VET
SKUPINA
A
- Charakterizujte základné výrobné faktory a ocenenia
Základnými
výrobnými faktormi sú : práca, pôda a kapitál
Práca:
na trh práce vstupujú dva základné subjekty – domácnosti,
ktoré prestavujú ponuku práce a firmy, ktoré determinujú dopyt.
Cenou
práce je mzda – je výsledkom fungovania trhu, vyplývajúcim
z ponuky práce a dopytu po práci.
Pôda:
je primárnym výrobným faktorom, jej
množstvo, kvalita a poloha je daná prírodou, nie ekonomickou
činnosťou ľudí
Cenou
prenájmu pôdy je renta – je cenou neprodukovateľného statku,
nazýva sa aj čistá ekonomická renta
nájomné
– je cenou takého výrobného faktora pri jeho prenájme, ktorý
je reprodukovateľným statkom
Trh
výrobných faktorov je trhom práce, pôdy a kapitálu.
Ponuka
výrobných faktorov: domácnosti
– sú vlastníkmi výrobných faktorov, za
poskytovanie výrobných faktorov dostávajú dôchodky, ktoré sa
označujú tiež ako základné dôchodky
Dopyt po výrobných faktoroch: firmy, v súvislosti s nákupom výrobných faktorov vznikajú náklady
( dopyt
po výrobných faktoroch je odvodeným dopytom)
Postavenie
štátu: Štát môže v určitých súvislostiach ovplyvňovať
dopyt aj ponuku výrobných faktorov
Dôchodky,
ktoré takto vznikajú – mzda, renta a úrok – sú vlastne
výnosom z pôsobenia týchto faktorov na trhoch výrobných
faktorov
- Obchodné spoločnosti, základné typy obch. spoločností
Obchodná
spoločnosť – je právnická osoba za
účelom podnikania
Rozdelenie
OS:
- osobné obchodné spoločnosti ( v.o.s., komanditná spoločnosť )
- kapitálové obchodné spoločnosti ( s.r.o., a.s.)
- Funkcie peňazí a ich analýza
Peniaze plnia v trhovej
ekonomike tieto tri funkcie. Fungujú ako:
- prostriedok výmeny
- zúčtovacia jednotka
- uchovávateľ hodnôt
- Vo funkcii výmenného prostriedku peniaze sprostredkúvajú obeh tovarov, uľahčujú výmenu statkov a služieb. Pôvodne, keď sa výmena uskutočňovala ojedinele, mala naturálny charakter. Jeden tovar sa priamo vymieňal za iný tovar – barter. Naturálna výmena zahŕňala v jednom predaj aj kúpu statku. Zavedenie peňazí (ako výsledok živelného rozvoja trhu) umožnilo oveľa dokonalejšiu nepriamu výmenu. Výrobcovia začali vymieňať svoje výrobky za peniaze a za ne nakupovať potrebné tovary.
- Funkcia peňazí ako zúčtovacej jednotky je spojená s ich schopnosťou byť mierou hodnoty celej masy statkov a služieb. Uvedená funkcia je úzko spojená s funkciou peňazí ako výmenného prostriedku. Tovarová výmena sa v peňažnom hospodárstve uľahčuje tým, že trhová hodnota jednotlivých statkov a služieb je vyjadrená v jednom „štandartnom“ tovare. Hodnota tovaru vyjadrená pomocou peňazí je cena tovaru. Z formálnej stránky predstavuje množstvo peňazí, za ktoré je možné vymieňaný tovar kúpiť.
- Peniaze vo funkcii uchovávateľa hodnôt umožňujú prenášať hodnotu do budúcnosti, udržiavať kúpnu silu v čase. Sú zhromažďované ako úspory s cieľom budúcich nákupov statkov a služieb alebo akumulácie. Peniaze sa totiž nemusia vynakladať len na nákupy tovarov v súčasnosti, peniaze možno odložiť a tieto nákupy uskutočniť neskoršie. Forma hromadenia je rôzna: - forma v hotovosti
- vo
forme vkladu – v bankách
- Nástroje monetárnej politiky
Monetárna politika
– taká forma hospodárskej politiky, ktorá
je zameraná na kontrolu množstva peňazí v obehu a úrokovej
miery s cieľom ovplyvniť rozhodujúce makroekonomické
veličiny.
Nástroje MP:
Centrálna banka používa
na reguláciu ponuky peňazí a zabezpečenie stability meny
nasledujúce nástroje:
- operácie na voľnom trhu – ich podstata spočíva v nákupe alebo predaji štátnych cenných papierov centrálnou bankou, čím sa znižuje alebo zvyšuje ponuka peňazí a teda zdražuje alebo zlacňuje úver
- politika diskontnej sadzby – diskontná sadzba je úroková miera, za ktorú poskytuje úvery centrálna banka obchodným bankám
- politika povinných minimálnych rezerv – povinné rezervy neslúžia iba na zabezpečenie likvidity a solventnosti bankového sektora, ale najmä sú nástrojom centrálnej banky na ovplyvňovanie a regulovanie množstva peňazí
- intervencie na devízových trhoch – ide o transakcie na devízových trhoch spojené s nákupom alebo predajom mien iných krajín centrálnou bankou s cieľom ovplyvňovať menové kurzy alebo inak ovplyvňovať menové trhy. Tieto operácie uskutočňuje centrálna banka vtedy, keď uplatňuje systém pevného, resp. relatívne pevného menového kurzu
- Formy ekonomickej integrácie
- pásmo voľného obchodu – rušia sa clá a kvantitatívne obmedzenia v obchode s tovarmi a službami, voči nečlenským krajinám si jednotlivé krajiny ponechávajú vlastnú colnú tarifu
- colná únia – okrem zrušenia colných a kvantitatívnych opatrení sa určuje colná tarifa voči nečlenským krajinám. V colnej únií sa členské krajiny spájajú do jedného obchodno-politického územia vo vzťahu k vonkajšiemu svetu
- spoločný trh – zrušenie obchodných reštrikcií, ale aj rôznych obmedzení pohybu výrobných faktorov – voľný pohyb kapitálu a pracovných síl
- hospodárska únia – opatrenie ako pri spoločnom trhu, navyše zjednotenie alebo aspoň určitý stupeň harmonizácie hospodárskych politík aby sa odstránila diskriminácia vznikajúca v dôsledku rozdielnosti týchto politík v jednotlivých krajinách.
- menová únia- predpokladá spoločnú menu, ktorá by odrážala ekonomickú a nakoniec aj politickú jednotu zúčastnených krajín
- úplná ekonomická integrácia – predpokladá zjednotenie menovej, fiškálnej, sociálnej a stabilizačnej politiky a vyžaduje vytvorenie nadnárodného riadiaceho orgánu, ktorého rozhodnutia sú záväzné pre členské krajiny. Úplná ekonomická integrácia by mala byť zavŕšená politickou úniou
- Merkantilizmus a fyzikoratizmus
Merkantilizmus,
podstata a význam
Vyvíjal sa od 16.
storočia do polovice 18. storočia. K rozšíreniu
merkantilizmu prispel najmä rozmach obchodu založeného na
peniazoch a drahých kovoch, ktoré v čase zámorských
objavov vo veľkom množstve prúdili do Európy. Cieľom
merkantilizmu bola bohatá, hospodársky vyspelá krajina. Za hlavný
zdroj bohatstva krajiny sa pokladal zahraničný obchod, ktorý do
krajiny zabezpečoval prílev drahých kovov.
Raný merkantilizmu –
dosiahnuť aktívnu peňažnú bilanciu
Rozvinutý merkantilizmu
– manufaktúrna výroba za hlavný zdroj zväčšovania bohatstva
krajiny, dosiahnuť aktívnu obchodnú bilanciu
Predstavitelia: Thomas
Mun, J.B. Collbert
74. Fyziokratimus,
podstata a význam
- uznávanie nadvlády prírody, vznikol ako reakcia na učenie merkantilizmu v druhej tretine 18. storočia vo Francúzsku.
- za hlavný zdroj bohatstva krajiny pokladal pôdu a poľnohospodársku výrobu
Hlavný predstavitelia:
- F. Quesnay
- A.R. Turgot
Quesnay:
- podľa neho povinnosťou politika a ekonóma je odstrániť príčiny, ktoré spôsobujú chorobný stav hospodárstva. Podmienkou normálneho fungovania hospodárstva je koncepcia prirodzeného poriadku, ktorý v podmienkach slobody ovplyvňuje hospodársky život. Zdrojom všetkého bohatstva krajiny je poľnohospodárska výroba, pretože je jedinou produktívnou prácou, čiže prácou, ktorá znásobuje výrobné náklady. Iba táto práca vytvára čistý výrobok, zisk
Sociálna štruktúra
spoločnosti:
- trieda vlastníkov (pôdy)
- produktívna trieda ( podnikatelia a pracujúci v poľnohospodárstve)
- sterilná trieda ( pracujúci v ostatných odvetviach hospodárstva)
SKUPINA
B
- Vysvetlite pojem trh a trhové nedokonalosti
TRH
je priestor, v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty
vymieňajú výsledky svojej činnosti (tovary), vrátane ich
objektívnych a subjektívnych podmienok, t.j. súhrn rozličných
nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno-ekonomických
vzťahov, ktoré túto výmenu umožňujú
Trhové
nedokonalosti – reálny trh má viacero
nedostatkov. Fungovanie trhu je narušované existenciou monopolu,
externalít a verejných statkov.
Monopol
– je pre spoločnosť škodlivý, nevyrába
s najnižšími možnými nákladmi, pretože tu chýba
konkurenčný tlak – je teda menej efektívny ako firma
v podmienkach dokonalej konkurencie
Externality-
vznikajú pri pôsobení trhového
mechanizmu. Sú to vedľajšie efekty ekonomickej aktivity ľudí.
Znamená to, že náklady alebo výnosy z ekonomickej činnosti
subjektov a prenášajú na tretie osoby a prinášajú im
buď ujmu, alebo prospech. Podľa toho ekonomická teória rozlišuje:
- negatívne externality – sutuácia, keď subjekt poškodzuje transakcia, alebo mu vznikajú dodatočné náklady z ekonomickej aktivity iných subjektov.
- Pozitívne externality – vznikajú vtedy, keď niektoré subjekty získavajú výhody bez toho, aby za ne zaplatili
- Charakterizujte akciovú spoločnosť a druhy vydávaných akcií
a.s. – je
nazávislý právny subjekt, v ktorom je vlastníctvo rozdelené
na určitý počet podielov ( akcií ) v určitej nominálnej
hodnote, ktoré vlastnia jednotlivý akcionári.
Akcionári majú právo
– spolupodieľať sa na riadení, zisku i likvidácií spoločnosti
akcia – cenný
papoer, ktorý svedčí o kapitálovej účasti vo firme, oprávňuje
podieľať sa na jej riadení a podieľať sa na zisku vo forme
dividendy.
( dividenda –
predstavuje časť z rozdelených ziskov
akciovej spoločnosti )
Každá akcia má:
- nominálnu hodnotu – vytýčenú na akcií
- reálnu hodnotu – vyjadruje kurz akcie
Kurz akcie:
- závisí od dividendy a úrokovej miery
Druhy akcií:
- na meno
- na doručiteľa
- zamestnanecké
- prioritné – držitelia akcií majú prednostné právo na vydanie dividendy
- Kvantitatívna teória peňazí
Kvantitatívna teória
peňazí patrí medzi najautoritatívnejšie hypotézy o vplyve
peňazí v ekonomickom systéme. KTP vznikla už v 16.
storočí, jej autorstvo sa prisudzuje francúzskemu merkantilistovi
J. Bodinovi, ktorý v roku 1568 objasnil, že rast cien v Európe
bol dôsledkom prílevu vzácnych kovov z Nového sveta.
KTP vychádza z toho,
že peniaze nemajú vnútornú reálnu hodnotu, kúpna sila peňazí
závisí od och množstva v obehu a ceny tovarov, ako aj
kúpna sila peňazí sa stanovia v obehu ich stretávaním.
Podstata KTP spočíva v zdôvodňovaní kauzálnej závislosti
medzi množstvom peňazí v obehu a cenami. Podľa KT
zvýšenie množstva peňazí v obehu
vyvolá zvýšenie cien, pretože to isté
množstvo tovaru sa teraz vymieňa za väčšie množstvo peňazí
a naopak.
Rovnica výmeny -
M. V = P. Y
Kde: M – celkové
množstvo peňazí v obehu
V – rýchlosť obehu
peňažnej jednotky
P - cenová hladina
Y - reálny produkt
(množstvo tovarov a služieb vymieňaných za peniaze)
- Základné ukazovatele merania výkonnosti ekonómie
HDP – možno
z vecného hľadiska vymedziť ako súhrn finálnych statkov
a služieb vyrobených a poskytnutých za určité časové
obdobie výrobnými faktormi na území danej krajiny, bez ohľadu na
ich štátnu príslušnosť. HDP teda zohľadňuje územný princíp.
HDP je najkomplexnejším meradlom celkovej úrovne výroby statkov
a služieb v danej krajine
HNP – predstavuje
hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb vyrobených
národnými výrobnými faktormi, pričom nie je dôležité, na
území ktorého štátu tieto výrobné faktory pôsobia.
- Fiškálna politika a štátny rozpočet
Fiškálna politika je
využitie verejných financií na makroekonomickú stabilizáciu
a prerozdeľovanie hrubého domáceho produktu.
Opiera sa o využitie 2
nástrojov:
- zabudované stabilizátory – progresívne dane, problahobytné transféry
- zámerné opatrenia – vláda ich pripravuje na základe doterajšieho ekonomického vývoja, ich cieľom je korigovanie javov prejavujúcich sa v ekonomike, vypracúva ich vláda a predkladá ich na schválenie NR SR
Fiškálna politika:
- je to jedna z foriem hospodárskej politiky
- základným cieľom tejto politiky je dosiahnuť prirodzenú mieru nezamestnanosti, a to prostredníctvom anticyklického regulovania
- hlavným cieľom je stabilizácia ekonomického vývoja
- hlavným nástrojom je štátny rozpočet
- fiškálna politika – rozpočtová politika
ŠR je ekonomickou
kategóriou, ktorú možno chápať z rôznych hľadísk:
- z hľadiska fondového chápania je štátny rozpočet centralizovaným peňažným fondom, ktorý sa vytvára, rozdeľuje a používa na základe nenávratného a neekvivaletného spôsobu rozdeľovania
- z účtovníckeho hľadiska je ŠR bilanciou, ktorá sa skladá zo strany príjmov a zo strany výdavkov
- príjmy – tvoria najmä priame a nepriame dane a nedaňové príjmy. Hlavnými zdrojmi priamych daní sú daň z príjmov a príspevky do fondov sociálneho poistenia. K nepriamym daniam patria najmä daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane ( daň z tabakových a alkoholických výrobkov atď.)
- výdavky – pozostávajú z bežných výdavkov, z kapitálových výdavkov a z vládnych úverov
- z účtovníckeho hľadiska sa rozlišuje štátny rozpočet vyrovnaný, prebytkový a schodkový alebo deficitný
- na ŠR možno nazerať aj ako na zákon, pretože jeho návrh schvaľujú štátne orgány
- ŠR možno definovať aj ako významný nástroj fiškálnej politiky
- Podstata a predstava klasickej ekonómie
Ekonómia ako veda,
ucelený systém poznatkov, má podstatne kratšiu, len niečo vyše
200 ročnú históriu. Je spojená so vznikom kapitalistického
tovarového hospodárstva. Historickým prelomom bol vznik klasickej
ekonómie. Medzi jej najvýznamnejších predstaviteľov patria:
- W. Petty – zdroj bohatstva vidí vo výrobe, vytvoril základy teórie pracovnej hodnoty
- A. Smith – hlásateľom hospodárskej slobody
- D. Ricardo – „ Zásady politickej ekonómie a zdaňovania“, teória komparatívnych výhod
- J.B. Say – „ sayov zákon trhu“ – ponuka si automaticky vytvára dopyt a rozsah trhu je priamo úmerný rozsahu výroby
- T.R. Malthus – populačná teória – obyvateľstvo má tendenciu rozmnožovať sa rýchlejšie ako životné prostriedky – obyvateľstvo rastie geometrickým radom, zatiaľ čo životné prostriedky aritmetickým radom – tak vzniká rozdiel medzi počtom obyvateľstva a množstvom životných prostriedkov
SKUPINA
C
- Základné úlohy trhu a trhový mechanizmus
Trh plní
v ekonomickom systéme určité presne vymedzené funkcie. Ide
o riešenie troch základných otázok ekonómie – čo, ako
a pre koho vyrábať. Pri riešení tejto triády ekonomických
problémov trh plní tieto úlohy:
- poskytuje informácie
- poskytuje podnety pre správanie výrobcov a spotrebiteľov
- rozdeľuje dôchodky
Trhový
mechanizmus zahŕňa vzájomné vzťahy medzi
výrobcami a spotrebiteľmi. Predstavuje súhrn vzťahov
a procesov, ktoré napomáhajú koordináciu slobodných
rozhodnutí jednotlivých ekonomických subjektov pri alokácií
výrobných faktorov, cenách tovarov a pod., a to na
základe informácií sprostredkovaných cenovým systémom. TM
funguje samočinne za pomoci dopytu, ponuky a pôsobenia cien.
Prostredníctvom neho kupujúci a predávajúci navzájom
ovplyvňujú množstvá a ceny realizovaných tovarov. TM má
tendenciu ustavične obnovovať a nastoľovať ekonomickú
rovnováhu. K hlavným prvkom TM a zároveň
k najdôležitejším trhovým kategóriám patria: trhové
subjekty, trhová konkurencia, dopyt, ponuka a trhová cena.
- Náklady a výnosy firmy a ich rozdelenie
Náklady:
peňažné výdavky, ktoré musí firma
vynaložiť na zakúpenie výrobných faktorov potrebných na výrobu
svojej produkcie
*
explicitné náklady–
náklady, ktoré firma vynaloťí v podobe priamych peňažných
nákladov ( náklady na zakúpenie strojov, zariadení)
*
implicitné náklady– náklady, ktoré
vznikajú pri použití výrobných faktorov vo vlastníctve
vlastníka firmy ) jeho vlastná práca, budovy, ktoré vlastnía
využíva na prevádzkovanie firmy )
Náklady možno rozdeliť
podľa:
1.
druhu nákladov
- náklady na energiu, mzdové náklady, odpisy, manko, škody, materiálové náklady
2.
kalkulačného vzorca – z hľadiska stanovenia cien
- z hľadiska predpokladanej efektívnosti podniku – priame mzdy, prevádzková réžia, podniková réžia, priamy materiál
3.
závislosti k celkovému objemu výnosov
- fixné náklady : nemenia sa meniacim sa objemom výkonov
- variabilné náklady: menia sa ( základný materiál, mzda)
Výnosy:
peňažné sumy, ktoré získava podnik zo
všetkých aktivít
- príjmy podniku vznikajú v okamihu úhrady,
- možno ich uhradiť fakturačne
Rozdelenie
výnosov:
1.
prevádzkové výnosy – v dôsledku
prevádzkovo – hospodárskych činností
2.
finančné výnosy – vznikajú z predaja
cenných papierov
3.
mimoriadne výnosy – v dôsledku
netradičných podnikateľských aktivít, ( z predaja
nepotrebného stroja atď)
- Ponuka a dopyt na peňažnom trhu
Peňažný trh
Trh
krátkodobého, resp. strednodobého pôžičkového kapitálu, kde
sa poskytujú a vypožičiavajú úvery a pôžičky, ktorých
splatnosť nepresahuje jeden rok.
Dopyt po peniazoch závisí od výšky dôchodku, cenovej hladiny, príp. od výšky úrokovej miery. Ponuka peňazí závisí od rozhodnutia centrálnej banky. Pri vyššej úrokovej miere by ponuka prevyšovala dopyt, čo by vyvolalo zníženie úrokovej miery. A naopak, pri poklese úrokovej miery by dopyt po hotových peniazoch prevýšil ponuku a úroková miera by sa zvyšovala.
Dopyt po peniazoch závisí od výšky dôchodku, cenovej hladiny, príp. od výšky úrokovej miery. Ponuka peňazí závisí od rozhodnutia centrálnej banky. Pri vyššej úrokovej miere by ponuka prevyšovala dopyt, čo by vyvolalo zníženie úrokovej miery. A naopak, pri poklese úrokovej miery by dopyt po hotových peniazoch prevýšil ponuku a úroková miera by sa zvyšovala.
Dopyt po peniazoch a krivka dopytu po peniazoch:
Dopyt
po peniazoch vysvetľuje teória preferencie likvidity, ktorú
rozpracoval J.M. Keynes. Táto teória je spojená s 3 motívmi držby
peňazí:
1.)
motív obehu- motív dôchodkový vychádza z toho, že domácnosti
dostávajú svoje prijímy v inom čase ako ich vydávajú na
uspokojovanie svojich potrieb , a preto si vytvárajú peňažnú
zásobu
2.) motív opatrnosti - súvisí so snahou hospodárskych subjektov vyhnúť sa riziku
3.) špekulačný motív - hospodárske subjekty sa snažia držať peniaze v likvidnej forme a na základe špekulácie dosiahnuť zisk.
2.) motív opatrnosti - súvisí so snahou hospodárskych subjektov vyhnúť sa riziku
3.) špekulačný motív - hospodárske subjekty sa snažia držať peniaze v likvidnej forme a na základe špekulácie dosiahnuť zisk.
Prvé
dva motívy závisia od nominálneho národného dôchodku.
Špekulačný motív je nepriamo úmerný úrokovej miere :čím je
úroková miera vyššia, tým je väčší záujem investovať a
menší záujem držať peniaze v podobe peňažnej zásoby. Dopyt po
peniazoch závisí od výšky dôchodku ( produktu ), cenovej hladiny
a úrokovej miery. S držbou peňazí sú spojené aj náklady
obetovanej príležitosti. Ak ekonomický subjekt drží peniaze,
potom prichádza o úrok, ktorý by mohol získať v prípade
použitia peňazí na alternatívne aktíva.
Ponuka peňazí a krivka ponuky peňazí:
Veličina
ponuky peňazí je dôležitým činiteľom vývoja ekonomomiky.
Ovplyvňuje ju predovšetkým monetárna politika centrálnej
banky.
a) Monetaristi považujú ponuku peňazí ( nominálne množtvo peňazí ) za exogénne danú veličinu, nezávislú alebo len málo závislú od výšky úrokovej miery.
b) V Keynesovskom chápaní vláda nemôže plne determinovať množstvo peňazí v obehu, môže ho len ovplyvňovať. Táto ekonómia priznáva väčšiu závislosť ponuky peňazí od úrokovej miery.
a) Monetaristi považujú ponuku peňazí ( nominálne množtvo peňazí ) za exogénne danú veličinu, nezávislú alebo len málo závislú od výšky úrokovej miery.
b) V Keynesovskom chápaní vláda nemôže plne determinovať množstvo peňazí v obehu, môže ho len ovplyvňovať. Táto ekonómia priznáva väčšiu závislosť ponuky peňazí od úrokovej miery.
- Hrubý domáci produkt a metódy jeho výpočtu
* Produkčná
(tovarová) metóda
Pri výpočte HDP
pomocou tejto metódy sa všetky finálne statky a služby,
ktoré sa za určité časové obdobie vyrobili na území daného
štátu, vynásobia ich cenou a získané údaje sa agregujú.
* Dôchodková
metóda
Použitie tejto metódy
znamená, že výkonnosť ekonomiky sa meria a vyjadruje pomocou
príjmov (dôchodkov) jednotlivých subjektov, ktoré získavajú za
služby výrobných faktorov:
- mzdy a iné zamestn. príjmy, t.j. hrubé mzdy
- čisté úroky, ktoré predstavujú rozdiel úrokov získaných subjektov a úrokov platených iným subjektom
- renty, dôchodky vlastníkov pôdy
- zisk firiem pred zdanením – hrubý zisk
- dôchodok firiem nezapísaných v obch. registri, ale v živnostenskom registri
- amortizácia
- nepriame dane
Súčtom uvedených
dôchodkov je HDP. Dôchodková metóda slúži aj na výpočet
kategórie národný dôchodok.
* Výdavková
(spotrebná) metóda
Ak meriame HDP pomocou
výdavkov spojených z jeho realizáciou, môžeme ho vyjadriť
ako súčet týchto položiek:
- výdavky domácností na osobnú spotrebu tovarov a služieb – C
- súkromné hrubé domáce investície firiem – I
- výdavky štátu na nákupy tovarov a služieb – G
- čistý export – NX
HDP= C+I+G+NX
- Nezamestnanosť a typy nezamestnanosti
Nezamestnanosť –
nezamestnaní sú ľudia, ktorí nie sú
zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu, alebo sa chcú vrátiť
do práce.
- frikčná nezamestnanosť vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami alebo rôznymi etapami životného cyklu
- štruktúrna nezamestnanosť vzniká vtedy, keď existuje nesúlad medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich. Takýto nesúlad môže vzniknúť preto, že dopyt po určitom druhu práce rastie, kým dopyt po inom druhu práce klesá a ponuka sa neprispôsobí dostatočne rýchlo
- cyklická nezamestnanosť sa vyskytuje vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkoch je nízky. Keď celkové výdavky a output klesajú, rastie nezamestnanosť v celej ekonomike. Tento rast nezamestnanosti v každej oblasti je signálom, že rastúca nezamestnanosť je prevažne cyklická.
Nezamestnanosť:
- dobrovoľná – dobrovoľne nezamestnaní nie sú ochotní pracovať pri existujúcej mzdovej sadzbe, ktorá je výsledkom pôsobenia trhu.
- Nedobrovoľná – ak je počet voľných pracovných síl absolútne väčší, než počet voľných pracovných miest, t.j. ak je celkový dopyt po práci vyšší, než celková ponuka práce
- Nobelova cena za ekonómiu a predstavitelia
Nositelia
Nobelových cien za ekonómiu so stručnou charakteristikou:
1969
– Tinbergen Ján –
vypracovanie dynam. makroek. modelov, teórie ekonómie blahobytu,
modelu optimálnej regionál. alokácie investícií.
1970
– Samuelsom Paul –
problémy ekon. statiky a dynamiky, využitie matem. metód v
ekonómii, optimálne programovanie,ekonómia blahobytu.
1971
– Kuznets Simon –
empiricky zdôvodnená interpretácia problémov ekon. rastu, kt. sa
usiloval vysvetliť ekon. a spoloč. rozvoj.
1973
– Leontief Wassily –
rozpracovanie input – output metódy a jej aplikácia na rôzne
ekon. problémy. Analýza medziodvetvových vzťahov, ekon. rastu a
jeho vplyvu na ŽP.
1974
– von Hayek Friedrich –
peň. teória a ekon. cyklus. Príčinou ekon. nerovnováhy sú
peniaze, nerovnomernosť zmien cien, disproporcie zmien cien
spotrebných a invest. statkov.1974
– Myrdal Gunnar –
teória peňazí a alalýza ekon. kolísania, vzáj. vzťahy ekon. ,
spoloč. , a inštitucionálnych javov. Problémy medzinár. ekon.
vzťahov a otázky vývoja rozvojových krajín. Metodologické
otázky ekonómie.
1975
– Kantorovič Leonid –
Aplikácia matematiky v ekonómii, optimálne programovanie a
funkcionál. analýza, optimalizácia alokácie zdrojov, konštrukcia
algoritmov pre počítače.
1976
– Friedman Milton –
teória peňazí a inflácie, nezamestnanosti a ľudského kapitálu.
Monetaristická koncepcia trhovej ekonomiky. Významné sú jeho
hospod. -polit. koncepcie.
1981
– Tobin James –
rozvinutie Keynesovej ekon. teórie, zvlášť teórie preferencie
likvidity v oblasti teórie portfólia. Vypracovanie makroekon.
modelu, kt. je založený na modelovaní operácií fin. a menovej
politiky.
1982
– Stigler George –
Optimálne programovanie a teória cien. Štátne regulovanie
ekonomiky. Mikroekonomické základy makroekon. procesov. Fungovanie
a štruktúra trhu. Dejiny ekon. teórií.
1992
– Becker Gary –
Analýza neekonomických javov a ich vplyv na hospod. Teória
ľudského kapitálu. Potreba investícií
do ľudského kapitálu. Analýza úlohy rodiny, resp. domácností v
spoločnosti. Problémy ekonomickej a sociálnej diskriminácie v
zamestnaní a v domácnosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára