logizmus – definuje
špecifické argumentačné metódy pre morálny diskurz.
65.
Definujte metaetiku v šišom význame. Metaetika–
rieši teóriu – ovplyvnená individualizmom
a)
kognitivizmus – vychádza z principiálnej poznateľnosti
morálky, má dva základné smery (naturalizmus – charakteristický
tým, že morálne úsudky sa odvodzujú od empirických dôkazov,
intiutivizmus – tvrdí, že morálne úsudky si vytvárame na
základe intiuície)
b)
nonkognitivizmus – morálka nie je schopná poskytnúť vedecké
poznatky, (emotivizmus – morálne úsudky majú nezáväzný
význam, vyjadrujú subjektívne pocity, preskryptivizmus – menej
extrémna forma nonkognitivizmu, všeobecné základy napr. pravidlo
správania sa sa uznávajú ako poznateľné a zovšeobecniteľné)
66.
Definujte metaetiku v užšom význame. ?????
Metaetika–
rieši teóriu – ovplyvnená individualizmom
a)
kognitivizmus – vychádza z principiálnej poznateľnosti
morálky, má dva základné smery (naturalizmus – charakteristický
tým, že morálne úsudky sa odvodzujú od empirických dôkazov,
intiutivizmus – tvrdí, že morálne úsudky si vytvárame na
základe intiuície)
b)
nonkognitivizmus – morálka nie je schopná poskytnúť vedecké
poznatky, (emotivizmus – morálne úsudky majú nezáväzný
význam, vyjadrujú subjektívne pocity, preskryptivizmus – menej
extrémna forma nonkognitivizmu, všeobecné základy napr. pravidlo
správania sa sa uznávajú ako poznateľné a zovšeobecniteľné)
67.
Z akých aspektov skúmame jazyk morálky?-
má byť
-
malo by byť
-
mravné imperatívy
68.
Čo skúmame na syntaktickej úrovni jazyka morálky?
Našla
som len toto: Jazyk
morálky je tvorený vyjadrením, ktoré poskytuje odpoveď na
otázku, čo robiť, resp. ako jednať – priamo (imperatívne vety
a vety, ktoré hovoria, čo má robiť) alebo nepriamo (vety,
ktoré hovoria, čoje dobré, žiadúce, správne ).
69.
Čo je predmetom skúmania metaetiky v užšom význame?
rozpracúva problémy
gnozeologickej a logickej povahy jazyka morálky.
1,jazykový význam
morálnych prediktátov
2,rozlíšenie
morálnych od ne-morálych aplikácií
3,otázky, či a ako sa
morálne úsudky môžu definovať
70.
Čo skúmame na sémantickej úrovni jazyka morálky?
sémantika
– obsah – čo mám robiť, aby som konal morálne?
71.
Čo skúmame na pragmatickej úrovni jazyka morálky?hodnotenie,
skúmame dôsledky- ako chápať výzvu k činom ukrytú
v morálnych súdoch, a očakávam že sa to aj naplní
(uskutoční)
72.
Charakterizujte naturalizmus.Vystupujú
morálne predikáty ako rovnako významové s určitými
empirickými predikátmi, napr. „dobre“ s „úžitkom“
(utilitarizmus) alebo „rozkoš“ (hedonizmus – radosť). Morálne
úsudky sa potom odvodzujú z pravdivých viet o človeku
a svete. Moorova koncepcia naturalistického omylu, je
presvedčený, že vlastnosť „byť dobrý“ sa nedá definovať.
naturalizmus
– charakteristický tým, že morálne úsudky sa odvodzujú od
empirických dôkazov
73.
Charakterizujte intuitivizms.
Je
to alternatíva k naturalizmu (G. Moore, D. Ross, H. Prichard).
Považuje základné morálne úsudky za prístupné len intuitívnemu
poznaniu. Je veľmi ťažké určiť rozhodujúce kritériá pre
stanovenie správnosti intuícií.
intiutivizmus
– tvrdí, že morálne úsudky si vytvárame na základe intiuície
74.
Charakterizujte emotivizmus.
Morálka
vyjadruje naše emócie alebo postoje, nie je možné určiť
pravdivosť alebo nepravdivosť.
emotivizmus
– morálne úsudky majú nezáväzný význam, vyjadrujú
subjektívne pocity
75.
Aké sú základné znaky etického logizmu?Odpovedá
na otázku o poznateľnosti morálnych úsudkov. Definuje
špecifické argumentačné metódy pre morálny diskurz. Ich
pravidlá získava zo sociálnej funkcie morálky (Toulmin, Baier),
alebo z analýzy významov morálnych predikátov (Hare)
Toto neviem....našla
som iba čosi takéto: Etický logizmus definuje špecifické
argumentačné metódy pre morálny diskurz Ich pravidlá získava zo
sociálnej funkcie morálky (Toulmin, Baier), alebo z analýzy
významov morálnych predikátov (Hare). Deontická logika je logikou
normatívnych modalít "prikázané", "zakázané",
"dovolené" (Wright).
Normatívna etika je etika, ktorá sa zaoberá problematikou zmyslu života, poslania človeka, obsahu dobra a zla, mravnej povinnosti. Teoreticky zdôvodňuje mravné zásady, ideály a normy.
Normatívna etika je etika, ktorá sa zaoberá problematikou zmyslu života, poslania človeka, obsahu dobra a zla, mravnej povinnosti. Teoreticky zdôvodňuje mravné zásady, ideály a normy.
Zaoberá
predovšetkým praktickými problémami, vyriešenie ktorých má dat
odpoveď na otázku, ako by sa mali ludia správne správat. Cieľom
normatívnej etiky je kritické zhodnotenie existujúcich morálnych
noriem. Normatívna etika ďalej zdvôvodňuje morálne normy a
princípy správneho ludského konania, rieši otázky zmyslu
ľudského života, podstaty dobra a zla. Normatívna etika vyjadruje
teoretickú snahu o prekonanie každpdenných morálnych problémov.
Podlá novopozitivistov normatívna etika nemôže byt nikdy vedecká,
pretože pravda a morálka, vedeckost a mravnost tu vystupujú ako
76.
Charakterizujte normatívnu etiku.
Zaoberá
sa praktickými problémami, vyriešenie ktorých má dať odpoveď
na otázku, ako by sa ľudia mali správne správať. Cieľom je
kritické zhodnotenie existujúcich morálnych noriem. Zdôvodňuje
morálne normy a princípy správneho ľudského konania, rieši
otázky zmyslu ľudského života, podstaty dobra a zla.
Vyjadruje teoretickú snahu o prekonanie každodenných
morálnych problémov. Nemôže byť nikdy vedecká, pretože pravda
a morálka, vedeckosť a mravnosť tu vystupujú ako dva
protikladné momenty. Skúma príkazy a zákazy, hodnotové
úsudky.
77.
Ako sa delí normatívna etika?
Teologická
etika – za najvyššiu požiadavku
pokladá slúžiť božej vôli (kresťanstvo, islam). Základnú
ideu formuje Platón: „Je niečo morálne správne (zbožné),
pretože to ponúkol Boh, alebo to ponúkol Boh, pretože je to
morálne správne (Boh ako obsah morálky).
Utilitaristická
etika – za najvyššiu morálnu
požiadavku považuje blaho všetkých zúčastnených.
Egoistická
etika – považuje za najvyššiu
požiadavku dlhotrvajúce blaho len vo vlastnom záujme –
individuálny záujem jednotlivca (Hobbes) alebo skupiny. Obidve
formy sledujú dôsledok konania a hodnotia ho podľa
najvyššieho cieľa, ktorým je empiricko-pragmaticky rozumené
šťastie.
Deontologická
etika – sú teleologické,
predovšetkým empiricko-pragmatické úvahy, pri zdôvodňovaní
morálnych prikázaní, vylúčené. Konanie sa považuje za morálne
správne vtedy, keď sa pridržiava maxím, v ktorých je samo
dobro, napr. dobrom je sľuby ako také dodržiavať (Kant).
Deskriptívna
– opisná, monitorovanie morálnych
noriem v tej ktorej komunite, je viac spojená s históriou,
etnológiou, psychológiou a sociológiou ako s filozofiou.
78.
Čo je cieľom etiky diskurzu?
Jej
zakladateľmi sú nemeckí filozofi J.
Habermas a Karl-Otto Apel.
Nazýva sa aj komunikatívna etika. Vychádza z Kantovej etiky
a z neomarxistických úvah o demokratizácii všetkých
sfér spoločenského života. Rozvíja východisko zdôvodňovania
takých zásad, ktoré by umožnili nenásilne, racionálne
a všeobecne akceptovateľné riešenie konfliktov. Diskurzná
etika nesúvisí ani s etikou zmýšľania, ani sa neviaže na
materiálne morálne normy, jej princíp je „morálne
procedurálny“. Konkrétny obsah riešenia závisí od toho, na čom
sa uzhodnú v praktickom diskurze všetky stránky
zainteresované na konflikte. Je založená na tom, že človek má
schopnosť uznať platnosť etických princípov a akceptovať
racionálne riešenie konfliktov. Má transendentálno-pragmatický
nárok posledného zdôvodnenia. Každá výmena názorov a diskusia
má byť založená na uznaní základných princípov diskurznej
etiky.
Diskurz je taký spôsob vedenia diskusie, ktorého sa zúčastňujú všetky zúčastnené strany (všetci ktorých sa to týka) a vedie ku konsenzu zúčastnených strán; regulatívnou ideou diskurzu je hľadanie konsenzu.
Diskurz je taký spôsob vedenia diskusie, ktorého sa zúčastňujú všetky zúčastnené strany (všetci ktorých sa to týka) a vedie ku konsenzu zúčastnených strán; regulatívnou ideou diskurzu je hľadanie konsenzu.
Rozvíja
východisko zdôvodňovania takých zásad, ktoré by umožnili
nenásilné, racionálne a všeobecne akceptovateľné riešenie
konfliktov.
79.
Na ktorých troch úrovniach skúma podmienky komunikácie
Habermas?Tri základné podmienky pre hľadanie
konsenzu:
1, logická úroveň
produktov (protirečenie, vyjasnenie pojmov)
2, dialektická úroveň
procedúr
3, rétorická úroveň-
zabránenie represii
80.
Vymenujte aspoň troch najvýznamnejších predstaviteľov etiky
diskurzu.
Jurgen
Habermas, Karl-Otto Apel, Kant?Karl Oto Apel, Jϋrgen
Habermas, tretí?? + podľa mňa tretí je
Immanuel Kant
- východisko pre etiku diskurzu
neomarxistické úvahy o demokratizácii spoločnosti
81.
Čo majú teórie dobrých dôvodov společné? Považujú
vedecké teórie za nespoľahlivé a preto tieto vedecké teórie
ani nepoužívajú ako zdroj pozitívnej rady...
82.
Ako delíme empiristicku etiku?
Empiristická
etika: hľadá pôvod morálky
v samom bytí človeka, opiera sa o povahu človeka,
bazíruje na jeho prirodzenosti, na jeho potrebách a záujmoch.
Pôvod morálneho konania nachádza v hraniciach ľudskej
skúsenosti, ľudskej praktickej činnosti.
Transcendentálna
etika: nachádza základ ľudskej
morálky mimo empirickej skúsenosti ľudí. Pôvod morálky je
mimohistorický, je vonkajší vo vzťahu k človeku, k jeho
konkrétnemu bytiu. Takýto nadzmyslový základ morálneho konania
má podobu prírodného zákona alebo kozmologického zákona, alebo
sa chápe ako vyššie blaho (Platón), absolútna idea (Hegel), boží
zákon (T. Akvinský), apriórny morálny zákon (Kant).
Empiristická etika
hladá pôvod morálky v samom bytí človeka, opiera sa o povahu
človekas, bazíruje na jeho prirodzenosti, na jeho
potrebách a záujmoch. Pôvod morálneho konania človeka nachádza
teda v hraniciach ludskej skúseností, ludskej praktickej činnosti.
K takémuto typu etického usudzovania patrí hedonizmus,
eudaimonizmus, utilitarizmus, ako i etické koncepcie Sokrata, T.
Hobbesa, J. Locka, D. Humea, Ä. Smithaf J.
Benthama, J. St. Mi11a a pod. Vychadzaju priamo z ludksej
podstaty.
ETIKA
METAETIKA NORMATÍVNA DESKRIPTÍVNA
Kognitivizmus -
naturalizmus - teologická
-
intuitivizmus - utilitaristická
- egoistická
- egoistická
Nonkognitivizmus -
emotivizmus - deontologická
-
preskriptivizmus
83.
Ktoré etické smery patria do normatívnej etiky?
Naturalizmus
Intuitivizmus
Emotivizmus
Preskriptivizius?????
84.
Charakterizujte novotomizmus.
nasledovníci
Tomáša akvitnského sa nazývaju tomisti, neskôr novotomizmus.-
z DEK
nasledovníci Tomáša akvitnského sa nazývaju tomisti, neskôr novotomizmus.- z DEK
nasledovníci Tomáša akvitnského sa nazývaju tomisti, neskôr novotomizmus.- z DEK
Neotomizmus sa zaobera
hlavne metafyzikou, filozofiou prirody, duchom, Bohom, etikou.
Neotomizmus je najvplyvnejší smer súčasnej kresťanskej
filozofie.
85.
Charakterizujte teologickú etiku a teizmus.Teologicka
etika: Za najvyššiu požiadavku pokladá slúžit božej vôli
(krestanstvo, islam). Základnú ideu takejto normatívnej etiky
formuluje už Platón v dialógu Eutyfron: Je niečo morálne správne
(zbožné), pretože to ponúkol Boh (autorita ako základ
oprávnenia), alebo to ponúkol Boh, pretože je to morálne
správne (Boh ako obsah morálky)?
86.
Charakterizujte ateizmus.
Ateizmus v
širšom zmysle slova je absencia viery v existenciu Boha
alebo bohov. V užšom zmysle slova je to presvedčenie, že Boh
alebo bohovia neexistujú. Pôvod slova ateizmus je v gréckom jazyku
theos – boh. Predpona a znamená negáciu.
Slovo ateizmus teda znamená: bez boha, popretie boha.
87.
Aké môžu byť teoretické prístupy k etickým problémom?
88.
Charakterizujte kultúrny relativizmus.
Konštatuje
rozdiel medzi existenciou morálky bez zaujatia stanoviska, právo
rešpektovať rozličné kultúry a ich tradície (Hoffe, Rippe)
- Kultúrny relativizmus, (Hôffe, Rippe) je empirický relativizmus, ktorý konštatuje rozdiel medzi existujúcimi morálkami bez oprávnenia zaujať k týmto rozdielom stanovisko.
- Vyžaduje právo rešpektovať rozličné kultúry a ich tradície. Podporuje však všeobecne platné normy, ako napr. zákaz incestu, . príkaz neklamať, požiadavku pomoci: slabším a pod
89.
Ako sa delí etický relativizmus?
Eticko-normatívny
– uznenie rozmanitostí hodnôt i morálnych noriem, berie na
vedomie čas a miesto, čo je dovolené v jednej dobe,
nemusí byť dovolené v druhej dobe
Metaetický
relativizmus – neexistujú
všeobecne platné kultúrne metódy, ktoré vedecky zdôvodňujú
univerzálnu platnosť morálnych systémov
Konceptuálny
relativizmus – rozličné oblasti,
rozličné rečové útvary, nemôžeme porovnávať M
90.
Charakterizujte morálny absolutizmus.
Absolutizmus
– univerzalizmus pripúšťa
existenciu určených morálnych hodnôt a princípov vo
všetkých časoch, spoločenských pomeroch, v každej
situácii.
Pripúšťa
existenciu večných morálnych hodnôt a večných morálnych
princípov, ktoré platia vždy, vo všetkých časoch, spol.
pomeroch, v každej situácii
91.
Aké smery morálneho pluralizmu rozoznávame?Svet
je pluralitný, i jeho dynamický rozvoj – morálny a kultúrny
pluralizmus (De George):
1.
radikálny pluralizmus: popisuje
situáciu ak majú ľudia nezmieriteľné názory morálky, čo je
správne, čo nie, nemôžu formovať spoločnosť
2.
pluralizmus morálnych princípov vo vnútri spoločnosti:
sociálna dohoda o morálke mnohých základných praktík
(ľudia odsudzujú vraždu, no každý z iného dôvodu)
3.
pluralizmus na úrovni špecifických konaní: morálne
konanie pochádza nielen z rôznych morálnych princípov, ale
tiež z rôznych faktov, okolností, hodnôt
4.
pluralizmus v oblasti sebarealizácie:
spoločnosť uznáva odlišnosť seba rozvoja, bez tejto odlišnosti
by existovala homogénna spoločnosť.
92.
Ako sa delí empirická etika?
Pôvod
morálky je v samotnom bytí človeka, v hraniciach ľudskej
skúsenosti, praktickej činnosti. Opiera sa o povahu človeka,
bazíruje na jeho prirodzenosti, na jeho potrebách a záujmoch.
Vychádzajú priamo z ľudskej podstaty.
Empirická
etika:
Hedonizmus
Eudaimonizmus
Utilitarizmus
Sokrates
Hobbes
Lock
Hume
A.
Smith
Bentham
J.
St. Mill
93.
Charakterizujte hedonizmus Maxa Stirnera.
- hrubý fyzický egoizmus, týkajúci sa fyzických potrieb
šťastie
vidí v uspokojovaní fyzických potrieb
94.
V čom sa prejavuje hedonizmus dnešného človeka?
- pôžitkárstvo
95.
Charakterizujte eudaimonizmus.Eudaimónia:
blaženosť, posledný a najvyšší cieľ, ku ktorému speje
naše konanie. Predpokladá, že dospelý, skúsený človek vie
spojiť rozum a mravnosť – je rozumný.
- ide o duševný egoizmus, je to morálka duševnej blaženosti prameniaca v pocite uspokojeného egoizmu z poznania
- na otázku čo je šťastie odpovedá – dosahovanie osobných cieľov
- karierizmus
96.
Aké princípy utilitarizmu formuloval J. S. Mill?
- podstata jeho etiky je mravný cit, ktorý sa u človeka vytvára v kolektíve, jednote, solidarite
- utilus = pôžitok (nie len pre seba, ale aj pre spoločnosť)
- J. S. Mill – jeho dielo „Utilitarianism“. Mill doplnil ulititaristický princíp osobného šťastia o princíp solidarity a koordinovania záujmov všetkých členov spoločnosti.
97.
Charakterizuj utilitarizmus J. Benthana
- Je zakladateľom utilitarizmu, najdôležitejšia práca Än Introduction to the Principles of Moral and Legislation
- Podľa neho sa musí morálna voľba uskutočňovať na základe bilancie výhod a strát
98.
Aké princípy utilitarizmu formuloval J. S. Mill?
- doplnil utilitaristický princíp osobného šťastia o princíp solidarity a koordinovania záujmov všetkých členov spoločnosti
- podstata jeho etiky je mravný cit, ktorý sa u človeka vytvára v kolektíve, jednote, solidarite
- utilus = pôžitok (nie len pre seba, ale aj pre spoločnosť)
99.
Vymenujte štyri základné princípy utilitarizmu
- Princíp následkov
- V utilitarizme nie je posudzované ako správne alebo nesprávne konanie samo, ale o morálnej správnosti či nesprávnosti sa hovorí len v súvislosti s dôsledkami tohto konania
- Morálne konanie sa vzťahuje práve na to, čo morálne konanie spôsobuje
- Princíp úžitku
- Podľa utilitarizmu je kritériom pre posudzovanie morálnosti následkov konania užitočnosť; aj preto má názov utilitarizmus. Pre utilitarizmus je rozhodujúci úžitok nie pre ľubovoľné ciele, hodnoty alebo účely, utilitarizmus neuznáva žiadne nihilistické hodnoty, ale úžitok sám osebe a pre dobro samo. Inými slovami, utilitarizmus považuje za najväčšiu hodnotu či za najväčšie dobro - dobro samo o sebe.
- Princíp slasti
- princíp hedonizmu. Utilitarizmus predstavuje klasickú empiristickú etiku, a tak definuje dobro hedonistický.
- Podstata dobra v tomto zmysle spočíva v uspokojovaní ľudských potrieb a záujmov, t.j. v šťastí. Najvyšší cieľ spočíva v čo možno najväčšom uspokojovaní potrieb a záujmov, prípadne v čo najmenšom zlyhaní pri ich uspokojovaní, v čo najmenšej frustrácii.
- Bentham verí, že maximum slasti a minimum neslasti sa dá vypočítať s pomocou hedonistického kalkulu. Pritom profil a obsah tohto kalkulu si určuje každý sám, pretože, ako tvrdia utilitaristi, každý človek má individuálne potreby a záujmy.
- Sociálny princíp
- Utilitarizmus odmieta egoistický orientovaný hedonizmus. V morálnom kalkule nejde o šťastie jednotlivca, ale ani o šťastie určitej skupiny, spoločnosti alebo kultúry, ale o šťastie všetkých, ktorí sú v konaní zainteresovaní. Pritom nejde len o teraz žijúcich ľudí, ale
aj o ďalšie generácie a pokolenia, čo má osobitný zmysel
napr. pri ekologických problémoch. Sociálne prospešnosti: sa
interpretuje spravidla kvantitatívno-aditívne ; v kalkulácii
dôsledkov ide spravidla o čo možno najväčšiu sumu sociálneho
úžitku pre čo možno najväčší počet ľudí, resp. o čo možno
najväčší priemerný úžitok. (Hoffe, 1992).
100.
Vysvetlite v čom sa odlišuje utilitarizmus od utilitarizmu
pravidiel?
- Utilitarizmus pravidiel – správnosť alebo nesprávnosť konania sa určuje pomocou dobrých alebo zlých dôsledkov pravidla, podľa ktorého má konať každý, kto sa nachádza v podobnej situácii
101.
Čo je podstatou kooperatívneho utilitarizmu?
- Kooperatívny utilitarizmus ako jediná forma utilitarizmu stelesňuje prístup k iným subjektom
- Ak subjekty chcú produkovať najlepšie možné dôsledky, musia sa spojiť v spoločnom projekte
- Účasť na spolupráci znamená, že je potrebné vážne chápať ostatných ako osoby, čo vedie mravný subjekt k tomu, aby zohľadňoval vlastné záujmy a záujmy iných ako rovnako dôležité
102.
Ako sa utilitarizmus pozerá na otázku sebaobetovania?
sebaobetovanie
– sebaovládanie, zdržanlivosť, vytrvalosť, slabosť, v prospech
druhých, pri nevyriešiteľnom konflikte
sebaobetovanie –
hovoríme o obete v prospech nejakú dobrú vec, pozeráme
na to, čo konáme, kým pri utilitarizme sa snažíme dosiahnuť
úžitok, ale nepozeráme na naše konanie ale na cieľ konania....
103.
Uveďte nejaký príklad morálneho rozhodovania a etickej
argumentácie v zmysle utilitarizmu motivácie.
104.
Dá sa zdôvodniť utilitarizmom aj uverejnenie ,,nepravdy? Ak podľa
vás áno, tak kedy?Utilitarizmus je úžitok,
prirodzené úsilie vyhľadať slasť a vyhýbať sa utrpeniu,
následok hodnotíme podľa úžitku ,rôzne druhy utilitarizmu
vznikajú v závislosti od toho, či sa pri formulácii kritéria
užitočnosti zameriava na úžitok pre daný subjekt, pre iných
alebo pre spoločnosť ako celok. Nie je zameraný na to, aké
konanie bude, ale na cieľ konania
Takže uverejnením
nepravdy sa dá zdôvodniť utilitarizmus ak sa nepravdou vyhneme
utrpeniu, ak dopomôžem nepravdou cieľu aký sme si zadali...
105.Etika cnosti
- pojem cnosť označuje schopnosť konať na základe určitých hodôt. Jej charakteristickým znakom je vnútorný súlad medzi šťastím a cnosťou
- predpokladá, že človek, ktorý je spravodlivý, bude vo všetkých situáciach spravodlivý, štedrý bude vždy štedrý....
106.Etika ľudských
práv
- jej východiskom je priznanie, že ľudia disponujú určitými právami
- dnes sa pod prirodzeným právom rozumie spravidla súbor právnych noriem, ktoré sú záväzné vždy a všade pre všetkých ľudí na základe ich spoločnej podstatnej povahy, prirodzenosti. Aj bez všetkých pozitívnych, predovšetkým štátnych zákonov a zariadení, v prípade konfliktu dokonca proti nim. Ide teda o normy, ktoré sú zakotvené v samotnej prirodzenosti človeka.
107:Etikazodpovednosti
Základom morálnej voľby človeka je jeho osobné presvedčenie a jeho svedomie. Nech by bol motív pri uskutočňovaní morálnej voľby akýkoľvek, človek sa nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie, ktoré bolo výsledkom jeho voľby, ale jeho následky človek nemusel do podrobnosti predpokladať. Etika zodpovednosti požaduje nielen sledovanie vyšších princípov a noriem, ale predovšetkým požaduje, aby subjekt vo svojom rozhodovaní uvažoval o dôsledkoch svojho konania a o prevzatí zodpovednosti za tieto dôsledky. Diskusiu o etike zodpovednosti vyvoláva aj fenomén difúzie zodpovednosti. .
Etike zodpovednosti sa stavia do protikladu tzv. etika zmýšľania. Etika zmýšľania, podobne ako normatívna a situačná etika, požaduje morálne konanie, ktoré sa nezaoberá dôsledkami svojho konania, ale vychádza z určitého princípu, ktorý je platný univerzálne alebo vždy pre daný prípad. Etika zmýšľania požaduje, aby sa človek dal viesť v každej situácii, ktorá od neho vyžaduje „moral point of view“, subjektívnym zmýšľaním, svojim presvedčením, vlastnými morálnymi pohnútkami. Inými slovami, subjekt sa spravuje vyššími princípmi, vznešenými pohnútkami, ušľachtilými motívmi. Aktér konania pritom nezohľadňuje, k akým dôsledkom povedie jeho rozhodnutie. Napríklad podľa Kanta človek sa má v každej situácii správať podľa princípu kategorického imperatívu, bez výnimky.
.
Základom morálnej voľby človeka je jeho osobné presvedčenie a jeho svedomie. Nech by bol motív pri uskutočňovaní morálnej voľby akýkoľvek, človek sa nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie, ktoré bolo výsledkom jeho voľby, ale jeho následky človek nemusel do podrobnosti predpokladať. Etika zodpovednosti požaduje nielen sledovanie vyšších princípov a noriem, ale predovšetkým požaduje, aby subjekt vo svojom rozhodovaní uvažoval o dôsledkoch svojho konania a o prevzatí zodpovednosti za tieto dôsledky. Diskusiu o etike zodpovednosti vyvoláva aj fenomén difúzie zodpovednosti. .
Etike zodpovednosti sa stavia do protikladu tzv. etika zmýšľania. Etika zmýšľania, podobne ako normatívna a situačná etika, požaduje morálne konanie, ktoré sa nezaoberá dôsledkami svojho konania, ale vychádza z určitého princípu, ktorý je platný univerzálne alebo vždy pre daný prípad. Etika zmýšľania požaduje, aby sa človek dal viesť v každej situácii, ktorá od neho vyžaduje „moral point of view“, subjektívnym zmýšľaním, svojim presvedčením, vlastnými morálnymi pohnútkami. Inými slovami, subjekt sa spravuje vyššími princípmi, vznešenými pohnútkami, ušľachtilými motívmi. Aktér konania pritom nezohľadňuje, k akým dôsledkom povedie jeho rozhodnutie. Napríklad podľa Kanta človek sa má v každej situácii správať podľa princípu kategorického imperatívu, bez výnimky.
.
108. Teória
spravodlivosti J. Rawlsa
- nadväzuje na myšlienku kooperácie ľudského poznania. Rawls vytvára myšlienkový experiment, v ktorom sa ľudia nachádzajú akoby v pôvodnej situácii a majú sa v nej rozhodnúť, v akých princípoch by chceli žiť. Ide o hypotetickú situáciu rozhodovania a vytvárania nových pravidiel komunikácie. Spravodlivosť podľa Rawlsa môže byť len výsledkom dohody slobodne konajúcich racionálnych aktérov. Spravodlivosť a sloboda sú u Rawlsa nerozlučne spätá. Je presvedčený o tom, že ľudia by sa mohli dohodnúť na spravodlivých princípoch spolunažívania len vtedy, keby nepoznali svoju vlastnú pozíciu v spoločnosti. Rawls teda modeluje takú situáciu, keď sa ľudia rozhodujú o základných princípoch „ pod závojom nevedomosti“.
- Dva základné princípy spravodlivosti:
každá osoba má mať
rovnaké právo načo najširšiu základnú slobodu zlúčiteľnú
s podobnou slobodou iných
- sociálne a ekonomické nerovnosti musia byť usporiadané tak, aby bolo možné oboje spájať s rozumným očakávaním, že budú v prospech každého a s postaveniami a úradmi, ktoré sú rovnako prístupné všetkým. Rozdelenie bohatstva a dôchodku nemusí byť rovnaké, musí však byť v prospech každého.
- sociálne a ekonomické nerovnosti musia byť usporiadané tak, aby bolo možné oboje spájať s rozumným očakávaním, že budú v prospech každého a s postaveniami a úradmi, ktoré sú rovnako prístupné všetkým. Rozdelenie bohatstva a dôchodku nemusí byť rovnaké, musí však byť v prospech každého.
109.Právna
spravodlivosť
je právny poriadok;
platné právo na danom území a v určitej dobe. Je odpoveďou na
otázku, čo je právne a čo protiprávne, čo sa právom členom
spoločnosti prikazuje, teda ako sa majú správať, čo je im
dovolené a čo sa pod hrozbou trestu (sankcie) zakazuje.
Právo reguluje ľudské
konanie tým, že ustanovuje všeobecne záväzné abstraktné
pravidlá správania sa (právne normy) a vytvára právny rámec na
ich realizáciu, prípadne donútenie
110. Čo znamená
sociálna spravodlivosť?
Sociálna
spravodlivosť je totiž predovšetkým vlastnosť stavu vecí. Podľa
tejto teórie je nespravodlivé, keď sa napr. človek narodí v
chudobnej rodine. Aj keď tu nie je možné určiť pôvodcu
sociálnej nespravodlivosti, spoločnosť na základe solidarity
zvyčajne požaduje zmenu sociálne ekonomických podmienok. Svoju
požiadavku smeruje na štát, aby prostredníctvom prerozdeľovania
štátneho rozpočtu hmotne zabezpečil tých, ktorí pomoc
potrebujú. Rozdiel medzi spravodlivosťou a sociálnou
spravodlivosťou sa dá ilustrovať na príklade: Ak nám vyhorí dom
a sme poistení, môžeme požadovať spravodlivé vyrovnanie škody,
ak nie, môžeme žiadať na základe sociálnej spravodlivosti
obecného úradu o náhradné
ubytovanie.
111.Čo znamená
ekonomická spravodlivosť?
Vychádza
z toho, že ekonomická činnosť musí byť založená na
uskutočňovaní vyšších humanistických princípoch slobody a
rovnosti človeka, ktorá by umožnila realizáciu ľudských práv
ekonomická
sloboda – právo ľudí na
slobodu výberu zamestnania, tovaru, služieb, slobodu uzatvárania
dohôd, slobodu používania dôchodkov i slobodu oceňovanie tovaru
či služieb.ekonomická
bezpečnosť – na úrovni
rodiny i celej ekonomiky, vytvára zásady a rezervy, ktoré by
chránili jednotlivca i celú spoločnosť pre ekonomickými
katastrofami.ekonomická
nezávislosť – čím je
ekonomika štátu vyspelejšia, tým je dokonalejšou, účinnejšou
súčasťou vyšších štruktúr, svetovej ekonomiky. Zároveň však
je týmito štruktúrami obmedzovaná a ovplyvňovaná.
112.
Definujte čo sú statky.sú to predmety alebo služby,
ktoré slúžia na uspokojovanie ľudských potrieb
113.
Čo podľa Höffeho znamená morálna zodpovednosť?
Základom
morálnej voľby človeka je jeho osobné presvedčenie a jeho
svedomie. Nech by bol motív pri uskutočňovaní morálnej voľby
akýkoľvek, človek sa nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje
konanie, ktoré bolo výsledkom jeho voľby, ale jeho následky
človek nemusel do podrobnosti predpokladať.
Morálna
voľba: základ morálky slobody, spätá so zodpovednosťou.
Základom
morálnej voľby: osobné presvedčenie a svedomie – nech je
motív jeho konania akýkoľvek, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za
toto konanie.
Otázka
zodpovednosti: zložitý problém, najmä pri hraničných životných
situáciách, keď má človek malý priestor pre rozhodovanie, tejto
otázke sa nemožno vyhnúť.
Zodpovednosť
môže mať podobu: 1. morálneho odsúdenia, 2. právneho postihu,
3. pocitu viny, 4. výčitky svedomia.
ZODPOVEDNOSŤ
KTO?
ZA ČO? PRED KÝM?
(Trojjediný
vzťah – HOFFE).
114.
Za čo všetko by sme mali byť zodpovední ?Byť
zodpovedný: uvažovať o dôsledkoch
svojho dobrovoľného konania a zodpovednosť zaňho –
zasluhuje si trest alebo odmenu, pochvalu alebo hanu, úctu alebo
neúctu. Ak človek nekoná podľa vlastnej vôle (psychický alebo
fyzický nátlak) – je právne, morálne i sociálne
oslobodený od zodpovednosti.
Zodpovednosť
-Je to akékoľvek konanie, ktoré je morálne hodnotiteľné.
Dokonca, v prípade, že to spôsobí nejaké následky, môžeme byť
zodpovední aj za nekonanie. Je teda vidno, že zodpovednosť nás
sprevádza prakticky v každej chvíli nášho života.
Zodpovedné
je také konanie, pri ktorom sú naše skutky v súlade s naším
svedomím.
Zodpovední
sme teda za všetko čo vykonáme, urobíme. Zodpovednosť nesieme či
už za kladné ale i záporné konanie.
KTO?
– aktér konania
1.
individuálny subjekt
2.
skupinový subjekt
-
musí mať minimálne poznatky o normách konania a dôsledkoch,
konanie musí byť dobrovoľné.
ZNAKY
KONANIA:
Morálne
normy určujeme ako:
1.
negatívne povinnosti
– nezabiješ, neoklameš (prima facie), univerzálne platné,
minimálne podmienky na prežitie.
2.
striktne pozitívne povinnosti
– vyplývajú z plnenia úloh, ktoré človek na seba
v spoločnosti berie (matka, pedagóg, volič).
3.
široké pozitívne povinnosti
– odporúčajú vykonávať dobročinnosť (pomáhať, byť
spravodlivý), nie sú striktne záväzné.
ZA
ČO? – osoba sa považuje za
zodpovednú:
1.
za zapríčinené účinky (rodičia za deti)
2.
za dôsledky, ktoré zapríčinil
3.
za dôsledky, ktoré zapríčinil a boli predvídateľné
4.
za úmyselne spôsobené efekty
5.
za neospravedlniteľné úmyselné efekty
PRED
KÝM? svedomie
Rodič
– deti Boh
Politik
– volič spoločnosť
Manažér
– podriadení skupina
Výrobca
– konzument budúce generácie
Príroda
115.
Čo je morálna sloboda?Morálna
sloboda je etická kategória, ktorá
vyjadruje možnosť a schopnosť človeka byť samostatnou,
tvorivou, iniciatívnou a zodpovednou bytosťou, ktorá
prostredníctvom morálnej voľby uskutočňuje svoju ľudskú
podstatu. Odráža potenciu človeka vybrať si určité konanie,
skutok, ale aj svetonázor, vyznanie alebo presvedčenie na báze
dobrovoľnosti, na základe svojho vlastného subjektívneho, silou
nevynúteného rozhodnutia. Je to sloboda vôle daná človeku do
vienka buď od prírody, alebo od Boha, iného duchovného určenia.
je etická kategória,
ktorá vyjadruje možnosť a schopnosť človeka byť
samostatnou, tvorivou, iniciatívnou a zodpovednou bytosťou,
ktorá prostredníctvom morálnej voľby uskutočňuje svoju ľudskú
podstatu
116.
Čo je morálna sloboda?Morálna
sloboda je etická kategória, ktorá
vyjadruje možnosť a schopnosť človeka byť samostatnou,
tvorivou, iniciatívnou a zodpovednou bytosťou, ktorá
prostredníctvom morálnej voľby uskutočňuje svoju ľudskú
podstatu. Odráža potenciu človeka vybrať si určité konanie,
skutok, ale aj svetonázor, vyznanie alebo presvedčenie na báze
dobrovoľnosti, na základe svojho vlastného subjektívneho, silou
nevynúteného rozhodnutia. Je to sloboda vôle daná človeku do
vienka buď od prírody, alebo od Boha, iného duchovného určenia.
je etická kategória,
ktorá vyjadruje možnosť a schopnosť človeka byť
samostatnou, tvorivou, iniciatívnou a zodpovednou bytosťou,
ktorá prostredníctvom morálnej voľby uskutočňuje svoju ľudskú
podstatu
117.
Aké sú charakteristické znaky morálneho konfliktu?
1.
Morálny konflikt má zásadne
alternatívny charakter: je to voľba
„alebo – alebo“. Morálny konflikt vzniká vtedy, keď sa treba
rozhodnúť medzi dvoma alternatívami, z ktorých aspoň jedna
má morálny obsah, morálnu hodnotu alebo formu morálnej
požiadavky.
2.
Morálny konflikt má osobnostný
charakter: nevznikol z vlastnej
vôle, morálny konflikt bol „nanútený“ človeku vonkajšími
okolnosťami, vonkajšou nevyhnutnosťou. Jeho riešenie sa odohráva
vo vnútri človeka, v jeho morálnom vedomí. Ťarchu
rozhodnutia a zodpovednosť zaň nesie človek sám.
- přestavuje situáciu, v kt. sa subjekt voľby postavený pred nevyhnutnosťou zvoliť si jedno z obidvoch navzájom vylučujúcich sa správaní
- znaky: ●voľba alebo – alebo - , vzniká vtedy, keď sa treba rozhodnúť medzi dvomi alternatívami, z kt. aspoň jedna má morálny obsah
- ● ak konflikt nevznikol z vlastnej vôle subjektu, bol nanútený čl. vonkajšími
okolnosťami, vonkajšou nevyhnutnosťou
118.
Charakterizujte súčasnú, modernú etiku.
Moderná
etika: hľadá strednú cestu medzi
morálnym absolutizmom a dogmatizmom a morálnym
relativizmom či skepticizmom. Rozvíja koreň univerzálnej logiky
všestrannej úcty a uznania všetkých ľudí v ich
nezraniteľnej osobnej dôstojnosti a nedotknuteľných ľudských
morálnych právach. Moderná etika vyrastá z tradície
Conditio humana a je založená na vzájomnom uznaní práv
iného človeka.
Podnikateľská
etika: je formou aplikovanej etiky.
Prezentuje ekonomiku založenú na humánnom princípe, ktorý
zdôrazňuje, že ekonomické aktivity by nemali byť jednostranne
orientované na zisk, ale na ľudí. Ide teda o skúmanie
ekonomických aktivít na základe hodnôt. Vznikla v 70-tych
rokoch v USA.
Moderná etika vyrastá
z tradície conditio humana a je založená na vzájomnom
uznaní práv iného človeka. To znamená že, priznať právo
druhému človeku na také isté základné práva aké požadujem
pre seba samého sa stáva morálnou povinnosťou alebo novodobou
morálnou normou. V podstate ide o reciprocitu
elementálneho medziľudského uznania. Etický princíp reciprocity
sa považuje za najvyšší normálny princíp pre eticko- rozumné
zdôvodnenie zovšeobecniť normatívne záväzky medzi všetkými
ľuďmi. Ide o tzv. princíp univerzalizácie.
119.
Kam by sme mohli zaradiť súčasnú, modernú etiku?
do 20./21.
storočia
120.
Aké sú základné znaky súčasnej, modernej etiky?
Tri
základné znaky v modernej etike sú:
- deontologická – ide o to, či konajúci subjekt má v princípe dobrú vôľu brániť morálne práva všetkých ľudí v kontexte princípu univerzalizácie
- univerzálna – táto etika je v stave prijať objektívne (nestranné) stanovisko postkonvencionálnej úrovne rozvoja morálneho vedomia. Dospelý jedinec je schopný postaviť sa k morálke skupín a spoločnosti a prehodnotiť ju v súvislosti so všeobecne platnými normami a princípmi.
- formálnosť – nepredpokladá nijaké kultúrne alebo subjektívne hodnotové presvedčenia, vysvetľuje len základnú regulatívnu ideu, vo svetle ktorej má nasledovať argumentatívne zdôvodnenie, kritika platných nárokov v praxi.
Znaky
súčasnej etiky:
Za najvyššiu
požiadavku pokladá slúžit božej vôli (krestanstvo, islam).
Základnú ideu takejto normatívnej etiky formuluje už Platón v
dialógu Eutyfron: Je niečo morálne správne (zbožné), pretože
to ponúkol Boh (autorita ako základ oprávnenia), alebo to ponúkol
Boh, pretože je to morálne správne (Boh ako obsah morálky)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára