eko

VET

SKUPINA A

1. Charakterizujte základné výrobné faktory a ocenenia

Základnými výrobnými faktormi sú : práca, pôda a kapitál

Práca: na trh práce vstupujú dva základné subjekty – domácnosti, ktoré prestavujú ponuku práce a firmy, ktoré determinujú dopyt.

Cenou práce je mzda – je výsledkom fungovania trhu, vyplývajúcim z ponuky práce a dopytu po práci.

Pôda: je primárnym výrobným faktorom, jej množstvo, kvalita a poloha je daná prírodou, nie ekonomickou činnosťou ľudí

Cenou prenájmu pôdy je renta – je cenou neprodukovateľného statku, nazýva sa aj čistá ekonomická renta

nájomné – je cenou takého výrobného faktora pri jeho prenájme, ktorý je reprodukovateľným statkom

Trh výrobných faktorov je trhom práce, pôdy a kapitálu.

Ponuka výrobných faktorov: domácnosti – sú vlastníkmi výrobných faktorov, za poskytovanie výrobných faktorov dostávajú dôchodky, ktoré sa označujú tiež ako základné dôchodky

Dopyt po výrobných faktoroch: firmy, v súvislosti s nákupom výrobných faktorov vznikajú náklady

( dopyt po výrobných faktoroch je odvodeným dopytom)

Postavenie štátu: Štát môže v určitých súvislostiach ovplyvňovať dopyt aj ponuku výrobných faktorov

Dôchodky, ktoré takto vznikajú – mzda, renta a úrok – sú vlastne výnosom z pôsobenia týchto faktorov na trhoch výrobných faktorov

2. Obchodné spoločnosti, základné typy obch. spoločností

Obchodná spoločnosť – je právnická osoba za účelom podnikania

Rozdelenie OS:

• osobné obchodné spoločnosti ( v.o.s., komanditná spoločnosť )
• kapitálové obchodné spoločnosti ( s.r.o., a.s.)

3. Funkcie peňazí a ich analýza

Peniaze plnia v trhovej ekonomike tieto tri funkcie. Fungujú ako:

• prostriedok výmeny
• zúčtovacia jednotka
• uchovávateľ hodnôt

1. Vo funkcii výmenného prostriedku peniaze sprostredkúvajú obeh tovarov, uľahčujú výmenu statkov a služieb. Pôvodne, keď sa výmena uskutočňovala ojedinele, mala naturálny charakter. Jeden tovar sa priamo vymieňal za iný tovar – barter. Naturálna výmena zahŕňala v jednom predaj aj kúpu statku. Zavedenie peňazí (ako výsledok živelného rozvoja trhu) umožnilo oveľa dokonalejšiu nepriamu výmenu. Výrobcovia začali vymieňať svoje výrobky za peniaze a za ne nakupovať potrebné tovary.
2. Funkcia peňazí ako zúčtovacej jednotky je spojená s ich schopnosťou byť mierou hodnoty celej masy statkov a služieb. Uvedená funkcia je úzko spojená s funkciou peňazí ako výmenného prostriedku. Tovarová výmena sa v peňažnom hospodárstve uľahčuje tým, že trhová hodnota jednotlivých statkov a služieb je vyjadrená v jednom „štandartnom“ tovare. Hodnota tovaru vyjadrená pomocou peňazí je cena tovaru. Z formálnej stránky predstavuje množstvo peňazí, za ktoré je možné vymieňaný tovar kúpiť.
3. Peniaze vo funkcii uchovávateľa hodnôt umožňujú prenášať hodnotu do budúcnosti, udržiavať kúpnu silu v čase. Sú zhromažďované ako úspory s cieľom budúcich nákupov statkov a služieb alebo akumulácie. Peniaze sa totiž nemusia vynakladať len na nákupy tovarov v súčasnosti, peniaze možno odložiť a tieto nákupy uskutočniť neskoršie. Forma hromadenia je rôzna: - forma v hotovosti

- vo forme vkladu – v bankách

4. Nástroje monetárnej politiky

Monetárna politika – taká forma hospodárskej politiky, ktorá je zameraná na kontrolu množstva peňazí v obehu a úrokovej miery s cieľom ovplyvniť rozhodujúce makroekonomické veličiny.

Nástroje MP:

Centrálna banka používa na reguláciu ponuky peňazí a zabezpečenie stability meny nasledujúce nástroje:

• operácie na voľnom trhu – ich podstata spočíva v nákupe alebo predaji štátnych cenných papierov centrálnou bankou, čím sa znižuje alebo zvyšuje ponuka peňazí a teda zdražuje alebo zlacňuje úver
• politika diskontnej sadzby – diskontná sadzba je úroková miera, za ktorú poskytuje úvery centrálna banka obchodným bankám
• politika povinných minimálnych rezerv – povinné rezervy neslúžia iba na zabezpečenie likvidity a solventnosti bankového sektora, ale najmä sú nástrojom centrálnej banky na ovplyvňovanie a regulovanie množstva peňazí
• intervencie na devízových trhoch – ide o transakcie na devízových trhoch spojené s nákupom alebo predajom mien iných krajín centrálnou bankou s cieľom ovplyvňovať menové kurzy alebo inak ovplyvňovať menové trhy. Tieto operácie uskutočňuje centrálna banka vtedy, keď uplatňuje systém pevného, resp. relatívne pevného menového kurzu

5. Formy ekonomickej integrácie

• pásmo voľného obchodu – rušia sa clá a kvantitatívne obmedzenia v obchode s tovarmi a službami, voči nečlenským krajinám si jednotlivé krajiny ponechávajú vlastnú colnú tarifu
• colná únia – okrem zrušenia colných a kvantitatívnych opatrení sa určuje colná tarifa voči nečlenským krajinám. V colnej únií sa členské krajiny spájajú do jedného obchodno-politického územia vo vzťahu k vonkajšiemu svetu
• spoločný trh – zrušenie obchodných reštrikcií, ale aj rôznych obmedzení pohybu výrobných faktorov – voľný pohyb kapitálu a pracovných síl
• hospodárska únia – opatrenie ako pri spoločnom trhu, navyše zjednotenie alebo aspoň určitý stupeň harmonizácie hospodárskych politík aby sa odstránila diskriminácia vznikajúca v dôsledku rozdielnosti týchto politík v jednotlivých krajinách.
• menová únia- predpokladá spoločnú menu, ktorá by odrážala ekonomickú a nakoniec aj politickú jednotu zúčastnených krajín
• úplná ekonomická integrácia – predpokladá zjednotenie menovej, fiškálnej, sociálnej a stabilizačnej politiky a vyžaduje vytvorenie nadnárodného riadiaceho orgánu, ktorého rozhodnutia sú záväzné pre členské krajiny. Úplná ekonomická integrácia by mala byť zavŕšená politickou úniou

6. Merkantilizmus a fyzikoratizmus

Merkantilizmus, podstata a význam

Vyvíjal sa od 16. storočia do polovice 18. storočia. K rozšíreniu merkantilizmu prispel najmä rozmach obchodu založeného na peniazoch a drahých kovoch, ktoré v čase zámorských objavov vo veľkom množstve prúdili do Európy. Cieľom merkantilizmu bola bohatá, hospodársky vyspelá krajina. Za hlavný zdroj bohatstva krajiny sa pokladal zahraničný obchod, ktorý do krajiny zabezpečoval prílev drahých kovov.

Raný merkantilizmu – dosiahnuť aktívnu peňažnú bilanciu

Rozvinutý merkantilizmu – manufaktúrna výroba za hlavný zdroj zväčšovania bohatstva krajiny, dosiahnuť aktívnu obchodnú bilanciu

Predstavitelia: Thomas Mun, J.B. Collbert

74. Fyziokratimus, podstata a význam

• uznávanie nadvlády prírody, vznikol ako reakcia na učenie merkantilizmu v druhej tretine 18. storočia vo Francúzsku.
• za hlavný zdroj bohatstva krajiny pokladal pôdu a poľnohospodársku výrobu

Hlavný predstavitelia:

• F. Quesnay
• A.R. Turgot

Quesnay:

• podľa neho povinnosťou politika a ekonóma je odstrániť príčiny, ktoré spôsobujú chorobný stav hospodárstva. Podmienkou normálneho fungovania hospodárstva je koncepcia prirodzeného poriadku, ktorý v podmienkach slobody ovplyvňuje hospodársky život. Zdrojom všetkého bohatstva krajiny je poľnohospodárska výroba, pretože je jedinou produktívnou prácou, čiže prácou, ktorá znásobuje výrobné náklady. Iba táto práca vytvára čistý výrobok, zisk

Sociálna štruktúra spoločnosti:

1. trieda vlastníkov (pôdy)
2. produktívna trieda ( podnikatelia a pracujúci v poľnohospodárstve)
3. sterilná trieda ( pracujúci v ostatných odvetviach hospodárstva)

SKUPINA B

1. Vysvetlite pojem trh a trhové nedokonalosti

TRH je priestor, v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti (tovary), vrátane ich objektívnych a subjektívnych podmienok, t.j. súhrn rozličných nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno-ekonomických vzťahov, ktoré túto výmenu umožňujú

Trhové nedokonalosti – reálny trh má viacero nedostatkov. Fungovanie trhu je narušované existenciou monopolu, externalít a verejných statkov.

Monopol – je pre spoločnosť škodlivý, nevyrába s najnižšími možnými nákladmi, pretože tu chýba konkurenčný tlak – je teda menej efektívny ako firma v podmienkach dokonalej konkurencie

Externality- vznikajú pri pôsobení trhového mechanizmu. Sú to vedľajšie efekty ekonomickej aktivity ľudí. Znamená to, že náklady alebo výnosy z ekonomickej činnosti subjektov sa prenášajú na tretie osoby a prinášajú im buď ujmu, alebo prospech. Podľa toho ekonomická teória rozlišuje:

• negatívne externality – sutuácia, keď subjekt poškodzuje transakcia, alebo mu vznikajú dodatočné náklady z ekonomickej aktivity iných subjektov.
• Pozitívne externality – vznikajú vtedy, keď niektoré subjekty získavajú výhody bez toho, aby za ne zaplatili

2. Charakterizujte akciovú spoločnosť a druhy vydávaných akcií

a.s. – je nazávislý právny subjekt, v ktorom je vlastníctvo rozdelené na určitý počet podielov ( akcií ) v určitej nominálnej hodnote, ktoré vlastnia jednotlivý akcionári.

Akcionári majú právo – spolupodieľať sa na riadení, zisku i likvidácií spoločnosti

akcia – cenný papoer, ktorý svedčí o kapitálovej účasti vo firme, oprávňuje podieľať sa na jej riadení a podieľať sa na zisku vo forme dividendy.

( dividenda – predstavuje časť z rozdelených ziskov akciovej spoločnosti )

Každá akcia má:

• nominálnu hodnotu – vytýčenú na akcií
• reálnu hodnotu – vyjadruje kurz akcie

Kurz akcie:

• závisí od dividendy a úrokovej miery

Druhy akcií:

1. na meno
2. na doručiteľa
3. zamestnanecké
4. prioritné – držitelia akcií majú prednostné právo na vydanie dividendy

3. Kvantitatívna teória peňazí

Kvantitatívna teória peňazí patrí medzi najautoritatívnejšie hypotézy o vplyve peňazí v ekonomickom systéme. KTP vznikla už v 16. storočí, jej autorstvo sa prisudzuje francúzskemu merkantilistovi J. Bodinovi, ktorý v roku 1568 objasnil, že rast cien v Európe bol dôsledkom prílevu vzácnych kovov z Nového sveta.

KTP vychádza z toho, že peniaze nemajú vnútornú reálnu hodnotu, kúpna sila peňazí závisí od och množstva v obehu a ceny tovarov, ako aj kúpna sila peňazí sa stanovia v obehu ich stretávaním. Podstata KTP spočíva v zdôvodňovaní kauzálnej závislosti medzi množstvom peňazí v obehu a cenami. Podľa KT zvýšenie množstva peňazí v obehu vyvolá zvýšenie cien, pretože to isté množstvo tovaru sa teraz vymieňa za väčšie množstvo peňazí a naopak.

Rovnica výmeny - M. V = P. Y

Kde: M – celkové množstvo peňazí v obehu

V – rýchlosť obehu peňažnej jednotky

P - cenová hladina

Y - reálny produkt (množstvo tovarov a služieb vymieňaných za peniaze)

4. Základné ukazovatele merania výkonnosti ekonómie

HDP – možno z vecného hľadiska vymedziť ako súhrn finálnych statkov a služieb vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie výrobnými faktormi na území danej krajiny, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. HDP teda zohľadňuje územný princíp. HDP je najkomplexnejším meradlom celkovej úrovne výroby statkov a služieb v danej krajine

HNP – predstavuje hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb vyrobených národnými výrobnými faktormi, pričom nie je dôležité, na území ktorého štátu tieto výrobné faktory pôsobia.

5. Fiškálna politika a štátny rozpočet

Fiškálna politika je využitie verejných financií na makroekonomickú stabilizáciu a prerozdeľovanie hrubého domáceho produktu.

Opiera sa o využitie 2 nástrojov:

1. zabudované stabilizátory – progresívne dane, problahobytné transféry
2. zámerné opatrenia – vláda ich pripravuje na základe doterajšieho akonomického vývoja, ich cieľom je korigovanie javov prejavujúcich sa v ekonomike, vypracáva ich vláda a predkladá ich na schválenie NR SR

Fiškálna politika:

• je to jedna z foriem hospodárskej politiky
• základným cieľom tejto politiky je dosiahnuť prirodzenú mieru nezamestnanosti, a to prostredníctvom anticyklického regulovania
• hlavným cieľom je stabilizácia ekonomického vývoja
• hlavným nástrojom je štátny rozpočet
• fiškálna politika – rozpočtová politika

ŠR je ekonomickou kategóriou, ktorú možno chápať z rôznych hľadísk:

1. z hľadiska fondového chápania je štátny rozpočet centralizovaným peňažným fondom, ktorý sa vytvára, rozdeľuje a používa na základe nenávratného a neekvivaletného spôsobu rozdeľovania
2. z účtovníckeho hľadiska je ŠR bilanciou, ktorá sa skladá zo strany príjmov a zo strany výdavkov

• príjmy – tvoria najmä priame a nepriame dane a nedaňové príjmy. Hlavnými zdrojmi priamych daní sú daň z príjmov a príspevky do fondov sociálneho poistenia. K nepriamym daniam patria najmä daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane ( daň z tabakových a alkoholických výrobkov atď.)
• výdavky – pozostávajú z bežných výdavkov, z kapitálových výdavkov a z vládnych úverov

• z účtovníckeho hľadiska sa rozlišuje štátny rozpočet vyrovnaný, prebytkový a schodkový alebo deficitný

3. na ŠR možno nazerať aj ako na zákon, pretože jeho návrh schvaľujú štátne orgány
4. ŠR možno definovať aj ako významný nástroj fiškálnej politiky

6. Podstata a predstava klasickej ekonómie

Ekonómia ako veda, ucelený systém poznatkov, má podstatne kratšiu, len niečo vyše 200 ročnú históriu. Je spojená so vznikom kapitalistického tovarového hospodárstva. Historickým prelomom bol vznik klasickej ekonómie. Medzi jej najvýznamnejších predstaviteľov patria:

• W. Petty – zdroj bohatstva vidí vo výrobe, vytvoril základy teórie pracovnej hodnoty
• A. Smith – hlásateľom hospodárskej slobody
• D. Ricardo – „ Zásady politickej ekonómie a zdaňovania“, teória komparatívnych výhod
• J.B. Say – „ sayov zákon trhu“ – ponuka si automaticky vytvára dopyt a rozsah trhu je priamo úmerný rozsahu výroby
• T.R. Malthus – populačná teória – obyvateľstvo má tendenciu rozmnožovať sa rýchlejšie ako životné prostriedky – obyvateľstvo rastie geometrickým radom, zatiaľ čo životné prostriedky aritmetickým radom – tak vzniká rozdiel medzi počtom obyvateľstva a množstvom životných prostriedkov

SKUPINA C

1. Základné úlohy trhu a trhový mechanizmus

Trh plní v ekonomickom systéme určité presne vymedzené funkcie. Ide o riešenie troch základných otázok ekonómie – čo, ako a pre koho vyrábať. Pri riešení tejto triády ekonomických problémov trh plní tieto úlohy:

1. poskytuje informácie
2. poskytuje podnety pre správanie výrobcov a spotrebiteľov
3. rozdeľuje dôchodky

Trhový mechanizmus zahŕňa vzájomné vzťahy medzi výrobcami a spotrebiteľmi. Predstavuje súhrn vzťahov a procesov, ktoré napomáhajú koordináciu slobodných rozhodnutí jednotlivých ekonomických subjektov pri alokácií výrobných faktorov, cenách tovarov a pod., a to na základe informácií sprostredkovaných cenovým systémom. TM funguje samočinne za pomoci dopytu, ponuky a pôsobenia cien. Prostredníctvom neho kupujúci a predávajúci navzájom ovplyvňujú množstvá a ceny realizovaných tovarov. TM má tendenciu ustavične obnovovať a nastoľovať ekonomickú rovnováhu. K hlavným prvkom TM a zároveň k najdôležitejším trhovým kategóriám patria: trhové subjekty, trhová konkurencia, dopyt, ponuka a trhová cena.

2. Náklady a výnosy firmy a ich rozdelenie

Náklady: peňažné výdavky, ktoré musí firma vynaložiť na zakúpenie výrobných faktorov potrebných na výrobu svojej produkcie

* explicitné náklady– náklady, ktoré firma vynaloťí v podobe priamych peňažných nákladov ( náklady na zakúpenie strojov, zariadení)

* implicitné náklady– náklady, ktoré vznikajú pri použití výrobných faktorov vo vlastníctve vlastníka firmy ) jeho vlastná práca, budovy, ktoré vlastnía využíva na prevádzkovanie firmy )

Náklady možno rozdeliť podľa:

1. druhu nákladov

• náklady na energiu, mzdové náklady, odpisy, manko, škody, materiálové náklady

2. kalkulačného vzorca – z hľadiska stanovenia cien

• z hľadiska predpokladanej efektívnosti podniku – priame mzdy, prevádzková réžia, podniková réžia, priamy materiál

3. závislosti k celkovému objemu výnosov

• fixné náklady : nemenia sa meniacim sa objemom výkonov
• variabilné náklady: menia sa ( základný materiál, mzda)

Výnosy: peňažné sumy, ktoré získava podnik zo všetkých aktivít

• príjmy podniku vznikajú v okamihu úhrady,
• možno ich uhradiť fakturačne

Rozdelenie výnosov:

1. prevádzkové výnosy – v dôsledku prevádzkovo – hospodárskych činností

2. finančné výnosy – vznikajú z predaja cenných papierov

3. mimoriadne výnosy – v dôsledku netradičných podnikateľských aktivít, ( z predaja nepotrebného stroja atď)

3. Ponuka a dopyt na peňažnom trhu

Peňažný trh

Trh krátkodobého, resp. strednodobého pôžičkového kapitálu, kde sa poskytujú a vypožičiavajú úvery a pôžičky, ktorých splatnosť nepresahuje jeden rok.
Dopyt po peniazoch závisí od výšky dôchodku, cenovej hladiny, príp. od výšky úrokovej miery. Ponuka peňazí závisí od rozhodnutia centrálnej banky. Pri vyššej úrokovej miere by ponuka prevyšovala dopyt, čo by vyvolalo zníženie úrokovej miery. A naopak, pri poklese úrokovej miery by dopyt po hotových peniazoch prevýšil ponuku a úroková miera by sa zvyšovala.

Dopyt po peniazoch a krivka dopytu po peniazoch:

Dopyt po peniazoch vysvetľuje teória preferencie likvidity, ktorú rozpracoval J.M. Keynes. Táto teória je spojená s 3 motívmi držby peňazí:

1.) motív obehu- motív dôchodkový vychádza z toho, že domácnosti dostávajú svoje prijímy v inom čase ako ich vydávajú na uspokojovanie svojich potrieb , a preto si vytvárajú peňažnú zásobu
2.) motív opatrnosti - súvisí so snahou hospodárskych subjektov vyhnúť sa riziku 
3.) špekulačný motív - hospodárske subjekty sa snažia držať peniaze v likvidnej forme a na základe špekulácie dosiahnuť zisk.

Prvé dva motívy závisia od nominálneho národného dôchodku. Špekulačný motív je nepriamo úmerný úrokovej miere :čím je úroková miera vyššia, tým je väčší záujem investovať a menší záujem držať peniaze v podobe peňažnej zásoby. Dopyt po peniazoch závisí od výšky dôchodku ( produktu ), cenovej hladiny a úrokovej miery. S držbou peňazí sú spojené aj náklady obetovanej príležitosti. Ak ekonomický subjekt drží peniaze, potom prichádza o úrok, ktorý by mohol získať v prípade použitia peňazí na alternatívne aktíva.

Ponuka peňazí a krivka ponuky peňazí:

Veličina ponuky peňazí je dôležitým činiteľom vývoja ekonomomiky. Ovplyvňuje ju predovšetkým monetárna politika centrálnej banky.
a) Monetaristi považujú ponuku peňazí ( nominálne množtvo peňazí ) za exogénne danú veličinu, nezávislú alebo len málo závislú od výšky úrokovej miery.
b) V Keynesovskom chápaní vláda nemôže plne determinovať množstvo peňazí v obehu, môže ho len ovplyvňovať. Táto ekonómia priznáva väčšiu závislosť ponuky peňazí od úrokovej miery.

4. Hrubý domáci produkt a metódy jeho výpočtu

* Produkčná (tovarová) metóda

Pri výpočte HDP pomocou tejto metódy sa všetky finálne statky a služby, ktoré sa za určité časové obdobie vyrobili na území daného štátu, vynásobia ich cenou a získané údaje sa agregujú.

* Dôchodková metóda

Použitie tejto metódy znamená, že výkonnosť ekonomiky sa meria a vyjadruje pomocou príjmov (dôchodkov) jednotlivých subjektov, ktoré získavajú za služby výrobných faktorov:

• mzdy a iné zamestn. príjmy, t.j. hrubé mzdy
• čisté úroky, ktoré predstavujú rozdiel úrokov získaných subjektov a úrokov platených iným subjektom
• renty, dôchodky vlastníkov pôdy
• zisk firiem pred zdanením – hrubý zisk
• dôchodok firiem nezapísaných v obch. registri, ale v živnostenskom registri
• amortizácia
• nepriame dane

Súčtom uvedených dôchodkov je HDP. Dôchodková metóda slúži aj na výpočet kategórie národný dôchodok.

* Výdavková (spotrebná) metóda

Ak meriame HDP pomocou výdavkov spojených z jeho realizáciou, môžeme ho vyjadriť ako súčet týchto položiek:

• výdavky domácností na osobnú spotrebu tovarov a služieb – C
• súkromné hrubé domáce investície firiem – I
• výdavky štátu na nákupy tovarov a služieb – G
• čistý export – NX

HDP= C+I+G+NX

5. Nezamestnanosť a typy nezamestnanosti

Nezamestnanosť – nezamestnaní sú ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu, alebo sa chcú vrátiť do práce.

• frikčná nezamestnanosť vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami alebo rôznymi etapami životného cyklu
• štruktúrna nezamestnanosť vzniká vtedy, keď existuje nesúlad medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich. Takýto nesúlad môže vzniknúť preto, že dopyt po určitom druhu práce rastie, kým dopyt po inom druhu práce klesá a ponuka sa neprispôsobí dostatočne rýchlo
• cyklická nezamestnanosť sa vyskytuje vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkoch je nízky. Keď celkové výdavky a output klesajú, rastie nezamestnanosť v celej ekonomike. Tento rast nezamestnanosti v každej oblasti je signálom, že rastúca nezamestnanosť je prevažne cyklická.

Nezamestnanosť:

1. dobrovoľná – dobrovoľne nezamestnaní nie sú ochotní pracovať pri existujúcej mzdovej sadzbe, ktorá je výsledkom pôsobenia trhu.
2. Nedobrovoľná – ak je počet voľných pracovných síl absolútne väčší, než počet voľných pracovných miest, t.j. ak je celkový dopyt po práci vyšší, než celková ponuka práce

6. Nobelova cena za ekonómiu a predstavitelia

Nositelia Nobelových cien za ekonómiu so stručnou charakteristikou:

1969 – Tinbergen Ján – vypracovanie dynam. makroek. modelov, teórie ekonómie blahobytu, modelu optimálnej regionál. alokácie investícií.

1970 – Samuelsom Paul – problémy ekon. statiky a dynamiky, využitie matem. metód v ekonómii, optimálne programovanie,ekonómia blahobytu.

1971 – Kuznets Simon – empiricky zdôvodnená interpretácia problémov ekon. rastu, kt. sa usiloval vysvetliť ekon. a spoloč. rozvoj.

1973 – Leontief Wassily – rozpracovanie input – output metódy a jej aplikácia na rôzne ekon. problémy. Analýza medziodvetvových vzťahov, ekon. rastu a jeho vplyvu na ŽP.

1974 – von Hayek Friedrich – peň. teória a ekon. cyklus. Príčinou ekon. nerovnováhy sú peniaze, nerovnomernosť zmien cien, disproporcie zmien cien spotrebných a invest. statkov.1974 – Myrdal Gunnar – teória peňazí a alalýza ekon. kolísania, vzáj. vzťahy ekon. , spoloč. , a inštitucionálnych javov. Problémy medzinár. ekon. vzťahov a otázky vývoja rozvojových krajín. Metodologické otázky ekonómie.

1975 – Kantorovič Leonid – Aplikácia matematiky v ekonómii, optimálne programovanie a funkcionál. analýza, optimalizácia alokácie zdrojov, konštrukcia algoritmov pre počítače.

1976 – Friedman Milton – teória peňazí a inflácie, nezamestnanosti a ľudského kapitálu. Monetaristická koncepcia trhovej ekonomiky. Významné sú jeho hospod. -polit. koncepcie.

1981 – Tobin James – rozvinutie Keynesovej ekon. teórie, zvlášť teórie preferencie likvidity v oblasti teórie portfólia. Vypracovanie makroekon. modelu, kt. je založený na modelovaní operácií fin. a menovej politiky.

1982 – Stigler George – Optimálne programovanie a teória cien. Štátne regulovanie ekonomiky. Mikroekonomické základy makroekon. procesov. Fungovanie a štruktúra trhu. Dejiny ekon. teórií.

1992 – Becker Gary – Analýza neekonomických javov a ich vplyv na hospod. Teória ľudského kapitálu. Potreba investícií do ľudského kapitálu. Analýza úlohy rodiny, resp. domácností v spoločnosti. Problémy ekonomickej a sociálnej diskriminácie v zamestnaní a v domácnosti.